BRATISLAVA. Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok veľkou väčšinou odhlasovalo rezolúciu, ktorá žiada okamžité prímerie v Gaze, prepustenie izraelských rukojemníkov či prístup humanitárnej pomoci pre Palestínčanov.
Za bolo 149 krajín, 12 proti, a 19 krajín vrátane Slovenska sa zdržalo.
Hlasovanie je v rozpore s tým, čo hlásajú premiér Robert Fico a minister Juraj Blanár zo Smeru, ktorí sa nielen vo vzťahu k Ukrajine, ale aj ku Gaze zasadzujú o "mier", a túto rétoriku často politicky využívajú proti opozícii.
„Región súrne potrebuje mier a stabilitu,“ vyhlásil Blanár aj v piatok po útoku Izraela na Irán. Vyzval na zdržanlivosť a dialóg.
Izrael obišiel Trumpa a zasiahol iránsky jadrový program. Čo sa v regióne udialo? Čítajte Podobne ako pri Ukrajine, aj pri Gaze vláda Smeru často zostáva len pri slovách.
Oficiálne Slovensko podporuje dvojštátne usporiadanie a slovne občas odsúdi aktivity vládnuceho teroristického hnutia Hamas aj odvetné kroky Izraela, no s Izraelom uzatvára nové obchodné dohody o vojenskom materiáli.
Nejednotná únia
Situácia v Gaze sa už stala kritickou a čoraz viac západných lídrov mení rétoriku voči Izraelu.
Konflikt sa začal vpádom Hamasu v októbri 2023 do izraelských osád a vojenských táborov. Pri útoku zavraždili vyše 800 civilistov vrátane detí. Ďalších okolo 250 uniesli.
Odpoveďou Izraela bola vojenská invázia do Gazy, ktorá trvá dodnes. Zahynulo pri nej podľa palestínskych údajov vyše 50-tisíc ľudí a dva milióny boli násilne vysídlené.
OSN vydala viacero správ, v ktorých Izrael obviňuje z vojnových zločinov, alebo zločinov proti ľudskosti.
Izrael podľa nich zámerne znemožňuje prísun humanitárnej pomoci a používa hladovanie civilistov ako metódu vedenia vojny. V ďalších správach zase poukazuje na úmyselné ničenie zdravotníckych zariadení, škôl, či náboženských a kultúrnych budov.
Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu, aby zabránil genocíde. O genocíde a etnických čistkách v Gaze hovoria aj medzinárodné mimovládne organizácie, ako Amnesty International, Human Rights Watch alebo Lekári bez hraníc.
Izrael obvinenia odmieta.
Fico sa k situácii v Gaze vyjadruje najmä po európskych samitoch, kde sa táto téma rieši. Gazu často využíval na kritiku nejednotnosti Únie.
Hovoril aj o údajnom dvojitom metri Európskej únie, ktorá sa inak pozerá na Ukrajinu a inak na Gazu. "Už tam zomrelo 26-tisíc civilistov, z toho dve tretiny ženy a deti. A my nie sme schopní na Európskej rade k tomu prijať jednu jedinú vetu," povedal vo februári 2024.
Poslankyňa PS Beáta Jurík chcela do programu parlamentu zaradiť návrh uznesenia, ktoré by odsúdilo útoky Izraela na civilné obyvateľstvo, či vyzvalo k okamžitému prímeriu. Uznesenie odmietla dať koalícia do programu a odložila ho na september.
Jedno uznesenie ku Gaze parlament schválil vo februári 2024. Odsúdil v ňom teroristický útok Hamasu a vlnu antisemitizmu, zároveň tiež označil spôsob vojenskej reakcie Izraela za „neprimeraný a neakceptovateľný“.
Uznesenie prešlo tesne, nikto z opozície ho nepodporil.
Informácie o licenciách taja
Napriek kritike krokov Izraela s ním Slovensko minulý rok posilnilo vojenský biznis.
