BRATISLAVA. Pri mene bývalého predsedu bývalej politickej strany Združenie robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka pamätníkom zväčša napadne jeho prezývka "kelňa" (murárska lyžica, pozn. red.). Do histórie sa zapísal aj svojráznym vyjadrovaním a jednoduchým životným štýlom.
V skutočnosti však bol Ľupták dôležitou postavou politiky po pamätných voľbách 1994, keď prevzalo moc Mečiarovo HZDS. Spolu s Ľuptákovým ZRS a SNS Jána Slotu vytvoril Mečiar vládu, ktorá na Slovensku zabrzdila demokratický vývoj.
Privatizáciu štátnych podnikov poňala ako ich prideľovanie spriazneným podnikateľom. Umožnila tajnej službe uniesť prezidentovho syna a zrejme aj objednať v kruhoch podsvetia doteraz neobjasnený atentát na bývalého policajta Róberta Remiáša, ktorý bol s kauzou spojený.
Bývalý šéf ZRS Ľupták zomrel vo štvrtok vo veku 79 rokov. SME pri tejto príležitosti pripomína jeho úlohu pri zostavení vlády s Mečiarom a Slotom. Vtedajší vývoj čiastočne pripomína aktuálne dianie na Slovensku.
Odkiaľ prišiel
Voľby 1994 boli pre Ľuptákovu stranu prvými a zároveň poslednými, keď zanechala nejakú stopu na politickej mape.
Tak ako súčasný šéf Smeru Robert Fico, aj Ľupták začínal v strane SDĽ. Ako poslanec za ňu nastúpil do parlamentu v roku 1990.
Pochádzal z juhu stredného Slovenska. Rád zdôrazňoval, aký je hrdý na to, že je robotník, vystupoval žoviálne a jeho hlavnou politickou témou bolo "všetko pre robotníkov, ostatní kradnú a treba ich pozatvárať".
S týmto profilom priviedol ZRS do parlamentu so ziskom 7,35 percenta hlasov. Slotova SNS mala menej - 5,4 percenta, na opačnej strane rebríčka sa umiestnilo HZDS, ktoré voľby vyhralo s vysokým náskokom so ziskom 34,97 percenta.
Do vlády nevstúpime
Bez Mečiara by tak zostavenie vlády nebolo možné. Do parlamentu sa dostali ešte strany Spoločná voľba, ktorá bola volebnou koalíciou ľavicových subjektov na čele s SDĽ (10,42 percenta), Maďarská koalícia (10,18 percenta), KDH (10,08 percenta) a Demokratická únia (8,57 percenta).
Voľby 1994 boli predčasné. Krajinu k nim priviedla dočasná vláda Jozefa Moravčíka. Vznikla po tom, ako v marci 1994 parlament vyslovil expremiérovi Mečiarovi nedôveru.
Predchádzal tomu ostrý prejav vtedajšieho prezidenta Michala Kováča v parlamente. Kováč bol už vtedy s Mečiarom vo vážnom konflikte.
Prvé dni po voľbách boli možnosti vytvorenia koalície veľmi nejasné. Ľupták sa však vyjadroval jasne.
"V nijakom prípade do vlády nevstúpime," oznámil po prvom kole politických rokovaní.
V prospech pracujúcich
Šéf KDH Ján Čarnogurský po stretnutí s DÚ vyjadril ochotu rokovať aj s HZDS. ZRS najskôr rokovalo tiež s DÚ a so Spoločnou voľbou. Ľupták však hneď predložil požiadavky, z ktorých podľa jeho slov združenie nikdy neustúpi.
Bolo medzi nimi preverenie predchádzajúcich privatizačných rozhodnutí. Najviac mu prekážali súkromné firmy, ktoré sa pretransformovali z bývalých štátnych podnikov a zostal v nich pôvodný manažment "s využitím prostriedkov vyprodukovaných pracujúcimi".
Ďalšími podmienkami Ľuptáka bolo predĺženie dovolenky o týždeň a zásadné zmeny Zákonníka práce v prospech pracujúceho ľudu.
Incident na Úrade vlády
Voľby boli vtedy dvojdňové. Konali sa cez víkend 30. septembra a 1. októbra 1994.
Prezident Kováč 4. októbra cestou osobitného kuriéra poveril Mečiara začatím rokovaní o zostavení vlády. Zástupcovia HZDS Ivan Lexa a Oľga Keltošová prišli na stretnutie politických strán s prezidentom s vlastnou agendou. Kováča vyzvali, aby odstúpil z funkcie. Následne z rokovania predčasne odišli.
HZDS v ten deň rokovalo aj s KDH bez konkrétneho výsledku. Šéf SNS Slota od začiatku tvrdil, že do vlády pôjde iba s HZDS. Vylúčil Maďarskú koalíciu a Demokratickú úniu.
V piatok 7. októbra malo byť na Úrade vlády rokovanie KDH s DÚ a ZRS. Zrušiť ho museli v poslednej chvíli. Pri vstupe na Úrad vlády sa Ľupták urazil, keď chceli ochrankári jeho ľudí podrobiť bezpečnostnej kontrole. Zástupcovia ZRS sa otočili a odišli.
Dvanásť požiadaviek ZRS
Na druhý deň denník SME zverejnil interný dokument ZRS, ktorý obsahoval 12 podmienok na rokovania s politickými stranami. Okrem už spomínaných požiadaviek obsahoval aj bod, "aby pracujúci mali podiel na majetku, ktorý tvorili 40 rokov".
Ďalej to boli lieky pre dôchodcov zadarmo plus ich lepšie sociálne zabezpečenie. Ale aj "verejne deklarovať vzťah vašej strany k robotníkom a strane ZRS".
Poslednou, dvanástou podmienkou bolo, aby sa vzdali mandátu tí poslanci, ktorí verejne ponižovali robotníkov.
V tom čase sa Ľupták vyslovil za vládu v zostave HZDS, SDĽ a SNS, najlepšie aj s podporou KDH. Takú zostavu by podľa Ľuptáka jeho ZRS bolo ochotné podporiť, ale aj tak by do nej nevstúpilo.
Najdôveryhodnejší politik
Vo štvrtok 13. októbra vyšiel denník SME s prieskumom dôveryhodnosti slovenských politikov od agentúry MVK na titulnej strane. Ľupták v ňom skončil na prvom mieste so ziskom 48,8 percenta hlasov. Za ním nasledovali Ivan Gašparovič (48 percent) a prezident Michal Kováč (47,8 percenta). Mečiar obsadil siedmu priečku (39,7 percenta).
"Veľa zla robia novinári," vyznal sa Ľupták na adresu týždenníka Domino efekt, ktorý publikoval rozhovor s podpredsedom ZRS Klementom Kolníkom. Redakcii v ňom potvrdil, že ZRS sa zbližuje s HZDS a Ľuptákovi strana ponúkla post podpredsedu parlamentu.
Ľupták to poprel. Rozhovor podľa neho vyšiel s cieľom "rozbiť robotníkov". Kolník nemá čo dávať rozhovory a jeho slová noviny prekrútili.
"Nič nie je jasné. Podpora Mečiara? To sa rozhodne na Republikovej rade v Banskej Bystrici," povedal.
Proti novinárom
Kedy a kde konkrétne mala rada zasadať, odmietal Ľupták zverejniť. Keď sa ho na to redakcia SME priamo pýtala, povedal, že budú informovať už len cez svoje Robotnícke noviny, ktoré budú ľudia dostávať zadarmo pred fabrikami.
Na poznámku, že informácie by chceli dostať aj ľudia, ktorí nepracujú vo fabrikách, odpovedal Ľupták typicky: "Ľudia si to povedia medzi sebou, pri pive, ľud sa to dozvie."
Po zasadnutí však Ľupták zmenil názor a na novinárske otázky odpovedal. Reagoval aj na vyjadrenie Gašparoviča, že ZRS by malo ísť do koalície z HZDS.
"Každý nech sa stará o svoju stranu. Pán Gašparovič nech sa vyjadruje za svoju stranu a my sa vyjadríme za svoju."
Varšavská zmluva alebo NATO
Rokovania HZDS s KDH a Spoločnou voľbou sa zatiaľ nikam neposúvali. HZDS predkladalo aj požiadavku oslabovania prezidenta od tlaku na jeho abdikáciu, cez možnosť odvolania v parlamente až po obmedzovanie jeho právomocí.
Ľupták medzitým začal spochybňovať smerovanie Slovenska do NATO a EÚ. V oboch prípadoch sa podľa neho musia vyjadriť občania v referende. Niekto musí jasne povedať, čo nám to prinesie alebo neprinesie.
"Prečo sme potom Varšavskú zmluvu zrušili, keď ideme prezbrojovať na nejaké iné zbrane?"
Prvé správy o tom, že HZDS sa dohodlo na spolupráci so ZRS a SNS, sa začali objavovať mesiac po voľbách. Išlo však zatiaľ o spoluprácu v rámci parlamentu vrátane rozdelenia postov. Bolo to pred ustanovujúcou schôdzou, HZDS však dohodu stále popieralo.
Ľupták na bavoráku
Rokovanie parlamentu 3. novembra rýchlo ukázalo, že nová koalícia ide od začiatku naplno. Obsadila všetky parlamentné výbory. Opozícia dostala väčšinu len vo výbore pre životné prostredie.
Gašparovič sa stal šéfom parlamentu, Ľupták jedným z podpredsedov. Po rokovaní, ktoré trvalo do noci, mal šéf ZRS dobrú náladu. Ako podpredsedovi Národnej rady mu vznikol nárok na služobnú limuzínu a ďalšie výhody vrátane vlastnej telefónnej linky.
V Rádiožurnále Slovenského rozhlasu sa Ľupták o týždeň neskôr rozhorčoval, že mu to médiá vyhadzujú na oči. "Jano Ľupták sa na bavoráku nemusí voziť, ani to nepraje si."
Pod vplyvom alkoholu
Opozičný poslanec Vladimír Miškovský v rozhovore pre SME poukázal na to, že Ľupták bol v parlamente očividne pod vplyvom alkoholu. "Osobne som s ním v tú noc hovoril. Podopieral ho iný poslanec ZRS, ale napriek tomu sa knísal a bolo cítiť z jeho dychu alkohol."
Ľupták to poprel a vyhlásil, že Miškovského za to "udá".
Koalícia v parlamente obsadila aj ďalšie dôležité posty. Formálne však stále neexistovala a HZDS sa tvárilo, že naďalej rokuje aj s inými stranami.
Až tri týždne po ustanovujúcej schôdzi oznámilo v spoločnom vyhlásení s KDH, že rokovania medzi nimi sú ukončené. Poslankyňa HZDS Keltošová pripustila zostavenie vlády so ZRS.
Vo štvrtok 24. novembra Úrad vlády informoval, že Slovensko dostalo z EÚ demarš. Predstavitelia Únie v ňom vyslovili znepokojenie nad vnútropolitickým vývojom na Slovensku.
Obchod s Mečiarom
Bolo to pritom ešte stále pred zostavením novej vlády. Začiatkom decembra začali vychádzať informácie o tom, ako si HZDS, ZRS a SNS rozdelili ministerstvá. Ľuptákovo ZRS dostalo dôležitý post ministerstva privatizácie, obsadil ho Peter Bisák. Nominant strany Štefan Gavorník sa stal šéfom Fondu národného majetku.
Koaličnú zmluvu podpísali 11. decembra. "Nie sme tí, ktorí budú kývať hlavou, sme rovnocenní partneri. Ľuptáka si Mečiar nekúpi," vyhlásil Ľupták. Z tlačovej besedy ZRS, ktorá sa konala po podpise koaličnej zmluvy, vykázali viaceré médiá vrátane SME.
"Nie sme povinní poskytnúť vám informácie, ľud tejto krajiny dostane informácie z iných prameňov," argumentoval šéf ZRS.
Ľuptákova strana vydržala pri Mečiarovi celé volebné obdobie, tak ako aj Slotova SNS. Jej nominanti zastrešovali pochybnú privatizáciu.
Po voľbách v roku 1998, v ktorých Mečiara porazil Mikuláš Dzurinda, sa už ZRS do parlamentu nedostalo. Ľupták sa po odchode z politiky stiahol a žil v ústraní. Usadil sa v Šiatorskej Bukovinke pri Lučenci, kde podnikal. S rodinou tam prevádzkoval penzión.
