BRATISLAVA. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje na rastúcu radikalizáciu mladých ľudí.
Uviedol to po pracovnom stretnutí platformy K14, ktoré zvolal na tému násilia a radikalizácie v školskom prostredí, a to aj v kontexte nedávnych tragických udalostí v susednom Rakúsku.
Konkrétne dáta aj návrhy opatrení
Odborníci z rezortov, samospráv, polície a mimovládneho sektora sa zhodli, že súčasný systém nedokáže dostatočne reagovať na výzvy súvisiace s extrémizmom a duševným zdravím mládeže.
Ako informovala Iveta Adamová z Úradu komisára pre deti, na diskusii zazneli konkrétne dáta aj návrhy opatrení.
Námestník generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Krivošík predstavil fungovanie národnej linky pre deti, ktorá je dostupná cez aplikáciu Edupage a pracuje na nej 17 odborníkov.
Len za prvý deň po integrácii zaznamenala 644 podnetov, pričom od jej vzniku ich bolo vyše 27-tisíc. Vyše 120 prípadov si vyžiadalo krízový zásah v spolupráci s políciou.
Marek Madro z organizácie IP-čko upozornil, že radikalizácia je často dôsledkom frustrácie, neviditeľnosti a chýbajúceho bezpečia. Mladí hľadajú uznanie v online svete, kde sú vystavení antisystémovým naratívom. Navrhol sieť expertov na radikalizáciu a tzv. Ppostintervenciu, teda odbornú prácu s mladými po zasiahnutí extrémistickými vplyvmi.
Ilúzia prijatia a výnimočnosti
Prezidentka Policajného zboru SR Jana Maškarová poukázala na prípad siedmich stredných škôl, kde sa žiaci zapojili do extrémistickej skupiny.
Sociálne siete podľa nej poskytujú frustrovaným deťom ilúziu prijatia a výnimočnosti. Zdôraznila potrebu podpory zo strany rodiny a škôl, ktoré by mali posilniť mediálnu gramotnosť. Represia podľa nej naopak nepomáha.
Miroslava Gubalová z Banskobystrického samosprávneho kraja predstavila tzv, semafor rizík, systém na identifikáciu 16 typov rizikového správania v školách. „Riaditelia často zostávajú so situáciou sami. Potrebujeme systém následnej starostlivosti. Deti, ktoré majú problém, nemajú zabezpečený prístup k odborníkom. Čakacie lehoty u pedopsychiatrov sú dlhšie ako 12 mesiacov,“ upozornila Gubalová.
Jana Šimonová z policajného prezídia informovala o projekte Ochrana mäkkých cieľov, ktorý sa od septembra bude testovať v školách s cieľom zvýšiť pripravenosť učiteľov. Pediatrička Elena Prokopová navrhla vytvoriť jednotný prehľad dostupných krízových kontaktov. Zástupca Ministerstva vnútra SR Branislav Korec poukázal na nedostatky v zbere dát z marginalizovaných komunít.
Upozornil na legislatívne bariéry
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi vyzvala na rozšírenie deradikalizačných programov aj na rizikové skupiny dospelých, ktorých správanie deti často kopírujú.
„Ako bývalá prokurátorka som v kontakte s mladými videla, že radikalizácia sa nezačína u detí – ale u dospelých, ktorých pozorujú. Ak chceme chrániť mladých, musíme pracovať aj s ich okolím. Reagovať skôr, než sa problém stane trestným činom,“ zdôraznila.
Komisár pre deti Mikloško zároveň upozornil na legislatívne bariéry, ktoré znemožňujú efektívnu výmenu informácií medzi odborníkmi z rôznych rezortov.
Vyjadril podporu návrhom na rozšírenie deradikalizačných programov a pokračovanie platformy K14, ktorej cieľom je systémové riešenie ochrany detí pred násilím, radikalizáciou a nedostatočnou odbornou pomocou.
