BRATISLAVA. Najskôr termálne kúpisko Vadaš v Štúrove v sobotu oznámilo, že bude mať zatvorené do pondelka. V pondelok termín posunulo až do piatka 20. júna.
Nariadil to Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch ako preventívne opatrenie. „Dôvodom je prebiehajúce zisťovanie prítomnosti špeciálnej baktérie, ktorá zatiaľ nebola potvrdená.“
Chlapec, ktorý kúpalisko navštívil ešte začiatkom júna, a potvrdili u neho smrteľnú nákazu ojedinelým parazitom Naegleria fowleri (druh meňavky - pozn. red.), v pondelok zomrel. Iní návštevníci kúpaliska zatiaľ žiadne podobné problémy nehlásili.
Výskyt parazita u človeka je pritom veľmi výnimočný, povedal v rozhovore pre SME infektológ Peter Sabaka. „Celosvetovo býva len okolo desať prípadov ročne.“
Meňavka sa podľa infektológa vyskytuje voľne v prírode, najmä v sladkej teplej stojatej vode. Nebezpečné je, keď pri kúpaní prenikne veľmi hlboko do nosnej dutiny. Môže tak dôjsť k rozvoju zápalu mozgových blán.
Kto a ako na Slovensku kontroluje kvalitu vody na kúpaliskách a v jazerách? Zisťuje sa pri preventívnych kontrolách aj prítomnosť meňaviek? Ako sa dá zistiť, či je jazero bezpečné?
SME prináša odpovede na desať základných otázok. Text vznikol v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva.
1. Ako sa teraz testuje voda zo Štúrova na prítomnosť meňavky, kto to robí, a prečo to trvá až niekoľko dní?
Naegleria fowleri nie je baktéria, ako pôvodne informovalo kúpalisko Vadaš, ale améba. Ide o mikroskopický jednobunkovec, ktorý patrí medzi prvoky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch teraz opakovane, niekoľkokrát počas dňa, odoberá u prevádzkovateľa vzorky bazénovej vody, robí aj stery z prostredia.
Prítomnosť améb sa vyšetruje v Národnom referenčnom centre kultivačnou metódou. Vzorky sa očkujú na misky s agarovou pôdou a kultúrou baktérií, ktorá slúži ako potrava améb.
Takto pripravené vzorky sa musia istý čas kultivovať v termostatoch pri rôznych teplotách, aby sa bunky améb na pôde uchytili a rozmnožili. V prípade týchto organizmov je to tri až desať dní. Po kultivácii sa misky vyhodnocujú na prítomnosť améb mikroskopicky.
Vo vodách a v steroch však po kultivácii nenarastú len améby, ak sú vo vzorke prítomné, ale aj iné organizmy. Napríklad rôzne druhy baktérií alebo plesne. Aby sa s amébami mohlo ďalej pracovať, treba vzorky vyčistiť, izolovať améby a získať ich kultúru.
Aj keď to dlho trvá, ide o nevyhnutný postup. Citlivým typom analýzy totiž hygienci zisťujú prítomnosť zriedkavého mikroorganizmu, ktorý sa vo vodách môže vyskytovať vo veľmi malom množstve.
2. Aké ďalšie opatrenia prijali hygienici v súvislosti s výskytom Naegleria fowleri?
Epidemiologické vyšetrovanie stále pokračuje. Úrady verejného zdravotníctva budú okrem pravidelných kontrol kúpalísk a vzoriek vôd z bazénov robiť aj mimoriadne odbery bazénových vôd a zisťovať prítomnosť améb.
3. Robili sa doteraz testy na prítomnosť meňavky vo vode aj preventívne, a ak nie, tak prečo?
Európska ani slovenská legislatíva nestanovuje povinnosť rutinne testovať vody na prítomnosť Naeglerie fowleri, nakoľko výskyt ochorenia, ktoré spôsobuje, je veľmi nízky.
„Celosvetovo sa dosiaľ eviduje len niekoľko stoviek ochorení spôsobených Naegleriou fowleri. Väčšina prípadov pochádza z USA, Austrálie či teplejších oblastí Ázie,“ hovorí Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva.
Rutinné vyšetrovanie vzoriek vôd sa podľa nej sústreďuje na mikroorganizmy s vyšším rizikom infekcie.
Infektológ Sabaka: Améba sa do lebky človeka dostane len veľkou náhodou Čítajte 4. Kedy naposledy na Slovensku spomenutého parazita zaznamenali?
Pri rutinných kontrolách a ani na základe hlásení možných zdravotných problémov úrad doteraz nezaznamenal takéto podozrenie ani potvrdenú prítomnosť Naeglerie fowleri. „Hlásenia zdravotných problémov z prírodných, ako aj umelých kúpalísk, sú ojedinelé a týkajú sa prevažne črevných ťažkostí.“
5. Akú prevenciu odporúčajú odborníci po prvom potvrdenom prípade?
Pri kúpaní, skákaní a potápaní v teplých prírodných vodách by mali ľudia držať nos nad vodou alebo používať nosné svorky. Po kúpaní si treba nos dôkladne vypláchnuť fyziologickým roztokom alebo sterilnou vodou.
V teplých prírodných vodách by mali rekreanti držať hlavu vždy nad vodou, v plytkej vode ju nevíriť pri dne, keďže tam je výskyt améb pravdepodobnejší.
Vhodné je vyhnúť sa kúpaniu v bazénoch, ktoré už na pohľad nevykazujú dostatočnú hygienu.
6. Môže sa človek nakaziť od iného človeka či pitím infikovanej vody?
Infekcia sa neprenáša z človeka na človeka a ani pitím kontaminovanej vody. Prenáša sa, iba keď sa kontaminovaná voda dostane do nosovej dutiny.
7. Kto je povinný kontrolovať kvalitu vody na kúpaliskách?
Počas kúpacej sezóny kontroluje kúpaliská prevádzkovateľ približne každé dva týždne. Niektoré ukazovatele, ako napr. obsah chlóru, sa kontrolujú trikrát za deň.
Najväčší dôraz sa kladie na mikrobiologickú a biologickú kontrolu. Výsledky kontroly sú prevádzkovatelia povinní predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Pri zistení nedostatkov sú povinní nahlásiť to bezodkladne vrátane prijatých opatrení.
8. Na čo konkrétne sa zameriavajú preventívne testy hygienikov?
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sledujú prírodné vodné plochy, ktoré nemajú prevádzkovateľa a slúžia na tzv. neorganizovanú rekreáciu. Ak ide o lokality s vyššou návštevnosťou, kontroly sa robia každé dva týždne. Ak ide len o príležitostne využívané vodné plochy, kontrola sa robí orientačne – raz až trikrát za sezónu.
Na umelých aj prírodných kúpaliskách sú spoločným základom mikrobiologické ukazovatele - Escherichia coli a črevné enterokoky. Na umelých kúpaliskách v bazénoch s vodnými atrakciami, pri ktorých vznikajú vodné aerosóly, sa sleduje aj ukazovateľ Legionella species. Z chemických ukazovateľov sa sleduje pH či voľný chlór.
Na prírodných kúpaliskách sa zase sledujú napríklad sinice (cyanobaktérie). Informácie o kvalite vodných plôch na Slovensku zverejňuje Úrad verejnáho zdravotníctva na svojej interaktívnej mape tu.
9. Nakoľko sú informácie, ktoré sa zverejňujú na mape ÚVZ, aktuálne?
Mapa zobrazuje aktuálny stav kvality vody na prírodných vodných plochách a umelých kúpaliskách. Zobrazené sú ikonami rôznych farieb v závislosti od kvality vody na kúpanie, ktorá je v mapových výstupoch vyjadrená v kategóriách.
Hodnotenie vychádza z analýz regionálnych úradov verejného zdravotníctva a prevádzkovateľov kúpalísk. Údaje sa aktualizujú každých 24 hodín a pri každej ikone je uvedený dátum odberu poslednej vzorky.
V tomto čase však mapa nemusí obsahovať aktuálne údaje pre niektoré lokality. Súvisí to s pohyblivým začiatkom kúpacej sezóny na rôznych miestach.
10. Ako úrad vyberá vodné plochy, ktoré sú v mape zahrnuté?
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sledujú všetky prevádzkované umelé a prírodné kúpaliská na Slovensku. Okrem toho monitorujú aj prírodné vodné plochy s neorganizovanou rekreáciou, ktoré ľudia vo zvýšenej miere využívajú na rekreačné kúpanie.
