"Dankovi som fúkať nedal, ale je legitímna otázka, či je v parlamente pod vplyvom alkoholu," hovorí novozvolený podpredseda parlamentu za Progresívne Slovensko Martin Dubéci.
"Bolo by mi ľúto, ak by KDH narušilo perspektívu spolupráce perfídnym Ficovým pokusom rozdeľovať nás," dodáva Dubéci.
Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novozvoleným podpredsedom NR SR za Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo ustúpili koalíci a nominovali na post podpredsedu nového kandidáta namiesto Michala Šimečku?
- ako sa vysporiadajú s vyšetrovaním darovania munície Ukrajine Jaroslava Naďa zo strany Demokrati?
- ako spoluprácu v opozícii ovplyvní spolupráca KDH na novele ústavy?
- ako sa chce Progresívne Slovensko dohodnúť s KDH na registrovaných partnerstvách?
- hrozí Slovensku referendum o vystúpení z NATO?
Pán poslanec, aký má zmysel ustúpiť koalícii, ktorá z postu predsedu odvolala Michala Šimečku pre, asi to môžeme povedať, vymyslené obvinenia o dotáciách jeho rodiny?
Myslím, že Michal to na tlačovej konferencii povedal dobre. Tým, že ho koalícia odvolala, si v podstate dala vlastný gól. Vytvorila mu tým totiž priestor na politickú prácu. Michal za posledný rok cestoval po Slovensku, robili sme výjazdy, pracoval na budovaní kádrov v strane, na programe. Z tohto pohľadu to bola pre PS v niečom aj dobrá správa, by som povedal.
Dobre, ale v podstate im to teraz uľahčíte. Doteraz si vlastnou vinou museli deliť práve služby Michala Šimečku na vedenie schôdze. Donedávna nebol ani predseda parlamentu, striedali sa iba podpredsedovia a traja museli viesť celú schôdzu.
Dovnútra sme si povedali, že budeme čakať, kým bude zvolený predseda Národnej rady. To bola zasa jasná červená čiara u nás. Keď ani koalícia nedokáže spojazdniť Národnú radu z pohľadu vedenia, prečo by sme v tom mali pomáhať?
Samozrejme, malá škodoradosť človeka teší, keď vidí, že páni si musia deliť viac práce, ale myslím, že sú dôležitejšie veci než to, koľko hodín pracujú podpredsedovia Národnej rady. Za posledné dva roky dennodenne vidím, že pravidlá Národnej rady nie sú pestované. Skúšajú sa jej limity, často sú prekračované limity toho, ako by parlament fungovať mal. Myslím, že úlohou opozície je využívať všetky nástroje, aby sme tomu zabránili. Aby sme tú inštitúciu bránili. O tomto je tento ťah.
Ako tomu pomôžete? Povedali ste, že v posledných mesiacoch došlo v parlamente k mnohým procedurálnym hádkam, to je fakt. Ale to predsa nijako neovplyvní, že budete na poste podpredsedu. Lebo procedurálne hádky väčšinou vznikajú vtedy, keď predsedajú iní podpredsedovia, a väčšinou má pri akomkoľvek vyvolanom hlasovaní väčšinu koalícia. Čiže to asi úplne neovplyvní tieto procedurálne hádky.
Keď ideme hovoriť o technických konkrétnostiach, samozrejme, podpredseda Národnej rady vedie schôdzu a v tom čase dokáže garantovať, že rozprava funguje nejakým normálnym, civilizovaným spôsobom.
Druhá vec je tá, že podpredsedovia Národnej rady majú možnosť vystupovať v rozprave kedykoľvek. V poslednom čase sme videli, že keď už aj došlo k nejakej rozprave, ktorú si želala koalícia, veľmi často sa tam nahádzali aj ministri, ktorí majú rovnaké právo. Parlament možno rokoval celý deň a vystupovali len ľudia, ktorí majú toto prednostné právo.
A potom je vec, ktorú som odkomunikoval a ktorá ma možno v tomto hnevala najviac. Včera som po zvolení Tiborovi Gašparovi povedal, že keď budú podpredsedovia Národnej rady chodiť na rokovania Bezpečnostnej rady a budú informovaní o zásadných otázkach štátu ako je napríklad údajný prevrat, očakával by som, že sa na týchto rokovaniach budem zúčastňovať aj ja. Podľa mňa od nás naši voliči práve toto očakávajú – že budeme brániť každý štvorcový milimeter, ktorý v tej inštitúcii je na to, aby tie hodnoty tam ostali v nejakej normálnej integrite. A posledná poznámka, toto celé vychádza aj z kuloárnych informácií, ktoré sme mali. To znamená, že pokiaľ by nedošlo k obsadeniu tej pozície, koalícia by si ju nejakým spôsobom privlastnila.
Akože by tam nominovali niekoho svojho?
Kadejaké reči sa šírili. Myslím, že tie signály boli celkom jasné, takže keď sme si toto všetko zvážili, rozhodli sme sa pre tento krok.
Otázka znie, či si historicky prvé odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu nezaslúži principiálny postoj. Vyčíta vám to aj Mária Kolíková z SaS, lebo koalícia neodvolala len Michala Šimečku, ale aj ju z postu predsedníčky kontrolného výboru, rovnako aj Michala Šipoša. Navyše odsúvajú vám odvolávanie ministrov, nedôveru celej vláde. Už dlhé mesiace sa to posúva a vôbec sa o tom nerokuje. Jednoducho vám všetko sabotujú. Je v tejto situácii rozumné ustupovať principiálnemu postoju, hoci prakticky to možno pre vás nejaký význam má?
Má to aj praktický, aj symbolický význam. Ale rovnako by sa potom človek mohol zamyslieť aj nad tým návrhom, ktorý vtedy bol, či by nemali odstúpiť všetci predsedovia výborov. My máme teraz v portfóliu aj kontrolné výbory, ktoré fungujú, Vojenské spravodajstvo, rozhodnutie NBÚ. Keď má opozícia vplyv na to, ako fungujú, akým spôsobom rokujú, má si tú pozíciu držať.
Ale rozumiem otázke o tej symbolickej rovine. Nehovorím, že my sme sa o tom nerozprávali. Naopak, mali sme o tom dlhú a vážnu diskusiu. Jednoducho treba využiť, že dokážeme do tých diskusií vstúpiť, že ja z tejto pozície dokážem argumentovať, tlačiť, rokovať a kričať, aby boli dodržiavané pravidlá.
Ten postoj možno symbolizuje aj to, ako na vašu nomináciu reagoval Smer. Nepodporili vás, hoci hovorili, že navrhnite hocikoho, len nie Šimečku. Ale keď suž me pri výhradách Smeru, odfiltrovala som úplne absurdné stanoviská, ale je tam relevantná kritika vás a vášho pôsobenia napríklad v strane Sieť s Radoslavom Procházkom. Začnem otázkou, či spätne ľutujete nejakú časť pôsobenia s Radoslavom Procházkom.
Spätne asi ľutujem to, že som pracoval s človekom, ktorého niektoré rozhodnutia sa neukázali správne. Najmä jeho tendencia zhadzovať vinu na svojich podriadených, to bola jeho špecialita. Z tohto pohľadu áno.
V tomto období som však pracoval ako politický profesionál alebo nazvime to robotník politiky. Bola to práca, ktorú som vykonával. Mňa to predovšetkým viedlo k rozhodnutiu, že človek sa v politike nemôže úplne spoliehať na iných a má do toho ísť sám. Nakoniec to vždy skončí tak, že sa na sto percent nemôže spoľahnúť na politika, pre ktorého v pozadí robí. Pôvodne som ani neplánoval, že niekedy budem politikom, že budem niekde sedieť pod mojím menom. Ale tak sa to vyvŕbilo, vlastne možno aj vďaka takýmto skúsenostiam.
Išlo o spor o financovanie prezidentskej kampane Radoslava Procházku. Igor Matovič si vtedy slávne nahral na mobil Rada Procházku, ako hovoril, či by sa nedala inzercia v REGIONPRESS-e urobiť pol na pol. V širšom kontexte z toho vznikla ďalšia kauza, že nejaká časť tých peňazí išla cash mimo transparentného účtu. Myslím, že 10 000 eur. Radoslav Procházka to vtedy hodil na vás a vášho kolegu a povedal, že „chalanov som za to zhulákal“. Nemali ste si dať lepší pozor na financovanie kampane, aby vôbec nemusel na nikoho zhadzovať žiadnu vinu?
To, o čom, s kým a kedy sa pán Procházka rozprával, sme nemali úplne v moci. Žiaľ, hocijaký podriadený nemá v moci konanie svojho nadriadeného. Hovoríme o jednej účtovnej operácii v hodnote 11 000 eur, ktorá bola zle zaúčtovaná. Po termíne, ktorý podľa vtedajšej legislatívy platil. Ale nakoniec sa to sprocesovalo a kampaň bola riadne auditovaná.
Samozrejme, človek si môže niesť zodpovednosť za seba, a potom, žiaľ, niekedy je v kolektíve, kde sa dejú veci, s ktorými nemusí úplne vždy súhlasiť.
Vo videu, ktoré Tibor Gašpar včera nahral, vám vyčítajú aj politickú flexibilitu. Že ste začínali ako poradca podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej, ktorá bola za OĽANO, potom ste šli s Radoslavom Procházkom do kampane a do Siete, potom ste kandidovali za Most-Híd a teraz ste v Progresívnom Slovensku. To je dosť veľa strán na celkom širokom politickom spektre, nie?
Áno, ale priznám, že nesúhlasím s tým, ako sa to počíta. Moja práca v OĽANO bola práca zamestnanca kancelárie Národnej rady. Podpredsedovia Národnej rady majú aparát dvoch štátnych zamestnancov, ktorých si oni sami môžu vybrať.
Čiže to nebola politická funkcia?
Nebola to politická funkcia. Aj vtedajšej podpredsedníčke som vravel, že nie som a zrejme ani nikdy nebudem voličom OĽANO. V Národnej rade som na rôznych odborných alebo administratívnych pozíciách pracoval od roku 2006. Poznám ju naozaj zľava-sprava, preto som aj predsedom poslaneckého klubu. Bola to teda odborná práca.
Nasledovala kampaňová a odborná práca pre pána Procházku, pre stranu Sieť. Na základe skúseností som mal pocit, že sa nedá robiť na iných ľudí, na ktorých sa človek nevie úplne spoľahnúť. Plus v roku 2016 tu bol nástup fašizmu.. Vtedy sa kotlebovci prvýkrát dostali do Národnej rady. V roku 2015 bol Marian Kotleba zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ja som vtedy celkovo mal taký pocit, že to s touto republikou tečie dole vodou a že s tým treba niečo robiť. Navyše, nemal som pocit, že sa niekto má chuť ozvať, preto som sám chcel kandidovať ako nestraník na nejakom tridsiatom mieste na kandidátke Mosta. Vtedy to tiež skončilo, ako to skončilo, najmä s rozhodnutím strany opäť ísť do koalície, s čím som nesúhlasil, hoci som ani nebol zvolený.
Dnes som si pozerala rozhovory k rozhodnutiu Mosta-Hídu ísť do koalície, lebo tá alternatíva mala byť s fašistami. Vy ste práveže boli celkom zhovievavý, celkom blahosklonný.
Neviem, čo presne znamená blahosklonný. Ale ja som sa na tom nezúčastňoval, hoci, keby som mal záujem, asi by som mohol. Nás to vtedy s Ivom Štefunkom, Mišom Trubanom a Martinom Filkom priviedlo ku konverzáciám, že by mal existovať nejaký subjekt, na ktorý sa my osobne vieme spoľahnúť a zároveň máme pocit, že reprezentuje naše hodnoty. Jednoducho, že sa to musí pretaviť do niečoho konkrétneho. Nie som jediný, kto sa v desiatkových rokoch pohyboval v prostredí SDKÚ a všetkých jej odnoží a nevedel si nájsť miesto. Progresívne Slovensko bolo podľa mňa pre mnohých vyústením, projektom, na ktorý sa vieme spoľahnúť a ktorému chceme venovať svoju energiu.
Neviem, či ste videli reakciu predsedu parlamentu Richarda Rašiho na vaše zvolenie. Povedal, že je to ďalší krok k napĺňaniu jeho záväzku vrátiť vážnosť, dôstojnosť a politickú kultúru do celého chodu inštitúcie a že týmto krokom posilňuje dôveru ľudí v parlament a ukazuje, že Národná rada môže byť miestom vecného dialógu a nie politických sporov. Pochopila som správne, že hovorí, že je to jeho zásluha?
Môžem povedať, že aj pán Raši, aj pán Žiga mali celkom eminentný záujem, aby sa toto sprocesovalo.
Budú mať menej práce.
Ono to bolo najmä v tom, že chceli pristúpiť k štandardizácii. Vnímal som veľké napätie so stranou Smer, ktorá si chcela vydupať, aby k tomu nedošlo. A to napriek tomu, že na to máme nárok. Je to naozaj milimetrový krok v v niekoľkokilometrovej hrádzi problémov, ktoré v Národnej rade máme. My si môžeme povedať, že fajn, ale tých problémov je naozaj veľa. Či už je to spôsob, akým sú schôdze vedené, ako sa tam rozpráva, aké argumenty sú z rôznych strán používané, ako nám chýbajú veci ako rokovací poriadok, etický kódex. Milión vecí, ktoré už od začiatku volebného obdobia boli v pláne riešiť. To sú veci, ktoré naozaj ocením, keď sa na tom bude pracovať. V zásade je toto veľmi malý prvý krok.
Keď ste už spomenuli spôsob vedenia schôdzí, niekedy, keď si človek zapne parlament a predsedom schôdze je Andrej Danko, niekedy sa javí, že je pod vplyvom alkoholu. Je to tak?
Neviem, ja som mu fúkať nedal.
Javí sa to tak aj vám?
Asi sa to javí už toľkým ľuďom, že je to legitímna otázka. Ale to si musí pán predseda Andrej Danko vyriešiť, či sú s tým v poriadku.
Poďme aj na aktuálne dianie a začnime problémom v strane Demokrati. Polícia v stredu ráno zasahovala proti predsedovi Demokratov Jaroslavovi Naďovi a ďalším osobám, ktoré pracovali na ministerstve obrany a v štátnej zbrojovke. Nevyzerá to na politickú pomstu, pretože to dozoruje Európska prokuratúra, na ktorú táto vláda žiadny dosah nemá. Vyšetrujú spôsob, akým sa ministerstvo obrany dostalo k vyradenej munícii. Slovensko ju darovalo Ukrajine pár dní po invázii v roku 2022. Problém je však v tom, že išlo o vyradené strelivo, ktoré v minulosti štát odpredal za zostatkovú cenu súkromnej firme, a potom to opätovne kúpil, a to výrazne drahšie. Európska prokuratúra potvrdila, že preveruje podozrenie zo sprenevery na 7,5 milióna eur, a to je vážna vec. Jedna vec je morálny postoj k Ukrajine, to asi nikto nespochybňuje, ale my predsa máme procesy, ktoré musia ministri dodržiavať. Aj Jaroslav Naď, aj každý iný minister. Vy ste Demokratov nedávno označili za možnú alternatívu do koalície, vlastne namiesto Igora Matoviča. Ak ho napríklad pod dozorom Európskej prokuratúry obvinia, ako sa k tomu v rámci potenciálnej spolupráce postavíte?
Poviem možno kontroverznú vec, ale podľa mňa je skvelé, že orgány konajú. Bolo by dobré, keby to politici nekomentovali. Nech sa vyšetrí všetko, čo sa má. Ja pána Naďa poznám. Nie sme najlepší kamaráti, ale nejaké roky sa už poznáme. Verím, že sa obháji, a zároveň som rád, že tie orgány môžu konať.
Verím, že budú konať rovnako bez ohľadu na to, či sa vyšetrovanie týka niekoho z opozičnej, parlamentnej, mimoparlamentnej, alebo koaličnej strany. Mal by som nejaké otázky, či sa to deje aj na druhej strane, ale nech sa teda obháji a nech sa vyšetrí, čo má byť vyšetrené. Detailom tej kauzy nerozumiem, neviem, čo by som k tomu mal povedať. Čo sa týka postoja k Demokratom, keď nebodaj dôjde k nejakým procesným úkonom, bude otázka, ako sa k tomu samotná strana Demokratov postaví. Ale to treba oddeliť: čo je strana a či má nejaké problémy jej predseda. Takže to potom uvidíme.
Dobre, ale viete si potenciálne predstaviť, že by ste mali spolupracovať v koalícii a Jaroslav Naď by bol obvinený alebo obžalovaný? Veď teraz máme niekoľkých členov koalície, ktorí sú obvinení, obžalovaní a vy to kritizujete. Viete si predstaviť spoluprácu s nimi?
Asi by bolo veľmi nefér, keby sme hypotetizovali. Stalo sa to len včera.
Nie, nie je to nefér, pretože je to jedna z možností. Keďže to kritizujete na koaličnej strane, je úplne legitímna otázka, ako sa postavíte k tomu, ak by bol obvinený alebo obžalovaný.
Vyhodnotíme to, keď k tomu dôjde. Bude to závisieť od toho, ako sa k tomu postaví strana Demokrati a aké vysvetlenie k tomu dá pán Naď. Ale naozaj nepovažujem za správne, aby som s tým pracoval v nejakých hypotézach, hovoril, čo sa stane, keď sa stane s pánom Naďom. To sa ma potom spýtajte, keď k tomu naozaj dôjde. To vám neviem takto povedať.
Možno aj Tibor Gašpar vysvetlil koaličným partnerom, prečo je obžalovaný. To je rovnaká argumentácia, nie?
Nie je. Nechcem teraz hovoriť, koľko gramov obvinení je na jednej a koľko na druhej strane, ale existuje nejaká hranica. Jedna vec je, že na koaličnej strane je to zásadný systematický problém. Druhá vec je nerovnováha toho, ako vidíme, že konajú policajné orgány. Tretia vec, čo sme od začiatku volebného obdobia kritizovali, je snaha systematicky meniť povahu právneho štátu aj v súvislosti s týmito obvineniami. Myslím si, že kvalitatívne je to niekde úplne inde, ako keď hovoríme o obvinení zjavne veľmi komplexného charakteru. Uvidíme, ako sa toto obvinenie vyvinie. Následné otázky sú legitímne, ale to vám neviem povedať ani v rovine hypotéz typu, čo by bolo, keby, čo bolo a bude potom.
Parlament má tento týždeň za sebou rokovanie o novele ústavy, pri ktorej KDH spolupracovalo so Smerom. Do ústavy chceli zakotviť viacero vecí, napr. dve pohlavia muža a ženy, že otec a matka sú muž a žena, zákaz surogátneho materstva a zvrchovanosť slovenských zákonov pri kultúrno-etických témach, čo môže byť problém v rámci pravidiel Európskej únie, ku ktorým sme sa sami dobrovoľne prihlásili. V noci došlo aj k názorovej konfrontácii medzi Milanom Majerským a Máriou Kolíkovou. Majerský na ňu zdvihol hlas, že sa môže hanbiť, že bola súčasťou vlády so Smerom ako štátna tajomníčka. Medzi riadkami povedal, že jemu je jedno, či nám komisia vyčíta listom to, či môžeme porušiť pravidlá Európskej únie. Toto je alternatívna spolupráca?
Národná rada po desiatej večer je magické miesto. Má svoje čaro, pretože tam už sú ľudia unavení. A teraz myslím naozaj unavení, nie je to žiadny inotaj. Tie diskusie sú niekedy už naozaj zbytočne emocionálne. Takže toto by som nevyťahoval ako nejakú výmenu medzi dvoma kolegami. Myslím, že my sme to voči KDH komunikovali celkom jasne, že potenciálna spolupráca so Smerom je obrovský otáznik pre našu budúcu spoluprácu. Aj naši voliči, aj voliči KDH nám hovoria, že tomu nerozumejú.
Čo, prosím, znamená „obrovský otáznik“? Zatiaľ nikdy ste to nepovedali. Čo to je? Žltá karta? Červená karta? Čo si pod tým mám predstaviť?
Musíme mať medzi sebou dôveru v tom, že ak chceme spolupracovať, nepríde Robert Fico, a tú spoluprácu nerozbije na téme, ktorú zjavne politicky využíva vo svoj prospech. Toto sú veci, ktoré sme komunikovali. Hlasovanie je naplánované v septembri, keď k tomu dôjde, potom sa budeme rozprávať o tom, čo z toho vyplýva ďalej. Nebudem sa tváriť, že vám tu na to odpovedám jasne, a to preto, že sú to veci, ktoré si nechceme odkazovať takto cez médiá. Je dobré, keď budovanie vzťahov a dlhodobej dôvery prebieha za zatvorenými dverami.
Zaujala ma aj kvalita argumentácie. Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Zora Jaurová v rozprave citovala Ľudovíta Štúra a odkázala na jeho slávne pojednanie Slovanstvo a svet budúcnosti, konkrétne na jeho slová o národe, v ktorého duši je zakorenená úcta k právam každého človeka, lebo taký národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom. Martin Hanus v Postoji upozornil na to, že Štúr v Slovanstve a svete budúcnosti tvrdí aj to, že národy západu sa vyčerpali, Slovania a Slováci sa majú pripútať k Rusku, vzdať sa svojho jazyka a náboženstva a máme prijať cárizmus, pravoslávie a ruštinu. Je to poctivá argumentácia?
Nečakal som, že sa budeme rozprávať o Štúrovi. To je veľmi pekné. Som rád, lebo väčšinou tie rozhovory idú tak po povrchu, ale tu ideme do 19. storočia a komplexného hodnotenia postáv slovenského romantizmu.
Neviem, skôr to bola taká anekdota, použitie myšlienky, ktorú Ľudovít Štúr povedal. Ale šírka argumentácie, ktorú sme tam za tých 7 – 8 hodín mali, samozrejme, bola veľmi komplexná. Mali sme kolegov, ktorí sa venovali právnym aspektom, súvislostiam medzi európskym a slovenským právom, mali sme kolegov, ktorí sa venovali hodnotovým otázkam, mali sme ľudí, ktorí hovorili k politike. Argumentácia neprebiehala len pred kamerami alebo v pléne. Nezažil som ešte takú intenzívnu schôdzu, čo sa týka kuloárnych diskusií, ako bola táto. Myslím, že argumentácia bola poctivá. Verím, že to, čo sa na konci dňa počíta, je výsledok. A v tejto chvíli je výsledok taký, že to schválené nebolo. Takže verím, že tá argumentácia poctivá bola.
Aj keď hovoríte, že po desiatej je to v parlamente trošku emotívnejšie, ale Milan Majerský v podstate vo faktickej poznámke naznačil, že jemu je jedno, že možno porušíme pravidlá Európskej únie, ku ktorým sme sa sami prihlásili. On ako keby zľahčoval list, ktorý Mária Kolíková získala od eurokomisára. To je dosť vážna hodnotová otázka, či je niekomu jedno, či poruší pravidlá Európskej únie, nie?
Nechcem teraz hodnotiť, ako to myslel. Myslím, že to bolo hyperbolizované, lebo ten deň bol naozaj pre mnohých ťažký. Nakoniec už asi ľudia menej vážili slová. Ale nechcem hovoriť konkrétne o Milanovi Majerskom, ale v slovenskom konzervativizme. Existuje prúd – legitímny, intelektuálny slovenský konzervativizmus, ktorý má veľký záujem o súboj s európskym právom. Aby sme si vyjasnili, čo je čomu nadradené a kde presne sú hranice.
Považujem za veľmi zlý nápad ísť teraz do diskusií, otvárať to a viesť fajnové právnické diskusie v situácii, keď očividne na tejto téme mobilizuje protistrana. Keď nás Robert Fico každý deň prekvapí tým, aký myšlienkový koncept zo 70. a 80. rokov si osvojuje ako alternatívu pre Slovenskú republiku. V tomto kontexte zvlášť rezonoval aj v parlamente argument o európskom práve. Tá diskusia sa viedla dvoma líniami: kultúrno-etickou a európsko-právnou. Naozaj bolo vidieť, že aj mnohými koaličnými poslancami to hýbalo ako diskusia, do ktorej vlastne nechceli ísť. Lebo napríklad v Poľsku to pred pár rokmi vyvolalo veľké diskusie, ústavný súd, infringementy. To je cesta, ktorá otvára mnohé otázky a tie možno nie je najlepší čas v tejto situácii riešiť.
Keď ste hovorili o zákulisných rokovaniach, rokovali ste aj s KDH? A o čom ste rokovali? Ponúkali ste im niečo? Keď nepôjdete so Smerom, my vám ponúkame toto? Ako si to mám predstaviť?
S KDH sme rokovali intenzívne, na najvyššej úrovni. Naozaj sme si názory vymieňali v podstate už týždne, v nadväznosti na túto rozpravu. Ponúkali sme im, že poďme viesť dialóg, poďme sa o týchto veciach rozprávať, ale nenaskočme na hru Roberta Fica.
Ale o čom? Asi ste sa nechceli rozprávať o tom, že by ste ukotvili, keď budete v koalícii, muža a ženu do ústavy.
Nie, musíme sa rozprávať o tom, akým spôsobom vieme vyriešiť naše očakávania na budúci program, na budúcu spoluprácu, na budúce vládnutie, ktoré bude v súlade s očakávaniami jednej aj druhej strany. A teraz sa ma asi budete pýtať, čo to presne znamená, či sa bude niečo vymieňať za niečo iné.
Iste, napríklad tu mám konkrétnu otázku, či vo vašom programe ostanú napríklad tehotné osoby.
To bol program pre rok 2023. Nechcem teraz povedať, či to tam ostane, alebo neostane. V roku 2027 budeme mať iný program, takže ja vám to neviem povedať. Tento proces sa započal, ale ešte vôbec nie sme tam, aby sme takéto veci riešili.
To, na čom to momentálne stojí, je to, aby medzi nami – KDH, SaS, prípadne Demokratmi – prebiehala normálna diskusia, ktorá bude trvať mesiace. Viem, že to možno ľudia nechcú počuť, ale takto to niekedy v politike funguje. V tých debatách sa navnímame, budeme sa poznať, budeme rozumieť, ako ľudia a jednotlivé strany o tých veciach zmýšľajú. Na konci toho obdobia, keď volič pri voľbách rozdá pomyselné karty a budeme vedieť, kto má aký mandát, budeme sa vedieť lepšie zladiť. Parlament je o tom, že sa stretávame v jednej budove a rozprávame sa, ľudia si ani nevedia predstaviť, koľko práce a tej podstatnej práce sa udeje nielen v rokovacej sále, ale aj v rozhovoroch okolo nej.
Tým, že často cestujem z východného Slovenska, stretávam poslancov KDH, ktorí sú z východu. S poslancom Šmilňákom, Ferom Majerským alebo s pani Turčanovou sme strávili desiatky hodín. Sedeli sme a rozprávali o tom, ako vnímame tieto otázky. A to nás očividne posúva bližšie. Aj samo KDH vám povie, že sme partner, s ktorým nesúhlasia, ale máme sa vo vzájomnej úcte a vieme diskutovať.
Viem, že dnes je iná doba, ale mne sa zdá, že to je taký úplne obyčajný základ.
Áno, ale v Národnej rade máme diskusiu, akú máme. Ľudia sa oblievajú vedrami špiny, útočí sa na kadekoho.. Žiaľ, sme v období, keď sa teším z toho, že s poslancami na druhej strane nejakého ideologického spektra sme schopní sa porozprávať bez toho, aby sme na seba vrieskali a nadávali si. Preto by mi bolo ľúto, keď by nejaká cesta, nejaká perspektíva spolupráce bola flagrantným, zjavným, perfídnym pokusom Roberta Fica narušená. Pokusom rozdeľovať spoločnosť a prekrývať témy nejakou vymyslenou novelou ústavy, ktorá pánu Ficovi práve sedí do politickej prevádzky.
Kládla som si opačnú otázku: ako by Progresívne Slovensko alebo napríklad Lucia Plaváková hlasovali, ak by Smer prišiel so zákonom o registrovaných partnerstvách?
My sme na to už odpovedali. My by sme s Robertom Ficom o registrovaných partnerstvách nehlasovali. Ale je to hypotetická otázka, lebo Robert Fico by s tým nikdy neprišiel. Prečo by to robil? Nedošlo by k tomu. Nehovoriac o tom, že by sme ho prekukli. Bolo by zrejmé, že to robí s motiváciou niekoho rozdeliť alebo hrať hru, aby sa udržal pri moci.
Chodila po parlamente klebeta, že poslanec Radačovský, ktorý je na kandidátke SNS, hovoril, že za ústavu nebude hlasovať, ak sa mu Progresívne Slovensko ospravedlní za to, že o ňom povedalo, že je fašista. Naozaj sa to stalo?
Budem rešpektovať dôvernosť rozhovoru. Lebo keď hovoríme o parlamente a všetkých kuloároch, tie rozhovory sú dôverné. Ale musím povedať, že pán Radačovský má na niektoré otázky prekvapivé názory. Človek by ich nečakal, zvlášť keď zvážime, na kandidátke ktorých strán bol. Nechcem vám hovoriť do roboty, ale možno by bolo zaujímavé pozvať ho na rozhovor. Možno by o nich hovoril.
Keď ste hovorili o potenciálnej spolupráci s KDH, o tom, že sa máte týždne – mesiace rozprávať o možnostiach, kde sa viete na veciach zhodnúť a ako to skĺbiť, pri ľudskoprávnych témach sa prienik nájsť nedá. Dá sa nájsť len to, čo dáte bokom. V programe máte aj registrované partnerstvá, ale ak by to pozeral váš volič, ktorý by očakával, že to budete presadzovať, a ak naozaj chcete alternatívu s KDH, na najbližšie roky registrované partnerstvá určite nebudú, nie?
Nemyslím si. Práve o tom sa rozprávame, ako nájsť spôsob, ktorým bude KDH akceptovať aj veľmi dôležité veci z nášho programu. Veľmi často sú to práve konzervatívne strany, ktoré si kladú červené hranice. Povedia, že toto sa nedá, a škrtajú nám veci z programu. Myslím, že takisto to platí naopak. Takisto to platí, ak strana dostane nejaký mandát. Vtedy zvlášť. Program, z ktorého ste citovali, dostal 530 000 hlasov.
Myslíte tie tehotné osoby?
Celý ten volebný program vrátane tehotných osôb. Ale, samozrejme, program ako celok, ale aj mandát, ktorý má strana. Cítime, že naozaj dozrel čas, aby sme napríklad otázku životných partnerstiev párov rovnakého pohlavia vyriešili. Táto otázka je ošetrená v každej krajine Európy. Okrem Bulharska a Lotyšska, ak sa nemýlim.
Ja to vôbec nespochybňujem, len si neviem predstaviť, že KDH s tým bude súhlasiť.
Je to o politickej šikovnosti, o šikovnosti nájsť prienik vo veciach, aby sme sa v tejto otázke niekam posunuli. Keď si rovno povieme, že toto a toto sa vypustí, ničomu to nepomôže. Jednoducho sa budeme rozprávať, budeme presviedčať voličov a na základe toho, aký mandát získame, to nejako skončí. Ale verím, že najmä pre KDH bude dôležitejšie, aby sme boli schopní aj tieto rozpory prekonať a aby sme tu konečne mali vládu, ktorá rieši právny štát, zakotvenie Slovenska v EÚ, ekonomický rast. Jednoducho budeme musieť byť schopní tieto veci vyriešiť. Verím, že napriek všetkému, čo sme v posledných týždňoch zažili, vôľa tam je.
Robert Fico začal hovoriť o neutralite a vystúpení z NATO. Smerujeme podľa vás k tomu, že Smer bude chcieť referendum o vystúpení z NATO?
Myslím, že Smer použije čokoľvek, akúkoľvek metódu, ideu, programový nápad , neutralitu, aby sa udržal pri moci. V tomto ja vnímam stranu Smer ako absolútnych technológov moci, ktorým je vlastne jedno, o čom rozprávajú.
Čiže je to možné?
Na konci dňa áno. Nehovorím, že je to na spadnutie, že by som videl, že sa to v útrobách štátu rozbehlo. Zaujímala by ma reakcia ministra obrany pána Kaliňáka na vyhlásenie o neutralite, lebo ten vyzerá, že neutralita nie je úplne jeho šálka kávy, ten si svoj rezort užíva veľmi neneutrálnym spôsobom.
On zas vie byť celkom flexibilný.
Uvidíme. V každom prípade viem si predstaviť hocičo. Zároveň musím povedať, že už aj v parlamentných kuloároch, aj v poslaneckých koaličných kluboch sa testujú hranice toho, čo na tvárach koaličných poslancov vyvoláva prekvapenie. Nie sú úplne nadšení z toho, že tieto nápady musia obhajovať. Som zvedavý, kam až to zájde. Aj pre tieto veci verím, že všetci chápeme, že si k sebe musíme nájsť cestu.
Otázka by sa dala naozaj naformulovať rôzne. Ak sa postaví tak, či sú ľudia za vstup alebo vystúpenie z NATO, to je jedna vec. Ale Robert Fico na tlačovej konferencii hovoril skôr o formulácii, či sú ľudia za zbrojenie na úkor benefitov a nejakých peňazí pre samých seba. To je úplne iný typ otázky. Viete si predstaviť, že by to bola takáto manipulatívna otázka? Že by hrala na to, že buď NATO alebo vaše peniaze?
To už testuje hranice toho, čo je ústavne možné. Vo vejári názorov rôznych skupiniek ľudí v strane Smer sa už niekedy naozaj strácam. Jedna časť strany hovorí o neutralite, druhá časť nakupuje a robí kontrakty na ministerstvo obrany za miliardy eur.
Nehovoriac o tom, že prezident ide s nejakým mandátom na summit NATO. Nemám pocit, že by sa v tejto súvislosti vláda nejako hádzala o zem. Je to celé nečitateľné. Podstata toho celého je, že Robert Fico najmä v zahraničnej politik využíva neutralitu na čisto marketingové účely. Jednu vec komunikuje pre svoje domáce publikum a to, ako ten štát funguje sú veci druhé.
A to je jeden z dôvodov, prečo prezident Pellegrini začal hovoriť o tom, že sa príliš ľahko dá vyzbierať 400 000 podpisov na referendum, napríklad aj o vystúpení z NATO, ktoré sa pri jednoducho a správne naformulovanej otázke nebude dať z jeho pozície ústavne odmietnuť. On pritom hovoril, že to nemusí iniciovať ani premiér, ale ktokoľvek z radikálov, ak parafrázujem, čo povedal. Podporujete prezidenta v iniciatíve sprísniť podmienky vyhlásenia referenda? Je to teraz príliš jednoduché?
Referendum dám najprv bokom, ak môžem. Považujem za zvláštne, keď od pána prezidenta, ale aj od príčetnejších politikov z koalície príde teraz povzdych aké to je hrozné, že radikáli môžu burcovať. Často sú to práve títo politici, ktorí keď je to pre nich užitočné s tými radikálmi spolupracujú. Často sú to oni, ktorí chodia do rôznych konšpiračných médií, ktorí aj s pánom Bombicom majú veľmi dobré vzťahy. Keď sa im to hodí, keď idú nejaké voľby.
Však aj vejár voličov, ktorých sa pán prezident vo svojej poslednej kampani snažil osloviť, bol naozaj široký a podľa mňa zahŕňal aj tieto skupiny. Možno prvú vec, ktorú by sme mali spraviť, je snažiť sa o širšiu spoločenskú zhodu na tom, aké sú extrémistické názory a deklarovať, že sa voči nim vymedzujeme všetci, či sme opoziční, alebo koaliční. Jednoducho, že ich odmietame namiesto toho, aby sme sa tvárili, že to sú takí fajn ľudia, ktorí testujú slobodu prejavu. To je prvý krok.
Druhý krok, hranica referend je roky nejako tradične nastavená, nebolo zas až tak veľa pokusov o jej naplnenie a vyhlásenie. Nepovedal by som, že je to také jednoduché, že by sme to mali zo dňa na deň meniť. Iná vec je, a to spomínal aj pán prezident, overovanie a falošné podpisy. Okolo toho je mnoho technikalít. Ale že je hrozné, že extrémisti nám tu môžu burcovať? Tak sa spýtajme, prečo tých extrémistov v spoločnosti máme, ako k nim pristupujeme a či my – demokrati v tom najširšom zmysle slova robíme niečo pre to, aby extrémisti neboli súčasťou atraktívnej verejnej diskusie.
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska hovoril, že vláda nestihla prezidentovi Pellegrinimu odsúhlasiť mandát na summit NATO, na ktorý má vycestovať v utorok. Spomínal, že ak ministri nebudú rokovať mimoriadne, prezident odcestuje bez toho, aby mal garantované, že jeho prísľuby vláda aj naplní. Peter Pellegrini má garantovať podporu zvýšenia výdavkov na obranu na 5 percent. Tomáš Valášek sa dnes na tlačovej konferencii pýtal, čo prezident urobí, ak vláda po tomto sľube povie, že rozpočet nezvýši. Zacitujem vášho poslanca, predá Geryho alebo byt na Zuckermandli? On moc nad rozpočtom nemá. Vy ste aj predsedom poslaneckého klubu, zaujíma ma, čo sú toto za spôsoby, vyťahovať psa, hovoriť, či prezident predá psa a byt? Veď on vlastne obhajuje pozíciu, ktorú máte aj vy, čiže ani veľmi nedáva zmysel útočiť na prezidenta, pričom je to chyba vlády, že neodsúhlasila ten mandát. Moc je delená, prezident nemá vplyv na to, či to vláda schváli, alebo neschváli. Toto sú spôsoby, ktoré pripomínajú Igora Matoviča, aspoň verbálne.
Asi to bol pokus o vtip a už nech si každý vyhodnotí, či bol zlý, alebo dobrý. Aj keď musím povedať, že na štandardy vtipov v slovenskej politike to bolo ešte celkom mierne. Čo sa týka tej kritiky, problém je v tom, že pán prezident argumentuje mandátom a ide obhajovať mandát, ktorý je v súčasnom nastavení Národnej rady politicky problematický. Nemá politickú väčšinu. Veľmi dôležité je reálne započať nejakú diskusiu zrejme na úrovni politických strán zastúpených v Národnej rade.
Veď spravil okrúhly stôl.
Áno, ale to je iba prvý krok. V iných parlamentoch je toto tradične na úrovni parlamentných komisií alebo straníckych zoskupení. Bezpečnostní experti tam majú nejakú zhodu, ktorá sa pretaví napriek opozično-koaličným spektrom. Následne sa potom pretavuje do konkrétnych rozpočtových rozhodnutí. Je dobré, že pán prezident ide s mandátom, ktorý v zásade podporuje aj pozíciu, ktorú máme my, je to taký politický signál voči našim spojencom. Ale oveľa zásadnejšia je otázka, akým spôsobom sa tento politický signál pretaví do rozpočtu na ďalší rok a do rozpočtov na nasledujúcich 15 až 20 rokov.
Súhlasím, ale ako s tým súvisí, či predá svojho psa?
Ospravedlňujem sa, ja som tú tlačovú konferenciu nevidel. Neviem teraz, v akom kontexte to odznelo. Ľudia chcú byť aj veselí, aj vtipní na tých tlačových konferenciách, snažia sa zaujať. Myslím, že to je v tom najmenej podstatné.
Inak, toto hovorí aj Igor Matovič.
Potom je to už o tom, ako veľmi, ako často a ako hlboko, to je už druhá vec.
To, že Most-Híd išiel do koalície so Sieťou, ste vtedy komentovali pomerne blahosklonne. Hovorili ste, že iná alternatíva nebola. Zaujíma ma, či takto pragmaticky pozeráte aj na možnosť ísť do koalície s Hlasom. Ak nebude iná alternatíva, bude to dosť podobná situácia ako vtedy, keď ste sa vyjadrili, že všetky tie ostatné alternatívy sú horšie a treba ísť do tej lepšej. Predpokladám, že mi opäť poviete, že je to hypotetické, ale môže to, nastať. Nie je lepšie ísť do koalície aj s Hlasom, ako to prenechať Smeru napríklad s Republikou, s fašistami?
Opäť je to hypotetické, ťažko sa na to odpovedá. Najmä preto, že všetky parametre, ktoré sú s tým spojené, sú z roku 2016 a používať to na hypotetickú situáciu a niečo z toho vyvodzovať, je na dlhé lakte. Nad tým nebudeme vôbec špekulovať.
Podstatné je, že my, KDH, SaS a Demokrati musíme mať celkovo taký výsledok, aby sme jednoducho pred žiadnymi takýmito dilemami nestáli. Ak sa ma pýtate, či vnímam Hlas ako alternatívu v tejto situácii, tak nie. Strana Hlas rozhodla, akou cestou sa chce vybrať. Má predsedu, ktorý veľmi jasne komunikuje, ktoré hodnoty sú mu blízke a ktoré nie. Z tohto vyplýva, že to, čo my máme v tejto situácii robiť, je pracovať na alternatíve, ponúknuť dobrý program, kvalitných ľudí, obšliapať si Slovensko.. Jednoducho robiť politickú prácu, aby vo chvíli, keď budú voľby, sme pred takýmito dilemami nestáli.
Posledná praktická otázka, vy ste aj predsedom poslaneckého klubu, budete to robiť súbežne s funkciou podpredsedu parlamentu?
Nebudem, nie som úplne fanúšikom kumulácie funkcií. Budeme si v najbližších dňoch voliť nového predsedu poslaneckého klubu. Chcel by som, aby to bola predsedníčka poslaneckého klubu.
Kto to bude?
Oznámime to potom, ako rozhodne poslanecký klub. My máme v poslaneckom klube dokonca väčšinu žien. Keď diskusia prebehne, bol by som rád, keby sme spomedzi nich jednu predsedníčku vybrali. Kým však diskusia neprebehne, nebudem to dopredu hovoriť.
