BRATISLAVA. Odkedy Donald Trump spomenul cifru päť percent HDP ako míľnik zvyšovania výdavkov na obranu, európski členovia NATO čelia dileme, ako amerického prezidenta nepopudiť.
Zvýšenie obranyschopnosti pred teoretickou ruskou agresiou a hrozba odchodu Spojených štátov z Európy sú podľa väčšiny členských štátov opodstatnenými dôvodmi na rast investícií do obrany.
Predbežne dohodnutý a na summite v Haagu čoskoro zrejme prijatý záväzok je však zjavným kompromisom.
Prezident Peter Pellegrini a ministri obrany a zahraničia Robert Kaliňák a Juraj Blanár (obaja Smer) to doteraz najjasnejšie zmienili v utorok popoludní na letisku tesne pred odletom do Holandska.
Denník SME vysvetľuje viaceré roviny politického aj ekonomického zápasu o nové ciele NATO a tiež to, k čomu sa vlastne chystá slovenská delegácia zaviazať.
Otázky:
- Aké je finálne znenie dohody v NATO, ktorú sa chystá podporiť aj Slovensko?
- Prečo sa dá dohoda NATO považovať za príliš slabú?
- Ako dohodu interpretuje vládni politici a prezident?
- Prečo sú mantrou Smeru "armádne" výdavky na cesty a nemocnice?
- Prečo je Španielsko príkladom, že päť percent nie je dobré kritérium?
1. Aké je finálne znenie dohody NATO, ktorú sa chystá podporiť aj Slovensko?
Členské štáty sa zaviažu zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalšieho 1,5 percenta HDP investujú do "projektov dvojakého určenia", teda nemocníc či ciest.
Sumy by mali dosiahnuť do desiatich rokov, teda do roku 2035. Tempo rastu výdavkov, teda o koľko desatín percenta by museli rozpočty na obranu každoročne rásť, nebude stanovené.
