Od veľkého smútku k ukradnutým peniazom. Podvodníci sa čoraz viac zameriavajú na sociálne

BRATISLAVA. Pred obchodom stojí veľmi smutná žena. Vedľa nej, priamo na ulici, ležia prázdne škatule.

Obchod vyzerá ako z námestia nejakého slovenského mesta. Dvere sú pootvorené a za nimi vidno prázdny vešiak na oblečenie.

"Viete, že mať tento obchod bol môj celoživotný sen. Bohužiaľ, ten sen sa končí," píše sa v komentári k snímke na sociálnej sieti. Podpísaná je Dana, majiteľka obchodu s rovnomenným názvom. Vyzýva ľudí, aby rýchlo nakúpili posledný, zľavnený tovar.

Žiadna taká Dana však neexistuje. Počet podobných podvodných reklám na sociálnych sieťach rastie, hovorí Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.

Heslo S láskou k tradícii využívajú aj podvodníci

"Často sa stretávame s tým, že stránky sú založené len niekoľko dní, počas ktorých spotrebitelia nakúpia tovar, no potom sú tieto obchody už nedohľadateľné," vysvetľuje Hekšová. "V takom prípade je veľmi náročné domáhať sa svojich práv."

Presný počet podvodných reklám nedokážu zistiť. Ich výskyt podľa Hekšovej výrazne závisí od algoritmu danej sociálnej siete.

Keď algoritmus vyhodnotí, že má človek o reklamu záujem, začne sa mu zobrazovať častejšie.

"Záujem sa prejaví aj kliknutím na komentáre pod príspevkom alebo jeho nahlásením – aj v takom prípade sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa mu podobné reklamy budú zobrazovať častejšie," vysvetľuje.

Podvodníci sa podľa nej v poslednom čase zameriavajú na reklamy, ktoré ukazujú obchody ako "tradične slovenské" či lokálnych predajcov. Do názvov e-shopov zámerne vkladajú názvy slovenských miest či typické slovenské mená. Chcú tak pôsobiť dôveryhodne a vzbudiť dojem domáceho pôvodu.

Ponúkajú tiež údajne tradičné slovenské výrobky, čo však môže byť prakticky čokoľvek, od oblečenia, cez šperky až po nábytok, ale tiež investície či pôžičky.

Častou praktikou sú dojímavé príbehy o rodinných firmách, podobné ako ten zo začiatku článku. Majitelia podľa nich často údajne zatvárajú svoju prevádzku pre silnú konkurenciu zahraničných obchodov, alebo pre vysoký vek majiteľa, či preto, že ich deti nechcú pokračovať v tomto biznise.

Podvodný inzerát (zdroj: Facebook, SME)

Podvodníci ponúkajú tovar s výraznými zľavami, aby nalákali čo najviac zákazníkov.

"Dorazí však tovar nevyhovujúcej kvality, úplne iný produkt, alebo nepríde vôbec," upozorňuje Hekšová.

Ďalšou praktikou podvodníkov je, že sa snažia napodobniť už známe obchody. Vytvoria stránku s rovnakým, alebo veľmi podobným názvom. Názov sa môže líšiť len v jednom písmene, no môže byť aj úplne totožný.

Na stránke ponúkajú tovar pod bežnou cenou, dôvodom má byť výpredaj skladových zásob. Nedávno napríklad na sociálnej sieti facebook kolovala reklama na predaj tovaru od známej českej značky Blažek. Dôvodom mal byť zánik obchodu.

"Preto je vždy vhodné otvoriť si stránku inzerenta a overiť si ju. Jednoduchým ukazovateľom môže byť napríklad počet sledovateľov," hovorí Hekšová.

Ak si človek nie je istý, kto je prevádzkovateľom stránky, nemal by zadávať podľa nej žiadne údaje. Podvodníci môžu zneužiť aj jeho osobné či platobné informácie.

Naletia stovky až tisíce ľudí mesačne

Napríklad aj Tatra banka potvrdzuje, že podvodných reklám pribúda.

"Denné počty klientov závisia od intenzity reklamných kampaní podvodných obchodníkov. Za posledných šesť mesiacov však evidujeme približne tristopercentný nárast takýchto pokusov o nákup," povedala hovorkyňa banky Simona Miklošovičová,

Podobným situáciám sa snažia podľa nej zabrániť už vopred pri tzv. risk monitoringu transakcií platobných kariet.

Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne hovorí, že podvodné e-shopy bývajú najčastejšie zahraničné. "Pokiaľ falošný eshop už máme identifikovaný, automaticky ide na blocklist a takéto transakcie zamietame, keďže na tento scenár máme vytvorené konkrétne pravidlá."

Mesačne v priemere zamietnu šesť až deväť stoviek transakcií. Klienti, ktorým platby zamietajú, to v priemere skúšajú dvakrát. Čiže mesačne sa podľa nich nechá oklamať tristo až 450 klientov.

Číslo však vyjadruje len počet bankou identifikovaných a zamietnutých nákupov na karty. Celkový počet ľudí, ktorí sa nechali nachytať, môže byť vyšší.

Slovenským podvodným e-shopom podľa Cesnakovej väčšinou klienti platia prevodom, keďže často neponúkajú dobierku a ani platbu kartou.

"Takýchto prípadov je výrazne menej, ide približne o 10 klientov mesačne," hovorí.

Čo robiť, ak človek naletí

Ak sa človek nechá nachytať, mal by najskôr skúsiť kontaktovať predajcu. Často sa to nepodarí. Dôležité je, aby klient čo najskôr kontaktoval banku.

Hovorca VÚB banky Dominik Miša povedal, že treba predložiť detailný popis objednaného tvaru alebo doložiť objednávku, faktúru, komunikáciu s obchodíkom (e-mail, chat, odpoveď e-shopu), dátum, kedy mal byť tovar doručený, a podobne.

Úspešnosť reklamácie závisí podľa Cesnakovej od viacerých faktorov – dôležitý je napríklad aj kanál, cez ktorý peniaze išli (platobná karta alebo bankový prevod).

"Konkrétne pri tomto type podvodov je úspešnosť reklamácie vyššia v prípade platby kartou, keďže pri platbe kartou má banka právo na chargeback (reklamačný proces cez kartovú spoločnosť)," vysvetľuje.

Banka môže vďaka tomu v mene držiteľa podať žiadosť o sprostredkovanie vrátenia platby. Riešenie trvá podľa Miša štandardne do jedného mesiaca, v ojedinelých prípadoch do pol roka podľa zložitosti prípadu, a najmä ak obchodník argumentuje proti chargebacku.

Banky tiež ľuďom odporúčajú, aby potom požiadali o "prevydanie" platobnej karty s novými kartovými údajmi.

"Máme totiž skúsenosť, že na kartách, ktoré boli použité na falošných e-shopoch, prichádza neskôr k ďalšiemu zneužitiu alebo k pokusom o zneužitie," hovorí Cesnaková.

Ak človek podvodníkom poskytol aj osobné údaje alebo kópie dokladov, mal by sa obrátiť sa na políciu a zvážiť trestné oznámenie.