BRATISLAVA. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR chce rozšíriť okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku.
Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, by sa mohol znížiť o 20 percent.
Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
Nižší príspevok
„Dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov, a to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme,“ uviedlo ministerstvo.
Materské školy, základné školy a stredné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo regionálneho úradu, teda napríklad nevyberajú školné, prednostne prijímajú deti alebo žiakov v rámci verejných školských obvodov, budú podľa rezortu financované za rovnakých podmienok, bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Nižší príspevok by mohli dostať aj školy, ktoré by boli verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, ale nedodržiavali by v tejto súvislosti svoje povinnosti. Zníženie normatívneho príspevku sa navrhuje aj pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie v prípade, že ministerstvo alebo regionálny úrad počas školskej inšpekcie zistí nedodržanie ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov.
Taktiež v prípade, ak štátna školská inšpekcia zistí, že dochádza k nedodržiavaniu výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva. Pri zistení nedostatkov by zriaďovateľom škôl alebo zariadenia poradenstva a prevencie mohli znížiť normatívny príspevok o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené.
Určený počtom detí a normatívom
Návrh zákona upravuje tiež určovanie normatívneho príspevku pre materské školy, základné školy a stredné školy.
Normatívny príspevok pre príslušnú školu na kalendárny rok je určený počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa určovanie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu rozširuje o kritérium, ktorým je stupeň vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám by sa veľkosť materskej školy po novom mala zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci.
Vypustiť by sa mala úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla materskej, základnej a strednej školy.
Cieľmi návrhu zákona sú podľa predkladateľa najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise a zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona.
Návrh zákona zároveň upravuje aj hospodárenie a podnikanie škôl a školských zariadení. Nadväzovať má na paralelne pripravovaný nový zákon o školskej správe.
Účinnosť zákona sa navrhuje od januára 2026. Výnimkou by mali byť ustanovenia týkajúce sa zníženia normatívneho príspevku z dôvodu, že škola nie je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo porušovala povinnosti verejného poskytovateľa. Tie by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.
Agentúrny systém duálneho vzdelávania
Rezort školstva chce podporiť zapojenie malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Navrhuje preto zaviesť inštitút agentúrneho systému duálneho vzdelávania.
Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
„Ide o systém na podporu zamestnávateľov, ktorí síce majú záujem mať žiaka s učebnou zmluvou, ale nie sú schopní s ním na začiatku štúdia uzatvoriť učebnú zmluvu,“ priblížil rezort. Do systému by sa mal zapojiť agentúrny zamestnávateľ, hostiteľský zamestnávateľ, stredná odborná škola a žiak.
MŠVVaM vysvetlilo, že ide o flexibilný spôsob, pri ktorom agentúrny zamestnávateľ zabezpečuje administratívu, zmluvy so školou a koordináciu vyučovania u hostiteľských zamestnávateľov. Hostiteľský zamestnávateľ by sa mal venovať iba poskytovaniu praktického vyučovania, a to aj na kratší čas, podľa dohody s agentúrou, pričom agentúra môže poskytovať žiakovi praktické vyučovanie u viacerých hostiteľských zamestnávateľov v priebehu štúdia. „Kvalita vzdelávania bude zabezpečená cez príslušnú stavovskú alebo profesijnú organizáciu,“ doplnilo ministerstvo.
Systém podľa MŠVVaM vznikol na základe požiadaviek aplikačnej praxe hlavne malých a stredných podnikov, ktorí sa chcú aktívne zapájať do praktického vyučovania, avšak nie sú schopní zvládať administratívne požiadavky. „Cieľom je podporovať a prispievať k rozvoju a implementácii systému duálneho vzdelávania s dôrazom na zapojenie malých a stredných podnikov,“ dodal rezort.
Novela prináša aj ďalšie zmeny. Do systému duálneho vzdelávania by mohli vstupovať aj stredné zdravotnícke školy. V rámci spolupráce zamestnávateľov so strednými či vysokými školami chce MŠVVaM ďalej zaviesť nové centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy. Novela navrhuje aj nové formy praktického vyučovania, napríklad digitálnu odbornú prax.
Stredné priemyselné školy by sa tiež po novom mohli zmeniť z typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Rezort chce upraviť aj spoluprácu medzi strednou priemyselnou školou a vysokou školou, kde budú môcť žiaci vykonávať prax pod dohľadom vysokoškolského učiteľa.
Účinnosť väčšiny zmien navrhuje rezort od januára 2026.
Súkromným školám hrozí podľa asociácie zánik
Neštátnym školám hrozí zánik, ak budú prijaté zmeny predložené Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
Upozornila na to Asociácia súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) v súvislosti s návrhom zákona, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Poukázala aj na to, že niektoré zmeny sú v priamom rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa a Chartou základných práv EÚ.
Informovala o tom prezidentka ASŠŠZ Eva Ohraďanová.
„Ministerstvo svojimi návrhmi ohrozuje viac ako 150.000 detí, ktoré sa slobodne rozhodli pre neštátne školy a školské zariadenia, či už na základe ich potreby, preferencie alebo vierovyznania. Dnes týmto školám hrozí zánik, keďže im ministerstvo navrhuje krátiť finančné prostriedky a výrazne obmedziť podmienky ich fungovania,“ uviedla prezidentka ASŠŠZ.
Kritizovala, že navrhovaným zmenám nepredchádzala konštruktívna debata.
Ako priblížila, neštátna škola by mala v prípade prijatia zmien dve možnosti. Buď by sa stala verejným poskytovateľom vzdelávania, poprela tak svoju identitu a vzdala sa školného, bez ktorého však podľa ASŠŠZ nemá ako udržať svoju prevádzku. Alebo by pokračovala vo svojej vízii, no štát by jej odobral časť peňazí a zreguloval ju tak, že by stratila svoju identitu aj financie.
„Je nutné zdôrazniť, že nositeľom peňazí je samotné dieťa a ak odoberieme peniaze jeho škole, odoberáme ich de facto deťom,“ doplnila Ohraďanová.
Je presvedčená, že predložené návrhy výrazným spôsobom zasahujú do postavenia a rovnocennosti poskytovateľov vzdelávania, ako aj práv dieťaťa na slobodný výber svojej vzdelávacej cesty. Navyše, navrhované znenia boli podľa nej vložené do legislatívneho procesu bez zabezpečenia právneho súladu.
„Ak nedôjde k náprave, budeme nútení postupovať cez hromadné pripomienky, a zároveň informovať medzinárodné organizácie o nerovnom prístupe smerujúcom k postupnému znižovaniu rôznorodosti škôl,“ zdôraznila.
