BRATISLAVA. Spoločnú deklaráciu, ktorá hovorí o navyšovaní výdavkov na obranu na úroveň piatich percent HDP do roku 2035, dnes jednomyseľne prijalo na samite Severoatlantickej aliancie v Haagu všetkých 32 členských štátov vrátane Slovenska.
Spolu 3,5 percenta z toho pôjde na zbrojenie a zvyšných 1,5 percenta do posilnenia infraštruktúry.
Bez výhrad a komentárov
Ako informoval na tlačovej besede prezident Peter Pellegrini, spoločné závery boli prijaté bez akýchkoľvek výhrad a komentárov zo strany ktorejkoľvek členskej krajiny.
„Deklarácia bola predtým prerokovaná aj na expertnej úrovni, bez toho, aby do nej niekto niečo doplnil alebo sa snažil v nej ešte niečo zmeniť. Ja som veľmi rád, že text prijatých záverov plne korešponduje s niektorými pripomienkami, ktoré počas vyjednávania záverečného textu predložila SR prostredníctvom svojho veľvyslanca, kde sa nám podarilo spolu s ďalšími krajinami, vrátane Veľkej Británie a Talianska, presadiť predĺženie periódy, kedy by krajiny mali dosiahnuť naplnenie tohto záväzky až na desať rokov,“ povedal Pellegrini.
Slovensko podľa neho sedelo za stolom ako plnohodnotný člen NATO a nikto sa na našu krajinu krivo nepozeral. „Necítim, že by to bolo tak, ako sa to niekto snaží prezentovať, že my sme tu niečo dohodli a doma sa bude diať úplne inak. Je to presne v tom súlade, ako to hovoríme už niekoľko dní,“ dodal.
Krajiny NATO zvýšia výdavky na obranu na 5 percent HDP do roku 2035 Čítajte Ponechaná flexibilita
Prezident je rád, že v deklarácii nie sú definované povinné nárasty výdavkov v percentách na jednotlivé roky, ale je ponechaná flexibilita pre jednotlivé členské štáty.
Krajiny sa tiež môžu samy rozhodnúť, kedy urobia investície duálneho určenia, čiže do posilnenia infraštruktúry a odolnosti krajiny, a kedy investujú do zbrojných systémov.
Pellegrini súhlasí s tým, že je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Severoatlantickej aliancie tak, aby sme boli solidárni voči aliančným partnerom. Vyžadovať si to bude modernizáciu armády a napĺňanie vojenských spôsobilostí.
Ekonomické náklady sa bude štát podľa prezidenta snažiť udržať na čo najrozumnejšej úrovni, napríklad využívaním produktov domáceho priemyslu, alebo spoločnými nákupmi s inými krajinami.
Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) možno nájsť v prijatej deklarácii aj odraz programového vyhlásenia vlády, kde je napísané, že treba podporovať obranný priemysel, pretože na ňom stojí možnosť modernizácie NATO aj Ozbrojených síl SR.
Hovoril aj s Trumpom aj Starmerom
Prezident SR Peter Pellegrini sa počas zasadnutia Severoatlantickej rady krátko stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Hovorili spolu o spolupráci pri prípadnej výstavbe nového jadrového bloku v SR.
Popri samite NATO bilaterálne rokoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého pozval do Bratislavy na novembrovú medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní. Informoval ho tiež, že po skončení vojny na Ukrajine by SR mohla poskytovať logistickú a technickú podporu pre ozbrojené sily NATO.
Pellegrini s Trumpom hovoril pred začiatkom zasadnutia lídrov. Informoval ho, že SR je na prahu finálneho rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja. Informoval ho, že SR by na tomto projekte mala záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse.
Trump podľa prezidenta túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem.
Prezident sa prvýkrát bilaterálne stretol aj s britským premiérom. Rozprávali sa o záverečnom texte vyhlásenia, keďže SR spolu s Britániou presadzovala predĺženie časového horizontu dosiahnutia dohodnutej sumy piatich percent HDP na obranu ročne.
Šéfa britskej vlády pozval na medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní a umelej inteligencii, ktorá sa uskutoční v novembri v Bratislave. Pellegrini očakáva, že by sa nej mohlo zúčastniť viacero svetových lídrov vrátane generálneho tajomníka OSN.
Britského partnera tiež informoval, že SR je po skončení vojny na Ukrajine pripravená byť logistickým a technickým centrom „pre prípadné potreby ozbrojených síl NATO alebo Británie, ktoré by mohli zo SR operovať v rámci mierovej misie“. Pellegrini pripomenul, že na východnom krídle sú v súčasnosti tri logistické centrá. Jedno je v SR a ďalšie v Rumunsku a Poľsku.
Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo
Prezident SR Peter Pellegrini po summite NATO v holandskom Haagu zdôraznil, že SR nebola proti tomu, aby sa na ňom zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Maďarský premiér Viktor Orbán pred príletom do Haagu uviedol, že proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach sa postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.
Pellegrini po summite zdôraznil, že Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo. Uviedol, že on osobne, minister zahraničných vecí, minister obrany ani veľvyslanec SR pri NATO netlmočili takúto požiadavku.
Hlava štátu upozornila, že už na summite Bukureštskej deviatky (B9) generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že tohtoročný summit nebude o vojne na Ukrajine, ale bude sa týkať iba otázok budúceho fungovania Aliancie. Podotkol, že na zasadnutí Severoatlantickej rady sa nezúčastnili zástupcovia žiadnych tretích krajín.
Minister obrany SR Robert Kaliňák podotkol, že v záverečnom stanovisku summitu NATO nefigurovala Ukrajina. Nebolo podľa neho plánované ani zasadnutie Rady NATO - Ukrajina.
Zelenskyj sa na summite zúčastnil spolu s ďalšími aliančnými partnermi z Nového Zélandu alebo Japonska. Rokoval s viacerými lídrami členských štátov Aliancie a vystúpil aj v holandskom parlamente.
V utorok sa zúčastnil na štátnej večeri lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Na pracovnom zasadnutí lídrov Aliancie však prítomný nebol. Po summite sa stretol aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
