BRATISLAVA. „Je to otázka času, keď niekto rozbehne referendum o vystúpení z NATO,“ povedal v nedeľu predseda koaličnej SNS Andrej Danko v relácii O päť minúť 12 v STVR.
Tému otvoril tento týždeň premiér Robert Fico, keď si na tlačovke zauvažoval, „či by Slovensku nesvedčala neutralita“.
Kým väčšina politikov vrátane prezidenta Ficove slová označila za odpútavanie pozornosti, myšlienky sa chytil predseda Slovenskej národnej strany.
Predseda SNS vyzval Fica, aby v téme „necukol“ a ministra obrany Roberta Kaliňáka, aby urobil analýzu, koľko by neutralita stála. Posilnenie zbrojenia, ktoré od nás chce NATO, podľa neho zlikviduje slovenskú ekonomiku.
Ficove slová o neutralite vysvetľoval v relácii Na telo minister obrany Robert Kaliňák. Premiér je podľa neho oprávnene zhrozený z kumulácie konfliktov v okolí a nechce, aby bolo Slovensko do nich zatiahnuté.
Fico hovoril o neutralite. Opozícia to považuje za škandalózne, podľa Pellegriniho len provokuje Čítajte „Ak je náš priestor v NATO, musí sa aj NATO venovať tomu, na čom bolo postavené - vlastnej ochrane členských krajín,“ povedal minister obrany.
Fico podľa neho vie veľmi dobre, čo je súčasťou nášho programového vyhlásenia vlády. Ficovým odkazom podľa Kaliňáka je „nerobme vojnové dobrodružstvá“.
Predseda KDH Milan Majerský, ktorý s ním diskutoval v relácii Na telo v Markíze, pripomenul prieskum agentúry AKO, ktorý v nedeľu zverejnila televízia Joj 24.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že viac ako polovica ľudí nesúhlasí s tým, aby bolo Slovensko neutrálnou krajinou. Za neutralitu by bolo 30,8 percenta, proti 50,6 percenta. V otázke pre respondentov agentúra uviedla, že neutralita by znamenala vystúpenie Slovenska z NATO a existenciu len vlastnej slovenskej armády.
Pre Hlas je debata o vystúpení z Únie a NATO červená čiara, uviedol v relácii Politika 24 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. To viackrát zopakoval aj na sobotnom sneme strany.
Na neutralitu sa chytil iba Danko
„Ak sa Európa neodstrihne od Spojených štátov, bude znášať aj riziko vojenských dobrodružstiev USA, ktoré sú teraz, povedzme, v Iráne,“ povedal Danko.
Samotné konanie Spojených štátov ho prekvapilo. „Som zaskočený, pretože som bral Donalda Trumpa ako človeka, ktorý bude rokovať o mierových riešeniach,“ povedal predseda SNS v STVR. Zároveň naznačil, že je tu otázka, do akej miery je zodpovedná aj Európa, keďže sme členmi Severoatlantickej aliancie.
Európske štáty, nielen Slovensko, si musia podľa neho zvážiť, či je NATO prínos alebo riziko.
O neutralite Danko rozprával aj v sobotu po sneme strany SNS, zhodou okolností v Pamätný deň odchodu okupačných vojsk zo Slovenska 21. júla.
Predsedu vlády vyzval, aby sa začali robiť kroky smerujúce k tomu, aby „Slovensko nemuselo financovať šialené zbrojenie v NATO“.
Danko od premiéra žiada, aby robil v Bruseli to, čo hovorí doma.
„Ja chcem takého Fica, aký bol v rokoch 2020 - 2023,“ hovoril v nedeľu Danko. Fico bol v tom čase v opozícii, počas covidu stál na čele masových demonštrácií proti protipandemickým opatreniam a zblížil sa s proruskými politikmi.
Predseda SNS tvrdí, že svojimi výrokmi sa snaží Fica „prebudiť“.
Fico sa zatiaľ neozval
Útok Spojených štátov amerických na jadrové zariadenia v Iráne znepokojil aj ďalších slovenských politikov.
Ak to bude potrebné, bezpečnostná rada zasadne, reagoval minister vnútra na otázku moderátora relácie TA3 V politike.
Predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku zarazilo, že minister Šutaj Eštok neprišiel s témou bezpečnostnej rady iniciatívne, keďže bezpečnostná rada sa zvolávala pri témach ako protivládne protesty označené ako „puč“.
Gábor Grendel zase v relácii O päť minút 12 upozornil na to, že Robert Fico v nedeľu zatiaľ v tejto situácii nevystúpil k otázke bezpečnosti. V posledných týždňoch mával v nedeľu o deviatej hodine tlačovky k aktuálnym otázkam.
Podľa Šimečku je záujmom svetového spoločenstva, aby Irán nemal jadrovú zbraň, ale treba sa k tomu dopracovať mierovým diplomatickým riešením. Myslí si, že americký prezident by mal svoje kroky konzultovať aj s Európskou úniou.
Načasovanie diskusie o neutralite, ktorú chcú viesť Fico a Danko, je podľa Šimečku úplne nezmyselné.
V zbrojení vlastnou cestou
Aj keď predseda strany Hlas opakuje, že Hlas vidí životný priestor Slovenska len v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, nesúhlasí so zvýšením výdavkov na obranu.
„Uvedomujeme si, že aj obrana potrebuje investície, ale my potrebujeme mosty a nemocnice. My nemáme na koho útočiť so stíhačkami a s tankmi,“ povedal.
„Ako sociálny demokrat nemôžem súhlasiť s tým, aby konsolidácia a výdavky na obranu išli na úkor sociálneho štandardu ľudí,“ povedal minister vnútra.
O výdavkoch na obranu diskutuje prezident na summite NATO. Ten podľa Danka nemá žiadny mandát od vlády. „Som presvedčený, že by naši voliči a voliči Smeru nezvládli, že ideme podporovať zbrojenie,“ tvrdí predseda SNS..
Ľudia by možno aj prijali vyššie výdavky na obranu, keby videli, že sú zmysluplné, nie tak ako to robí minister obrany Robert Kaliňák, myslí si poslanec klubu hnutia Slovensko Gábor Grendel.
Minister obrany Kaliňák v relácii Na telo tvrdil, že ciele NATO vie Slovensko dosiahnuť za menej ako požadovaných päť percent HDP.
Podľa neho Slovensko jasne deklaruje, že pôjdeme svojou cestou. Tou by malo byť zabezpečovať obranu lacnejšie a budovať infraštruktúru ako mosty a nemocnice, ktoré buduje ministerstvo obrany.
„Kto chce dať päť percent do zbrojenia, my mu v tom brániť nebudeme,“ povedal Kaliňák.
Predseda KDH pripúšťa zvyšovanie výdavkov na obranu. „Ale nie skokovito, ale postupne a transparentne, aby bol prehľad, ktoré výdavky idú na čo,“ tvrdí.
