Kuffovu zonáciu TANAP-u museli stiahuť. Protestovala voči nej prokuratúra

Návrh zonácie Tatranského národného parku, ktorý nedávno predstavil štátny tajomník Filip Kuffa, musela Správa TANAP-u stiahnuť.

Krajská prokuratúra proti návrhu vydala protest, keďže mu chýbal celý program starostlivosti a opatrenia vyplývajúce z nového míľnika európskeho plánu obnovy.

„Urobili úplne banálnu chybu. Vedenie národného parku si neprečítalo ani len základné náležitosti, ktoré musí obsahovať zonácia, aj so všetkými prílohami. Je to totálny trapas,“ hovorí Milan Olekšák z iniciatívy My sme Les a bývalý riaditeľ Slovenského krasu.

Navrhnutú zonáciu TANAP-u odborníci a ochranári ostro kritizovali. Znižoval ochranu prírody v národnom parku a nespĺňal zákonné požiadavky ani medzinárodné záväzky na ochranu biotopov.

Procesom zonácie postupne prechádzajú všetky slovenské národné parky. Okrem toho, že má uľahčiť správu parku, je podmienkou pre ôsmu platbu z plánu obnovy.

Päť národných parkov už má zonáciu hotovú, prebieha zonácia najstaršieho - Tatranského národného parku, Národného parku Malá Fatra a Polonín.

V akom štádiu je zonácia TANAP-u?

V polovici mája bol na úradnej tabuli prešovského okresného úradu zverejnený návrh na zmenu „ochrany Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma zmenou ich hraníc a vyhlásením zón“.

Na kritizovaný návrh, ktorý by fakticky znižoval ochranu mnohých vzácnych území, podali Iniciatíva My sme les aj mimoparlamentná strana Demokrati podnet na prešetrenie krajskej prokuratúre.

Krajská prokuratúra v Prešove návrh označila za nezákonný, a podala protest proti opatreniam Okresného úradu Prešov.

V utorok 17. júna Správa Tatranského národného parku projekt zonácie stiahla, potvrdil okresný úrad.

Legislatívny proces zmeny ochrany na území parku a jeho ochranného pásma sa teda zastaví, informuje vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Miroslav Benko.

Správa TANAP-u pred pár dňami odkázala, že návrh zonácie zverejní nanovo. Obsahovať bude nielen program starostlivosti, ale aj ďalšie opatrenia vyplývajúce z plánu obnovy a programu záchrany hlucháňa hôrneho z februára, informovala hovorkyňa národného parku Nina Obžutová.

Na detailnejšie otázky však SME Správa TANAP-u do uzávierky neodpovedala.

V čom bol problematický prvý návrh?

Projekt ochrany vypracovala Správa TANAP-u spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Návrh prezentoval štátny tajomník Filip Kuffa, ktorý tvrdil, že dôraz kládli na to, aby nebol konflikt s vlastníkmi pozemkov.

Nedodali však návrh programu starostlivosti, ktorý má byť podľa zákona o ochrane prírody a krajiny povinnou súčasťou zonácie.

Návrh tiež neobsahoval ochranu tisícov hektárov biotopov, kde žije hlucháň hôrny. Slovensko už pre nedostatočnú ochranu biotopov hlucháňa prehralo súd. Veľkej pokute a penále sa vyhlo, pretože urobilo nápravné opatrenia.

Takisto v návrhu chýbala ochrana pralesov a prirodzených starých lesov.

„Možno si to Správa TANAP-u neuvedomuje, ale verím, že ministerstvo životného prostredia ako garant celej zonácie si tieto záväzky uvedomuje, a bude intenzívne komunikovať so Správou a napravia to,“ hovorí Olekšák.

Tatranský národný park vedie za štvrtej vlády Smeru Peter Olexa, v minulosti odsúdený za pytliactvo.

Olekšák tiež pripomína, že návrh Správa TANAP-u vopred nekonzultovala ani s radou národného parku. Rada TANAP-u je poradným a konzultačným orgánom a tvoria ju odborníci mimo národného parku.

Rada dostala návrh až v priebehu pripomienkovania. Keby si ho preštudovala skôr, mohla Správu upozorniť na jasné chyby, myslí si Olekšák.

Čo by v TANAP-e prišlo o ochranu?

Bývalý riaditeľ správy parku Pavol Majko pre Denník N povedal , že podľa návrhu by sa TANAP v úrovni ochrany prírody vrátil pred rok 1989, a zmenil sa na lesný závod.

Navrhnutá zonácia by sa výrazne dotkla Západných Tatier, kde by okrem rezervácií neexistovala najprísnejšie chránená A-zóna. Vlastníci by tam mohli stavať lesné cesty, budovať, hospodáriť a zasahovať aj na zvyškoch pralesov na súkromných lokalitách.

Paradoxné bolo tiež rozhodnutie dať do D-zóny Jaloveckú dolinu a Bobroveckú dolinu, kam nie je prístupová cesta, a ktoré patria medzi najvzácnejšie doliny celého TANAP-u.

Mimo zóny A sa v návrhu tiež dostali viaceré rezervácie, napríklad národná prírodná rezervácia Belianske lúky, nedostupná mokraď a rezervoár vody pre krajinu.

Stiahnutý návrh zonácie (zdroj: OK Prešov/TANAP)

Čo je to zonácia a program starostlivosti?

Zonácia je zjednodušene povedané vytvorenie kompaktných stupňov ochrany na chránenom území. Cieľom je efektívnejšia starostlivosť o dané územie. Každá zóna má svoje jasné pravidlá.

Zóna s prísnou ochranou prírody sa volá zóna A - takzvaná bezzásahová zóna. Ide o prirodzené plochy s najväčšou prírodnou hodnotou. Doteraz sa v zonáciách tvorila vždy väčšia bezzásahová zóna, ako v parkoch bola predtým v podobe malých rezervácií.

Zóny A sa vyčleňujú len na štátnych pozemkoch, alebo tam, kde je súhlas majiteľa pozemku. Kde súhlas nedá, nevzniká ani zóna A.

Na zonáciu potom nadväzuje program starostlivosti, čo je dokument, ktorý hovorí o tom, čo sa na parcele môže, a čo nemôže robiť. Vznikne tak mapa, podľa ktorej správca parku, súkromník aj developer vedia, kde môžu, a nemôžu zasahovať, a v akom rozsahu.

"Program starostlivosti dáva vlastníkovi či správcovi územia návod, ako parcelu využívať, čo je prospešné tam robiť a čo nie,“ hovorí Olešák.

Kedy bude nová zonácia hotová?

Kedy Správa TANAP-u zverejní ďalší návrh, nie je známe. Na úradnej tabuli v čase písania článku stále visel starý návrh.

Národné parky potrebujú zonáciu dokončiť do prvého štvrťroku 2026, aby mohlo Slovensko požiadať o ďalšiu platbu z plánu obnovy. Inak je platba 577 miliónov eur ohrozená.

Podmienkou a záväzkom Slovenska je, aby sa v zóne A chránili lokality hlucháňa, cenné pralesy a staré lesy bez ohľadu na ich vlastníctvo.

Zonáciu národného parku vo finále schvaľuje vláda. Olekšák pripomína, že je dôležité, aby proces prebehol nanovo, aby sa zonácia v budúcnosti nedala procesne spochybniť.

Pred schválením vládou čaká zonáciu ďalšie pripomienkovanie, takže ak to chce Správa TANAP-u stihnúť v termíne z Plánu obnovy, mali by sa poponáhľať. Pre príklad, proces zonácie v Slovenskom krase trval viac ako šesť mesiacov.

Ktoré národné parky už zonáciu majú?

Zonáciu už majú Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina, Veľká Fatra a Pieniny.

Predložené boli návrhy zonácií Tatranského národného parku, Malej Fatry a Polonín. Všetky tri návrhy ochranárske organizácie kritizovali, a spustili proti nim aj petíciu.

Návrh zonácie Nízkych Tatier zatiaľ chýba.