BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady odmietli na utorkovom hlasovaní novelu Trestného poriadku.
Návrhom sa podľa predkladateľov z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ mali odstrániť dve najškodlivejšie opatrenia, ktoré trestné konanie najviac predlžujú a prinášajú so sebou aj administratívnu záťaž.
„Navyše ide o opatrenia, ktoré jednak prelomili judikatúru Najvyššieho súdu SR aj judikatúru Ústavného súdu SR a jednak do značnej miery popierajú aj nezávislosť prokuratúry,“ skonštatovali opoziční poslanci.
Konkrétne malo ísť o povinnosť prokurátora čakať s podaním obžaloby až do momentu rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa paragrafu 363 Trestného poriadku alebo poskytnutie obvinenému ďalších bezdôvodných možností na podanie sťažnosti na preskúmanie postupov v prípravnom konaní, ktoré má vykonať samosudca v štádiu preskúmania obžaloby.
Obe skutočnosti považovali za mimoriadne škodlivé.
Advokát Ribár: Novela trestného zákona štátu spôsobila škody zrejme v miliónoch eur Čítajte Neuspel ani ďalší opozičný návrh
Poslanci z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ neuspeli ani s návrhom začleniť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia do vzdelávacieho systému od nasledujúceho školského roka po dovŕšení tretieho roku dieťaťa. Parlament odmietol ich novelu zákona o výchove a vzdelávaní.
Súčasná právna úprava podľa opozičných poslancov ustanovuje povinnosť dieťaťa absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, čiže od piateho roka.
„Pre mnohé deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zo skúsenosti javí byť jeden rok priveľmi krátke časové obdobie na zvládnutie a osvojenie jednotlivých predpokladov pre úspešný začiatok primárneho vzdelávania, a preto sú často nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy,“ ozrejmili.
Uznesenie k poplatkom v zdravotníctve odmietli
Parlament odmietol aj uznesenie k poplatkom v zdravotníctve a nedostupnosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré takisto predložili poslanci za poslanecký klub hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ.
Uznesením chceli opoziční poslanci zaviazať ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby do troch dní predložil parlamentu analýzu poplatkov a doplatkov, ktorej vypracovanie zadala v marci 2024 bývalá šéfka rezortu Zuzana Dolinková.
Zároveň mal podľa uznesenia do troch dní predložiť Národnej rade návrh riešení, ktorými chce ministerstvo odstrániť poplatkovú bariéru, ktorá bráni pacientom v prístupe k včasnej a účinnej zdravotnej starostlivosti.
Prijali zmeny pre hasičov
Poslanci parlamentu naopak schválili návrh novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý predložilo ministerstvo vnútra v reakcii na aktuálne súdne spory hasičov so štátom. Na jeho základe príslušníci Hasičského a záchranného zboru budú môcť odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac iba v prípade, ak na to udelia zboru súhlas.
Plénum o novele rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Nová úprava má zároveň zvýšiť peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní dostanú hasiči namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov. Náhrada počas dní pracovného pokoja bude namiesto doterajších 30 percent 100 percent.
V praxi by to podľa ministerstva vnútra malo vyzerať tak, že hasič s päťročnou praxou za 80 hodín pohotovosti dostane namiesto 114 eur až 340 eur, veliteľ čaty s 22-ročnou praxou namiesto 194 eur dostane 684 eur. Má ísť o mesačné zlepšenie príjmov o 226 a 490 eur.
„Som presvedčený, že tieto opatrenia pomôžu stabilizovať systém, zvýšia atraktívnosť povolania hasiča a konečne prinesú uznanie tým, ktorí dennodenne chránia naše životy a majetok,“ povedal šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
„Uvedené zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli.
Novela bude účinná od 1. júla.
