BRATISLAVA. Environmentálne organizácie varujú pred závažným oslabením ochrany slovenských národných parkov. Pripravené návrhy zonácií Tatranského národného parku, Národného parku Poloniny a Národného parku Malá Fatra podľa nich neposkytujú prírode skutočnú ochranu a môžu viesť k nenávratnému poškodeniu našich najvzácnejších území.
Informovala o tom za organizácie WWF Slovensko, My sme les, Nadácia Aevis, SOS BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku Kristína Bocková. Spoločne požadujú stiahnutie navrhnutých zonácií a ich odborné prepracovanie.
Návrhy zonácií sú podľa spomínaných organizácií v zásadnom rozpore s cieľmi plánu obnovy, platnými zákonmi, rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s poškodzovaním biotopov hlucháňa hôrneho, ako aj so záväzkami Slovenska voči lokalite Svetového dedičstva UNESCO a sústave európskych chránených území Natura 2000.
Ochranári tiež spustili petíciu, ktorou vyzývajú Ministerstvo životného prostredia SR a správy dotknutých národných parkov, aby návrhy stiahli a prepracovali podľa odborných kritérií.
„Naše národné parky zaberajú len 6,5 percenta rozlohy Slovenska, no chránia to najvzácnejšie, čo naša krajina má. Ich zachovanie a ochrana sú nevyhnutné nielen pre prežitie mnohých druhov, ale aj pre nás samotných. Práve preto sme spustili petíciu, ktorou vyzývame verejnosť, aby sa pridala k záchrane nášho prírodného bohatstva,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Organizácie upozorňujú, že prijatie návrhov zonácií by mohlo viesť k zničeniu biotopov hlucháňa hôrneho, ohrozeniu pitnej vody pre východné Slovensko a strate ochrany pralesov a starých lesov.
„V Tatranskom národnom parku je ohrozených sedem rezervácií, ktoré môžu zmiznúť nielen z máp, ale aj z reality. Národné parky bez skutočnej ochrany sú výsmechom občanom aj prírode,“ varuje Milan Olekšák z Iniciatívy My sme les. Podľa Rastislava Mičaníka z Nadácie Aevis je zníženie ochrany území v okolí nádrže Starina hazardom s pitnou vodou pre celé východné Slovensko. „V čase klimatickej krízy si nemôžeme dovoliť takéto chyby,“ skonštatoval.
Podľa ochranárov aktuálne navrhnuté zonácie vytvárajú priestor pre intenzívne hospodárske zásahy na úkor prírody, kvality života obyvateľov a ohrozujú medzinárodnú reputáciu Slovenska.
Výsledkom môže byť podľa nich stav, keď sa v národných parkoch bude hospodáriť rovnako intenzívne ako mimo nich, hranice národných parkov budú len čiarami na mape a Slovensko sa tak stane čiernou dierou ochrany prírody Európy, napriek svojim nesmiernym prírodným hodnotám.
„Ak Slovensko nezabezpečí kvalitné zonácie, významne ohrozí svoje možnosti čerpania peňazí zo zdrojov EÚ, pričom štátnemu rozpočtu hrozia aj finančné sankcie po prehratom súde. Okrem toho je v stávke naša reputácia ako člena UNESCO,“ dodal Jozef Ridzoň zo SOS BirdLife Slovensko.
