BRATISLAVA. Len tri dni od začiatku bezprecedentnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu trvalo slovenskej vláde pod vedením Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati), aby zariadila prvú zásielku vojenskej pomoci pre ukrajinských obrancov.
Slovensko sa tak po začiatku vojny 24. februára 2022 stalo jednou z najakcieschopnejších krajín, keď začalo v mene svojich vlastných národno-štátnych záujmov pomáhať v boji proti nelegálnej agresii Ruska.
Vyšetrovanie darovania veľkokalibrovej munície z týchto prvých dní vojny pod dozorom Európskej prokuratúry však teraz definitívne preverí, či pritom zároveň neboli porušené zákony a zneužité finančné prostriedky Európskej únie určené na vojenskú pomoc Ukrajine.
Ako nedávno uviedol prokurátor Európskej prokuratúry Juraj Novocký, trestné stíhanie vedie Európska prokuratúra automaticky, ak existuje podozrenie.
„Žiadnym spôsobom nemôžem prejudikovať, akým spôsobom toto trestné stíhanie skončí. Sme len na začiatku vyšetrovania. Uvidíme na základe dôkazov a zabezpečených skutočností, aké bude rozhodnutie vo veci samotnej,“ povedal v apríli pre portál Euractiv.
Východiskovým dokumentom pre vyšetrovanie je správa Najvyššieho bezpečnostného úradu, ktorý minulý rok kontroloval „darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine“.
Denník SME hovoril s viacerými zdrojmi, vrátane niekoľkých z prostredia ministerstva obrany. Na základe takto získaných informácií a taktiež z verejných zdrojov vysvetľujeme aj doteraz verejnosti neznáme skutočnosti.
Poukazujeme aj na momenty, kde detaily nie sú známe, prípadne na rôzne interpretácie procesov, ktoré teraz existujú k procesom darovania munície.
Čo je známe a nad čím sú otázniky v kauze darovania munície:
1. Chcela vôbec Ukrajina muníciu?
Otázky, ktoré sa vyšetrovateľ podľa informácií SME v stredu pýtal aspoň niektorých predvedených na vypočutie, sa týkali predovšetkým dôvodov, pre ktoré Slovensko vôbec Ukrajine poskytlo veľkokalibrovú muníciu.
Táto otázka zjavne vyplýva zo správy NKÚ, ktorý v nej tvrdil, že k darovaniu došlo „bez v tom čase existujúcej požiadavky z ukrajinskej strany na dodávku munície.“
Viacero vypočutých a rovnako aj zdroje SME z prostredia ministerstva obrany tvrdia, že vzhľadom na náhlosť a vypätosť situácie boli požiadavky ukrajinskej strany komunikované Slovensku cez jeho vojenských diplomatov na Ukrajine ministerstvu obrany.
Vyexpedovanú pomoc potom Ukrajina prevzala. Rovnaká informácia je súčasťou dvoch vládnych dokumentov, ktoré v tom čase - 26. a 27. februára - vláda schválila. Odobrovali proces darovania munície, ktorým bolo poverené ministerstvo obrany.
„Ukrajina požiadala Slovenskú republiku o darovanie materiálu,“ píše sa v oboch uzneseniach vlády.
2. Spochybňuje NKÚ vojenskú pomoc Ukrajine?
Nie. V správe o výsledkoch kontroly, pod ktorou je podpísaný predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy, je priamo uvedené, že v poskytovaní pomoci vidí úrad pozitíva.
Zo strany Slovenska išlo podľa správy „o nezištné poskytnutie neodkladnej materiálnej, humanitárnej a vojenskej pomoci susediacej krajine, ktorá bola napadnutá vojnovým agresorom.“
Úrad tiež považuje sa správne využitie príležitosti, v ktorej sa Slovensko dokázalo zbaviť starej sovietskej vojenskej techniky a tým aj závislosti od Ruska. Zároveň pripomína, že následne získané peniaze za darovanú vojenskú pomoc z Európskeho mierového nástroja súčasne môžu byť použité na modernizáciu slovenských ozbrojených síl.
Ide o fond Európskej únie zriadený krátko po začatí vojny, z ktorého Únia členským štátom kompenzuje pomoc napadnutej Ukrajine. NKÚ teda nespochybňuje vojenskú pomoc. Poukazuje však na procesy pri darovaní munície, v ktorých tvrdí, že identifikovalo viaceré nezrovnalosti.
3. O akú muníciu vlastne ide?
Slovensko bezprostredne po vpáde ruských vojsk darovalo Ukrajine 12-tisíc kusov mínometnej munície kalibru 122 milimetrov, delostrelecké projektily kalibru 152 milimetrov a tiež muníciu 12.7 x 108 mm API B-32 používanej pre ťažké guľomety a protitankové pušky.
