Prezident Peter Pellegrini odletí na samit NATO do Haagu bez toho, aby sa vláda zaviazala, že dá viac na obranu. Vláda Roberta Fica už pritom so zvyšovaním výdavkov na obranu súhlasila, ale Pelleginiho chce v tom pred verejnosťou nechať samého.
Samosprávy sa cítia oklamané, vláda im berie 200 miliónov z eurofondov. Minister investícií Samuel Migaľ tvrdí, že podľahol argumentom kolegov z vlády. Peniaze mali ísť do škôl, na dopravu či energetiku.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Najdôležitejší samit NATO: peniaze na zbrane nevyzerajú dobre, Fico sa kryje prezidentom
- Podali im ruky a na druhý deň odkázali, že prídu o peniaze. Samosprávy bojujú o 200 miliónov
- Hrozí blokáda Hormuzského prielivu? Iránska vláda čaká na rozhodnutie Chameneího
- Irán straší blokádou ropy, od ktorej je závislý. Rusku môže pomôcť z problémov
- Slovinsko má ďalší klenot, ovládol Giro. Nie som nový Pogačar, vraví mladý šampión
- O vtákopyskovi si mysleli, že je podvrh. Dnes odhaľuje, ako sa vyvíjali cicavce
Ak si dnes kúpite tlačené vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom vložený magazín Leto v Čechách a na Morave 2025. Predstavíme vám najkrajšie hrady, zámky, vyhliadky, akvaparky a zoologické záhrady.
Najdôležitejší samit NATO: peniaze na zbrane nevyzerajú dobre, Fico sa kryje prezidentom

S blížiacim sa samitom NATO 24. a 25. júna v holandskom Haagu sa stupňuje aj komunikačná stratégia premiéra Roberta Fica odvádzať pozornosť od záväzku zvýšiť postupne výdavky na obranu na päť percent HDP.
Opäť sa vrátil k myšlienke neutrality Slovenska, ktorá by znamenala vystúpenie z NATO. „Slovensko sa musí rozhodnúť, či záväzky vyplývajúce z nášho členstva rešpektuje, alebo prijme v budúcnosti iné riešenie,“ naznačil premiér.
Krátko pred začiatkom samitu pritom všetko naznačovalo, že delegácia vedená prezidentom Petrom Pellegrinim v Haagu prijatie nových cieľov NATO podporí. To by bez predošlého súhlasu premiéra, ministra zahraničia či ministra obrany bolo v rozpore s doterajšou praxou.
Fico sa vo vecnej časti svojho stanoviska nepostavil proti zvyšovaniu výdavkov. Nástojil však na tom, aby ich zvýšenie bolo rozložené na desať rokov a Slovensko si určovalo tempo rastu. Z jeho vyjadrení vyplýva, že bremeno chce prenechať na vládu, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb.
- Musíme si pohovoriť o červených čiarach: Ako potvrdí nielen Béla Bugár, ale už aj také politické esá ako Samuel Migaľ a Rudolf Huliak, Fico síce rád napína svaly, ale keď sa naňho ultimatívne pritlačí, síce narobí krik, ale nakoniec pustí perie. Ibaže do takej hry treba ísť, len keď ju chceme dohrať, píše Peter Tkačenko.
- Načo NATO: Predstava o neutralite umožňuje snívať sen, že v dnešnom svete sa dá byť niekde medzi, ani-ani a zároveň aj-aj. A to presne súzvučí s rozšíreným slovenským autostereotypom o vlastnej geopolitickej bezvýznamnosti, malosti a z nej vyplývajúcej nutnosti byť zadobre s veľkými, píše Oľga Gyárfášová.
Podali im ruky a na druhý deň odkázali, že prídu o peniaze. Samosprávy bojujú o 200 miliónov

Neočakávané rozhodnutie vlády zmraziť samosprávam 200 miliónov z eurofondov rozvírilo emócie. Nahnevané sú nielen opozičné strany, ale aj samosprávy, ktoré vyzývajú vládu, aby postoj prehodnotila.
„Nepleťte si nás so svojimi podriadenými a svojimi úradníkmi, ktorým jeden deň niečo poviete a na druhý deň to zmeníte. Nedovoľujte si to k nám,“ odkázal vláde Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska SK8. „Máme tiež politickú zodpovednosť k obyvateľom Slovenska tak ako vy,“ hovorí.
Peniaze, o ktoré prídu, by podľa nich mali ísť do škôl, na sociálne služby, dopravu a energetiku. Dokopy Slovensko dočasne stopne takmer 1,3 miliardy eur z celkového 12,6-miliardového balíčka eurofondov.
Pôvodne premiér Robert Fico aj minister investícií Samuel Migaľ samosprávam sľúbili, že sa toto zmrazenie dotkne len peňazí ministerstiev. Podľa Migaľa sa pre zmrazenie časti peňazí rozhodol aj preto, že sa samosprávam nedarí eurofondy čerpať.
Denník SME v niekoľkých bodoch vysvetľuje, o čo pri konflikte ide.
V krátkosti z domova:
- Disciplinárka so Záleskou: Na Najvyššom správnom súde sa začalo disciplinárne pojednávanie so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou. Proti sudkyni podal neobyčajne tvrdý disciplinárny návrh jej šéf Michal Truban. Disciplinárne konanie o jej prieťahoch sa pretiahne, Záleská chce vysvetliť svoj postup v každom jednom prípade.
- Šaškova šéfka sekcie liekov: Začala šéfovať sekcii liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva, zároveň má však firmu, ktorá robí farmakoekonomické analýzy pre výrobcov liekov. Analýzy sú kľúčové pri posudzovaní lieku, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia. Na tento proces bude mať Martina Vulganová ako šéfka sekcie liekov nemalý vplyv.
- Požiar v Hlohovci má zápletku: Muž v obci Pastuchov od decembra 2019 zhruba do novembra 2023 najmenej päťkrát znásilnil alebo inak sexuálne zneužil miestnu ženu. Prokuratúra však vyšetrovanie musela zastaviť, lebo sa ukázalo, že pravdepodobný páchateľ je po smrti. Polícia teraz SME potvrdila súvislosť prípadu s februárovým požiarom opustenej budovy pri Železničnej stanici v Hlohovci.
Hrozí blokáda Hormuzského prielivu? Iránska vláda čaká na rozhodnutie Chameneího

Svet má z pohľadu globálnej ekonomiky iba zopár strategicky dôležitých obchodných ciest, ale Hormuzský prieliv – námorná trasa ležiaca medzi dvoma zálivmi, Perzským a Ománskym – je rozhodne jednou z nich.
Vzhľadom na zapojenie sa Spojených štátov amerických do konfliktu medzi Izraelom a Iránom momentálne hrozí, že Irán tento koridor, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetovej ropy, zablokuje.
Iránsky parlament bezprostredne po útoku USA na kľúčové jadrové zariadenia v Iráne schválil plán na blokádu Hormuzského prielivu, ale konečné rozhodnutie zostáva na iránskej Najvyššej rade národnej bezpečnosti a iránskom najvyššom duchovnom vodcovi Alím Chameneím.
Teherán v každom prípade môže podľa analytičky Vandany Hariovej zablokovaním Hormuzského prielivu v skutočnosti získať príliš málo, ale stratiť príliš veľa. „Irán riskuje, že narušením lodnej dopravy v Hormuzskom prielive urobí z okolitých susedov, ktorí produkujú ropu a zemný plyn, svojich nepriateľov,“ povedala pre televíziu CNN Hariová. „A riskuje aj to, že vyvolá hnev svojho kľúčového trhu, Číny.“
V krátkosti z Iránu a Izraela:
- Útoky na Teherán: Izrael útočil na ciele spojené s iránskym režimom a vládou v centre Teheránu, oznámil minister obrany Jisrael Kac. Podľa správ z Iránu sa terčom útoku stala prestížna univerzita Šáhida Beheštího alebo vstup do väzenia Evín, kde sú držaní politickí väzni alebo ľudskoprávni aktivisti. Cieľom útoku bola tiež budova Červeného polmesiaca.
- Veľmi zničené Fordo: Iránske jadrové zariadenie Fordo je zrejme veľmi zničené, škody ale nikto nepozná, uviedol šéf atómovej agentúry Rafael Grossi. Dodal, že v Isfaháne bolo zasiahnutých niekoľko budov a v Natanzi americké útoky zasiahli zariadenia na obohacovanie uránu.
- Útok na americkú základňu: Irán útočil raketami na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare. Irán operáciu nazvanú „Zvestovanie víťazstva“ označil za „silnú a úspešnú odpoveď iránskych ozbrojených síl na americkú agresiu“. Katar tvrdí, že jeho protivzdušná obrana rakety zachytila. Takisto informoval, že na základni nedošlo pri útokoch k nijakým obetiam.
- Zmena režimu v Iráne: Americký prezident Donald Trump naznačil záujem o zmenu režimu v Iráne. Viacerí predstavitelia jeho vlády pritom takýto cieľ útokov odmietali. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka, alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Rozsiahly útok na Kyjev: Ukrajinská metropola znova čelila rozsiahlemu útoku ruských bezpilotných lietadiel, ktorý spôsobil požiare v niekoľkých kyjevských štvrtiach a poškodil vstup do stanice metra Svjatošyn. Útok si vyžiadal najmenej desať obetí, ďalších 33 ľudí utrpelo zranenia.
- Maďarsko a Slovensko proti sankciám: Maďarsko a Slovensko sa rozhodli nepodporiť 18. balík sankcií proti Rusku pre vojnu na Ukrajine, oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po schôdzke ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v Bruseli. Dodal, že Brusel chce členským štátom zakázať nákup lacného ruského zemného plynu a ropy.
- Zvýšenie výdavkov na obranu: NATO sa na samite v Haagu zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP, uviedol jeho šéf Mark Rutte. Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur. NATO musí zabezpečiť, aby Ukrajina mala pre svoju obranu všetko potrebné.
Zo zahraničných webov:
- Project Syndicate: Irán smeruje ku kolapsu režimu
- The Economist: V Iráne sa chopili moci nekompromisní zástancovia tvrdej línie
- The Guardian: Prečo je iránsky jadrový program taký dôležitý pre jeho identitu?
Irán straší blokádou ropy, od ktorej je závislý. Rusku môže pomôcť z problémov

Po amerických útokoch na iránsky jadrový program sa Teherán rozhoduje o tom, či „uzavrie“ Hormuzský prieliv, kadiaľ prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.
Niektorí analytici už predpovedajú veľké cenové šoky týchto energonosičov. Ak dôjde k blokáde dôležitej dopravnej tepny, ceny ropy by sa mohli podľa ekonómov investičnej banky JP Morgan Chase vyšplhať nad 120 dolárov za barel.
Na druhej strane, experti upozorňujú aj na to, že Irán je závislý od príjmov z vývozu ropy a cez Hormuzský prieliv prúdi surovina aj k jeho významným obchodným partnerom, najmä do Číny a Indie. Takže by boli jeho uzavretím poškodení.
Navyše, podľa exministra hospodárstva Karla Hirmana existujú alternatívne trasy pre ropu a plyn z Perzského zálivu po súši: „Tieto ropovody majú pomerne slušnú kapacitu nielen na export ropy Saudov a šejkov z Emirátov, ale môžu na svetové trhy dostať aj časť ropy z ostatných krajín Perzského zálivu.“
Z neistoty okolo budúcich cien ropy by mohlo ťažiť Rusko, ktorého ekonomika sa potáca na pokraji recesie.
V krátkosti z ekonomiky:
- Biznis na Dunaji nevyšiel: Dlhy na všetky svetové strany a biznis, o ktorom sa veľa nevie. Tak dopadlo podnikanie bratislavskej eseročky Kazem. Že vám jej meno nič nehovorí? Ani nemusí. Firma však stála za plávajúcimi hotelmi na Dunaji. Konkrétne bola prevádzkovateľom Botela Pressburg a aj ubytovacieho zariadenia pri Dunajskom pivovare.
- Úbytok kvalifikovaných cudzincov: Za uplynulú dekádu sa na Slovensku výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou, ako sú manažéri, technici či špecialisti. Ich zastúpenie kleslo takmer o polovicu, zatiaľ čo podiel operátorov výroby a nekvalifikovaných pracovníkov vzrástol. Celkový počet pracujúcich cudzincov sa taktiež zvýšil a dosiahol historické maximum.
- Milióny na zelenú energiu: Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a batériových úložísk. Jej cieľom je zvýšiť podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na Slovensku. Na túto výzvu bolo celkovo vyčlenených 30 miliónov eur.
Slovinsko má ďalší klenot, ovládol Giro. Nie som nový Pogačar, vraví mladý šampión

Hoci má Slovinsko približne len 2,1 milióna obyvateľov, v posledných rokoch má výrazné zastúpenie vo svetovom cyklistickom pelotóne. Tadej Pogačar je aktuálne číslo 1, Primož Roglič má na konte päť víťazstiev na Grand Tours a napríklad Matej Mohorič pamätne vyhral Miláno - San Remo.
Navyše, tohtoročné Giro d'Italia do 23 rokov ukázalo, že slovinská cyklistika sa nemusí tešiť len z prítomnosti, ale čaká ju aj svetlá budúcnosť. Celkovým víťazom sa totiž po dramatickom priebehu stal iba 19-ročný Jakob Omrzel, ktorého si nateraz uchmatol tím Bahrain Victorious.
„Je to neuveriteľné. Ešte si to neuvedomujem a asi na to budem potrebovať zopár dní. Keď máte cieľ a tvrdo na tom pracujete, môžete dosiahnuť veľké veci. Ako som už povedal, nie som nový Tadej Pogačar. Som Jakob Omrzel a uvidíme, čo dokážem v budúcnosti,“ povedal víťaz Gira Next Gen.
Svoje kvality ukázal aj začiatkom júna na domácich etapových pretekoch Okolo Slovinska, kde v konkurencii profesionálov skončil štvrtý v celkovom poradí a suverénne získal biely dres pre najlepšieho mladého jazdca.
O vtákopyskovi si mysleli, že je podvrh. Dnes odhaľuje, ako sa vyvíjali cicavce

Keď Európania v 18. storočí prvýkrát uvideli vtákopyska, mysleli si, že ide o podvrh. Že niekto zošil časti kačky, vydry a bobra. Zovňajšok tohto austrálskeho cicavca však nie je to jediné, čo je na ňom zvláštne.
Spolu so svojou príbuznou ježurou sú jediné cicavce, ktoré kladú vajcia. Svoje mladé koja, no nemajú bradavky - mlieko im vyteká priamo z kože. Koža a srsť vtákopyskov navyše svetielkuje pod UV svetlom.
Dve nedávne štúdie odhalili o vajcorodých cicavcoch ďalšie nové zaujímavosti. Prvá vysvetľuje, prečo vtákopysk žije vo vode, no ježura na súši. Druhá zas objasňuje stáročnú záhadu o tom, ako u čudných cicavcov vzniká biologické pohlavie.
Vtákopysky a ježure ako jediné dva rody patria medzi kloakovce označované aj ako vajcorodé. Práve pre svoje zvláštnosti sú skvelou pomôckou pre skúmanie vývoja cicavcov.
Aréna

Nedostal by pád režimu Irán do situácie, v akej sa ocitla Lýbia a Irak? Hrozí celosvetový konflikt alebo jeho rozšírenie z Blízkeho východu? Čo by znamenalo uzavretie Hormuzského prielivu? A akú úlohu môže zohrať Rusko? Pozrite si rozhovor Jany Krescanko Dibákovej s Tomášom Valáškom.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Fico to dohrá do konca, pôjde proti Západu
- Brainstorming: V mozgu je vzácnejší než dopamín. Ako nám adrenalín pomáha zvládať stres
Karikatúra

Recept dňa

Cestoviny so zeleninou a omáčkou: Pripravte si rýchle a chutné recepty.
Dnes očakávame
- Kontrolný deň premiéra Roberta Fica na ministerstve životného prostredia
- Najvyšší súd rozhodne o odvolaniach vo vydieračskej kauze Babylon
- Súd s expolicajtom Mariánom Kučerkom
- Prezident Peter Pellegrini, minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár na samite NATO v Haagu
Dnes v histórii

24. júna 1948 prerušil Sovietsky zväz pozemné spojenie medzi západnými zónami Nemecka a Západným Berlínom. Začala sa blokáda Berlína, jedna z najzávažnejších konfrontácií studenej vojny, ktorá trvala do 12. mája 1949. Západný Berlín bol zásobovaný zo vzduchu tzv. leteckým mostom. Celkovo sa uskutočnilo okolo 277-tisíc letov a prepravených bolo 2,2 milióna ton tovaru.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.