BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany v SR na obdobie 2025 až 2030.
Nový manažment krízového riadenia sleduje efektívne riadenie síl a prostriedkov. Reforma reflektuje na skúsenosti z minulosti vrátane pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, permanentných záplav naprieč Slovenskom či slintačku a krívačku.
Nový koncept riadenia krízových situácií bude podľa ministerstva vnútra pokrývať celý cyklus od riadenia rizík, sanáciu a obnovu po zapojenie všetkých potrebných zložiek štátu, samospráv a komunít v regiónoch.
„Bude tvorený participatívnym procesom s aktérmi pôsobiacimi v akademickom prostredí, samosprávami a ďalšími dôležitými aktérmi krízového riadenia a civilnej ochrany disponujúcimi praktickými skúsenosťami, ktorí sú nositeľmi úloh v oblasti legislatívy, kooperácie a koordinácie,“ uviedol rezort.
„Nestabilná geopolitická situácia, klimatická zmena, kybernetické útoky, migrácia či riziká zlyhávania infraštruktúry si vyžadujú modernizovaný a efektívny systém riadenia kríz. Cieľom prijatého návrhu je zabezpečiť ochranu obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky,“ uviedol v stanovisku minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Koncepčný materiál podľa ministerstva konkretizuje silné a slabé stránky súčasného fungovania a ako východiskový bod uvádza príklady fungovania krízového riadenia a civilnej ochrany v štátoch, ako Taliansko, Austrália alebo Spojené štáty americké.
Na Slovensku je aktuálny systém zameraný hlavne na tradičné hrozby a formálne na nové výzvy, ako sú kybernetické útoky, terorizmus a migrácia, tvrdí rezort.
Slovenská republika by mohla zlepšiť svoj systém krízového riadenia prijatím komplexnejšieho rámca, ktorý by integroval budovanie odolnosti a zapojenie komunít, a zameriaval sa na celý životný cyklus krízového riadenia.
„Navyše, posilnenie spolupráce zapojených aktérov by zabezpečilo súdržnejšie reakcie na všetkých úrovniach,“ skonštatovalo ministerstvo.
Považuje za nutné investovať do zlepšenia svojej technologickej infraštruktúry, najmä do zavedenia pokročilých systémov na monitorovanie dát v reálnom čase, včasné varovanie a komunikáciu.
Chýbajúca podpora prostredníctvom informačno-komunikačných technológií podľa ministerstva vnútra výrazne obmedzuje efektivitu takýchto činností.
Vytvorenie centrálneho komplexného informačného systému pokrývajúceho všetky činnosti v rámci krízového riadenia a civilnej ochrany a komunikáciu medzi aktérmi je jedným zo základných predpokladov pre efektívne pôsobenie systému krízového riadenia v budúcnosti.
Kompetencie samospráv, ktoré sú platné v súčasnosti, by mali podľa MV ostať zachované. Štát má zabezpečiť modernú technickú podporu pre výkon kompetencií obcí a takisto optimalizovať fungovanie v regiónoch vytvorením organizačných útvarov v rámci okresných úradov v sídle kraja.
Jednou z oblastí návrhu je taktiež sanácia investičného dlhu v oblastiach civilnej ochrany, ktorá nie je zahrnutá v reforme ako implementácia, ale iba na úrovni identifikácie a prípravy na ďalšiu postupnú sanáciu, uviedol rezort.
Sanáciu investičného dlhu budú podľa neho riešiť samostatnými materiálmi podľa príslušných oblastí investičných akcií.
Ministerstvo vnútra deklarovalo, že realizácia koncepčnej reformy bude konkretizovaná do vecného, časového a finančného rámca úloh, ktoré budú plnené prostredníctvom sekcie krízového riadenia.
„Vecný časový a finančný rámec bude obsahovať konkrétne úlohy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy v oblasti zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženého materiálu,“ doplnilo.
Z rokovania vlády:
Vstup Ukrajiny do EÚ bude mať významný vplyv na agropotravinársky sektor, a to v niektorých oblastiach aj negatívny. Vyplýva to z analýzy ministerstva pôdohospodárstva. Ukrajina predstavuje významného a vysoko konkurencieschopného aktéra v oblasti produkcie obilnín, olejnín a produktov živočíšneho pôvodu. Agrosektor bude podľa vládneho materiálu čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Ministerstvo v analýze taktiež uviedlo, že vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ môže negatívnym spôsobom ovplyvniť napríklad slovenskú produkciu hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec. Kým v roku 2021 sa podľa analýzy z Ukrajiny do SR doviezlo 1039 ton hydinového mäsa (za 1 milión eur), v roku 2023 to bolo 17.711 ton (za 35,16 milióna eur) a v roku 2024 už 22.878 ton (za 50,82 milióna eur).
Maximálny počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu u cudzincov na účel podnikania, ktoré môžu prijať zastupiteľské úrady SR v zahraničí v kalendárnom roku, sa ustanoví na 700. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády v rámci ustanovenia maximálneho počtu žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania z dielne ministerstva vnútra. Maximálny počet žiadostí sa stanovil po dohode s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí.
V tomto roku by sa mala začať obnova ďalších piatich štátnych budov s celkovou podlahovou plochou 22 346 štvorcových metrov. Ide o jednu budovu ministerstva spravodlivosti, tri budovy spadajúce pod rezort vnútra a jednu budovu ministerstva financií. Predpokladané náklady na ich obnovu sú odhadované na vyše 22,9 milióna eur. Očakávaná úspora energie po obnove týchto budov predstavuje 1696 kilowatthodín na štvorcový meter za rok.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba môže zabezpečiť vybudovanie Národného centra rýchlostnej kanoistiky a veslovania v bratislavských Jarovciach. Stavba sa má využiť v rozsahu požiadaviek Medzinárodnej kanoistickej federácie a Medzinárodnej veslárskej federácie pre medzinárodné podujatia. Náklady sa predpokladajú vo výške asi 19 miliónov eur.
- Štát poskytne jednorazovú finančnú pomoc obyvateľom zasiahnutým povodňami v celkovej výške 201.800 eur. Financie budú smerovať do obcí v územnej pôsobnosti okresných úradov Komárno, Malacky a Skalica. Návrh predložilo ministerstvo vnútra. „Verifikačné komisie spolu posúdili celkovo 134 žiadostí, pričom nezistili podanie neoprávnených žiadostí,“ uviedol rezort. Financie budú smerovať do obcí Imeľ, Komárno, Nesvady, Borinka, Vysoká pri Morave, Zohor a Radošovce, ktoré vlani čelili mimoriadnym situáciám pre povodne.
Štát uhradí výdavky občianskemu združeniu, ktoré pomáhalo ukrajinským odídencom v Humanitnom centre v Gabčíkove. Ministerstvo vnútra SR má s občianskym združením uzavrieť dohodu o urovnaní. Suma urovnania predstavuje celkovo 338 581 eur. Občianske združenie Firemedical si uplatnilo vo vzťahu k ministerstvu vnútra pohľadávku vo výške 1,2 milióna eur na zaplatenie realizovaných služieb. Ministerstvo však neuznalo sporný nárok v tejto výške. „Ministerstvo vnútra SR sa spoločne s občianskym združením zhodli na urovnaní, pričom sumou urovnania sú len vynaložené prostriedky na skutočne poskytnuté služby,“ vysvetlilo ministerstvo.
Na národný športový projekt Generácia Olymp pôjde zo štátneho rozpočtu 10 980 000 eur. Daný príspevok poskytne ministerstvo cestovného ruchu Slovenskému olympijskému a športovému výboru. Národný športový projekt má viacero častí. Týka sa napríklad zriadenia Centier olympijskej prípravy, rekonštrukcie a modernizácie telocviční na základných školách, podpory a rozvoja kolektívnych športov či podpory pre letné olympijské a paralympijské športy.
Slovensko poskytlo vlani oficiálnu rozvojovú pomoc v objeme takmer 184,9 milióna eur a jej podiel na hrubom národnom dôchodku predstavoval 0,15 percenta. Naďalej zaostáva za plnením cieľov na úrovni Európskej únie. Popri pravidelných príspevkoch do multilaterálnych organizácií a inštitúcií, ktorých je SR členom, smerovala bilaterálna rozvojová spolupráca do 38 krajín a teritórií.
Štát dodatočne poskytne finančnú pomoc na vyplatenie 800-eurovej odmeny zamestnancom samospráv aj tým obciam a mestám, ktorým nebola v dôsledku administratívnej chyby alebo neúplných údajov priznaná plná výška prostriedkov. Ministerstvo financií má na to uvoľniť sumu 1,6 milióna eur.
