Do štúdia prišiel len deň po autonehode v služobnom aute, v ktorom sa presúval na rokovanie. Sám priznáva, že hoci neutrpel vonkajšie zranenie, ešte sa so situáciou nevyrovnal. Hosťom v ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou bol štátny tajomník rezortu vnútra a zároveň splnomocnenec pre verejnú správu Michal Kaliňák zo strany Hlas-SD.
V Hlase sa vyrovnali s kritikmi aj s marketérmi, podľa Michala Kaliňáka chcú teraz spájať značku s ministrami, ktorých zručnosti verejnosť oceňuje. Ide však o ministrov, ktorých rétorika je výrazne odlišná od spôsobu vyjadrovania predsedu Matúša Šutaja Eštoka.
Michal Kaliňák sa chystá zásadne meniť úrady v regiónoch. Fungovanie verejnej správy by malo znamenať výrazné zmeny prerozdelenia kompetencií, škrtanie niektorých úradov a na novinky by sa mali pripraviť aj samotní ministri.
Hlas sa hlási k veľkej reforme volebného systému, dnes Kaliňák hovorí hlavne o volebných obvodoch, ktoré majú do parlamentu dostať viac ľudí z regiónov - jednu tretinu poslancov parlamente obsadili Bratislavčania. Kaliňák hovorí o snahe vyčleniť ôsmim regiónom konkrétny počet mandátov podľa veľkosti kraja. Aký to však má zmysel pri zákonoch v zdravotníctve či školstve? A nebudú politici závislí od podpory z regiónov torpédovať hlasovania a politicky vydierať vládu a pýtať si za schvaľovanie zákonov politické protislužby?
V ARÉNE s M. Kaliňákom zaznelo:
- či v Hlase nezlikvidovali kritikov a nebudú sa ešte viac podobať Smeru
- kto nesie zodpovednosť za pozastavené eurofondy samosprávam a župám
- čo sa zmení na úradoch a ako má vyzerať reforma verejnej správy
- ako vyzerajú plány so zmenou volebného systému
Začnime tak trošku vážne. Mali ste dopravnú nehodu na služobnom aute. Ako sa cítite. Bolo to len v úvodzovkách "zľahka" alebo to bolo vážnejšie, ako sa o tom písalo?
Bolo to zľahka a boli to plechy. Bolo to nepríjemné. Úplne férovo poviem, nemám to v sebe spracované. Mám dve otázky: Čo sa mohlo stať? Chvalabohu nič, lebo plechy. Ale keďže tak veľa cestujem po regiónoch, tak mám druhú otázku: Čo sa ešte môže stať? Kým si tieto dve otázky sám v sebe nespracujem, tak mi je ľudsky ťažko o tom hovoriť, ale stále si poviem dobre, boli to iba plechy. Bola to nepozornosť. Išli sme križovatkou, niekto si nevšimol, že je to auto s právom prednostnej jazdy, to je jedno, nebolo to príjemné.
Keďže je to takáto citlivá záležitosť, tak to naozaj nechajme tak a poďme ďalej. Ako je možné, že sedíte v tomto štúdiu? Pýtam sa tak trošku so zveličením, nebudete mať v strane problémy? Alebo to súvisí aj s nejakou novou mediálnou metodikou, ktorú máte, alebo s novým marketérom, ktorého máte v strane, že začínate byť otvorenejší aj voči médiám, ktoré predseda kritizuje?
S radosťou som prijal pozvanie na túto diskusiu a som veľmi rád, že môžeme diskutovať. Je na vás, aké budú otázky. Ja dúfam, že dám také odpovede, za ktorými si budem stáť, aby aj v budúcnosti bol dôvod, aby sme diskutovali a aby sme si konfrontovali, čo poviem dnes, aký bude ďalší vývoj. Takže za mňa žiadna stratégia, iba debata.
Hlas ako Šutaj Eštok? Alebo ako Drucker a Šaško?
Mali ste v Poprade stranícky snem, kde sa stalo to, že pán Ferenčák bol takpovediac zatlačený do kúta. Vieme, že v strane už prakticky nefigurujú nejakí veľkí odporcovia ako v minulosti napríklad pán Migaľ, alebo to, čo sa nazývalo "Hlas rozumu". Ide strana z vášho pohľadu tým správnym smerom alebo by ste si želali lepšiu komunikáciu, vyššiu otvorenosť a možno aj zmenu slovníka pána predsedu?
Každý má taký štýl prejavu, aký je mu autentický. Pre mňa osobne je dôležité to, že ak sme mali v sobotu snem, tak ten potvrdil, že sa hlásime k plneniu programového vyhlásenia vlády a zároveň prišli s ďalšími témami, ktoré dokazujú, že máme energiu ísť ďalej a máme schopnosť diskutovať o témach, o tom, prečo by sme chceli spárovať problém s riešeniami.
Takže z tohto pohľadu ja žiadny problém nevidím a ja už aj zo svojej pozície môžem povedať, že tak ako komunikujem s ministerským klubom, tak aj s poslaneckým klubom a v témach, ktoré sa týkajú samosprávy alebo verejnej správy, sa neraz aj pohádame s poslancami alebo s ministrami, ale neraz aj nájdeme zhodu.
O čom sa hádate v domácich radoch?
Moja osobná predstava ako nastaviť tu tému zrušenia jedného volebného obvodu. Akým spôsobom priznáme, že reforma verejnej správy je nevyhnutná, a akým spôsobom dokážeme spárovať kroky, aby sme išli urobiť modernizáciu samosprávy súbežne s modernizáciou okresných úradov.
Niekto na to chce ísť konzervatívnejšie a ja, priznám sa, že som asi radikál a možno je to v tom, že som nedočkavý, ale chcel by som sériu rýchlych krokov za sebou.
Komunikácia, o ktorej sme hovorili, tak tá sa vníma u voličov primárne cez jazyk a verbálne prostriedky pána predsedu. Jeho rétorika je niekedy taká, že si komentátori robia žarty a Matúša Šutaja Eštoka v niektorých prípadoch už porovnávajú pre nešťastné výroky napríklad s Andrejom Dankom. Zároveň môžeme vnímať inú komunikáciu od pánov ministrov Šaška a Druckera. Ale nie je čas, aby Matúš Šutaj Eštok zmenil svoju komunikáciu, aby strana mala perspektívne aj vyššie preferencie.
Ale práve to dokazuje, že my nie sme strana, kde je rovnaká rétorika, rovnaká intenzita vyjadrovania, ale každý má svoj štýl, svoj prejav. V tomto sme prosto strana rôznorodá, možno pestrá.
Skôr hovorím o tom, že pri poklese preferencií môže váš volič vnímať aj to, že rétorika, ktorá je príliš podobná rétorike Roberta Fica, tým ľuďom jednoducho nemusí vyhovovať. Nie je to tak?
Áno, lebo môže byť dojem, že prečo ideme s podobnou rétorikou ako náš ľavicový konkurenčný partner, ktorý je súčasťou koalície, kde sme my druhá najsilnejšia strana. Ja tomu rozumiem. Na druhej strane každý má svoj prejav, svoj štýl. Hlavné je to, že si neodporujeme ani v predstavách, ani v myšlienkach. Akurát tie vyjadrovacie prejavy sú iné.
Opýtam sa teda osobne - Vy ste na tom ministerstve s Matúšom Šutajom Eštokom. Nezvyknete mu občas ako stranícky kolega povedať, že niektoré veci vás môžu naozaj stranícky poškodzovať?
To, o čom diskutujeme, je to, akým spôsobom alebo kde je problém, že preferencie, ktoré sú vo vzťahu k značke, nie sú podobné preferenciám, ktoré majú naši ministri ako členovia vlády. A ja sám aj ako politológ mám v tom dilemu, že čo to môže evokovať. Buď to komunikujeme ako značka, alebo máme ministrov, ktorí idú sólo jazdu, na ktorú sa neviaže značka. Sám mám v tom dilemu, kde je príčina toho celého.
Vy ste v tomto kontexte nespomenuli práve migaľovcov. Znamená to, že už nehrajú takú úlohu v páde preferencií? Alebo sa neviaže tento pád len na nich, ako sa to snaží prezentovať predseda?
Ak si pozrieme posledné prieskumy, tak Hlas rastie. Ale to, že som ich nespomenul ja, nie že som zabudol, ja už ich ani neevidujem, priznám sa.
Keďže ste politológ, asi si nemusíme hovoriť, že ten dlhodobý trend je naozaj otázkou výrazného pádu v prípade Hlasu.
Iný líder, silný líder, teraz prišla iná partia s relatívne mladým človekom, neopozeranou tvárou. To ja všetko beriem. Stále mám tú vnútornú dilemu, ako preklopiť najdôveryhodnejších ministrov za Hlas do preferencií strany Hlas.
Čo by ste teda odporučili vlastnej strane, aby sa v úvodzovkách vyhrabala z tej hranice okolo desiatich percent?
Poďme robiť presne to, čo ideme. Precízne plniť programové vyhlásenie, ale komunikovať to straníckou značkou Hlas, nie ministrami. A na druhej strane dokázať, že ešte máme v zásobe pomerne veľa tém, ktoré neodporujú programovému vyhláseniu vlády, hoci tam nie sú taxatívne určené.
Eurofondy, maslo na hlavách a postranné úmysly
Poďme teda k eurofondom. Župy a mestá sa naozaj výrazným spôsobom postavili proti rozhodnutiu vlády. Bolo to kolektívne rozhodnutie na istý čas pozastaviť eurofondy vo výške 200 miliónov pre nízke čerpanie. Čo sa vlastne stalo a kto je vinný?
Môžeme ísť do minulosti a hovoriť, aký sme mali časový sklz pri partnerskej dohode a nastavení eurofondov. Toto už dnes nikoho nezaujíma a už ani ja o tom nemám chuť hovoriť.
Cítite nejaký podiel viny? Boli ste vlastne pravou rukou pána ministra Rašiho na ministerstve. A že tie výzvy sa vlastne pre regióny vyhlasovali v apríli v minulom roku a v januári v tomto roku. Šéf SK8 pán Viskupič hovorí, že tá prvá výzva sa dokonca šesťkrát menila. Čiže dokážete priznať, že áno, aj my na to máme podiel?
K nášmu nástupu na ministerstvo bolo 27 výziev. My, keď sme odchádzali z rezortu, tak tých výziev bolo 243, pretože keď nie sú výzvy, nie je čerpanie. Od 23. decembra 2023 do 13. januára 2024 sme celkovo zverejnili 243 výziev za sumu 2,1 miliardy eur, pričom 2,3 miliardy eur malo ísť za štyri roky do územia. Inými slovami, my sme začali zverejňovať výzvy.
Najlepšie na tom je to, že od 23. decembra 2023 sme každú výzvu nastavovali tak, že ju najskôr pripomienkujú regióny - vy si povedzte, čo tam má byť, aby ste boli pripravení. A súbežne s tým tri zásadné zmeny - novela zákona o verejných obstarávaniach. Zvýšili sa lehoty, skrátili limity. Druhá vec - novela zákona o eurofondoch, ktorá bránila samosprávam, či majú mať najskôr projektový zámer, alebo má byť najskôr vyhlásená výzva.
A tretia vec, tzv. MURO - metodické usmernenie, kde sme posilnili vplyv komory miestnej územnej samosprávy. Inými slovami, urobili sme všetko, čo bolo v súlade s regiónmi a dve dôležité veci. Nielenže samosprávy nikdy v minulosti, ale až za nás išli do výziev, ktoré mali možnosť nastavovať a nastavovali.
A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorá nebola nikdy predtým, že sme si zavolali Združenie miest a obcí Slovenska, Úniu miest Slovenska a SK8, samosprávne kraje a si povedali -vy nám dajte na stôl takzvaný alokačný kľúč, ako navrhujete rozdeliť eurofondy. Ktorému regiónu. Akú sumu, na základe akých kritérií. A keď vy traja sa dohodnete, my to v plnom rozsahu rešpektujeme. Tak sme to celé nastavili.
Napriek tomu, neboli tam naozaj výrazné časové rezervy a aj zbytočné kontroly? Minister Migaľ odkazuje "menej plakať a viac makať" a hovorí o tom, že denne podpisujú eurofondy za 18 miliónov, doteraz podpísali projekty za 808 miliónov. Hovorí, že výrazné rezervy ostali práve aj po vás.
On priznáva, že podpisuje projekty na výzvy, ktoré boli vyhlásené za nás, lebo za neho žiadna výzva vyhlásená nebola, lebo ani nemôže byť, lebo všetky výzvy do regiónov sme vyhlásili my.
Čiže necítite žiadny podiel viny na tomto celom, nejaké predĺženie procesov, komplikáciu procesov alebo slabé zjednodušenie?
Práveže tie komplikácie boli. Preto sme išli do zmien v zákone o obstarávaní, do zákona o eurofondoch. Preto sme išli s tým, že toto sú novely, ktoré meníme na základe mandátu z regiónov, lebo takto regióny cítia. My sme si preto dovolili povedať - ak sa stretneme v jeseni alebo budúci rok, tak sa to potvrdí.
Tento rok musí štát vyčerpať jednu miliardu eur. My ju vyčerpáme bez potu na čele. Budúci rok musí mať čerpanie 2,3 miliardy eur. A to už bude pot na čele za predpokladu, ak sa zmrazí časť eurofondov v regiónoch. A preto sme prišli s nápadom, ktorý sa volá Mapa partnerstva.
Na jeden web sme dali všetky výzvy, eurofondy, plán obnovy, Envirofond, Nórske programy cezhraničnej spolupráce a teraz by mali byť nórske a švajčiarske. Urobili sme to preto, že tu máte na jednom webe celý prehľad, aby ste vedeli, kedy ide aká výzva, aby to bol tlak aj na ministerstvá, že kedy majú vyhlásiť výzvu, v ktorom horizonte. A dávali sme tam ešte aj návrh, aby tam bolo čerpanie aj za každý región, nech to je pod verejnou kontrolou.
Skúste úplne jednoducho potom v tom prípade vysvetliť - ak si minister podáva ruky s predstaviteľmi ZMOS alebo so županmi a nasledujúci deň vláda aj na návrh pána ministra Tarabu a na návrh iných ministrov a dokonca aj pod patronátom predsedu vlády povie: Poďme to zmraziť, samosprávy sa musia na tej revízii podieľať. Tak kde je tá chyba? Potom kto je ten zodpovedný za to nečerpanie?
Otázka je, čo sa mohlo udiať, ak v jeden deň ide materiál na vládu a vláda odíde s úplne iným znením materiálu.
Čo sa teda stalo?
Osobne si myslím a som presvedčený, že ministri boli nasmerovaní chybnými informáciami do omylu, pretože rozhodovali o tom, že chystá sa nariadenie Európskej komisie, podľa ktorého potrebujeme takto a takto zmeniť parametre. Ale toto je iba návrh, ktorý neplatí. Ja som dnes presvedčený, že vláda sa bude musieť k tomuto stretnúť a už na základe relevantných informácií povedať, aké nové stanovisko príde.
Z toho vyplývajú dva závery. Ten prvý je, že to teda bolo urýchlené rozhodnutie, alebo že to bol zámer presmerovať tie peniaze do iných projektov.
Ak konštatujete, že to mohol byť zámer presmerovať do iných projektov, tak tu sa začína obrovský problém, o ktorom treba hovoriť. Slovensko získalo eurofondy z Bruselu na základe zmluvy. Je to partnerská dohoda. Partnerská dohoda hovorí, že 2,3 miliardy eur z eurofondov musia ísť do regiónov. To nikto nespochybňuje, nerozporuje.
Ale teraz partnerská dohoda hovorí, že to musí byť na základe mechanizmu, ktorý sa volá EUE - integrované územné investície. To znamená, že ak zoberieme regiónom peniaze a im povieme - veď aj tak vám tam dáme investíciu a tie eurofondy skončia v regióne, to je popretie Partnerskej dohody medzi Slovenskom a Bruselom na čerpanie eurofondov.
To znamená, že niekto na vyššej úrovni chce o tých istých peniazoch rozhodovať vo vlastnej réžii?
Áno, mám silný pocit, že je to na úkor odobratia peňazí z regiónov. S tým, že ja rozhodnem cez nejaký projekt, kde tie peniaze skončia, hoci skončia v regióne. Ale to je to popretie princípu integrovanej územnej investície. Ja vám dávam výzvu, peniaze a vy - región ste na to, aby ste schválili projekt a ho implementovali.
Vy ste tu teraz v politologicky veľmi zaujímavej situácii, pretože vy vlastne obhajujete ako keby ZMOS, ktorého hovorcom ste v minulosti boli, alebo Úniu miest, regióny ako také. Ale zároveň ste funkcionárom vlády a tá kritika teraz smeruje práve k členom vlády, tak ako sa s tým vyrovnáte?
Preto hovorím, že vláda, sa k tomuto bude musieť stretnúť a prehodnotiť svoje pôvodné stanovisko a musí si byť vedomá rizík. Odpoveď na otázku, čo sa môže diať, ak dôjde k porušeniu Partnerskej dohody a k zmrazeniu časti eurofondov, ktoré nepôjdu do regiónov cez mechanizmus Integrovaná územná investícia. Lebo máme ďalšie riziká.
Nielen to, že Brusel môže mať pochybnosť, že sme porušili zmluvu, Partnerskú dohodu, ale Brusel sa môže pýtať - akú máme istotu pri nových eurofondoch, že zachováte a budete plniť Partnerskú dohodu? A my sme dnes v období, kedy sa musíme chystať na novú eurofondovú obálku pre nové obdobie.
To znamená, že toto musí byť otázka pre všetkých členov vlády: čo sa môže diať, ak nezmeníme pôvodné stanovisko a aké máme mať stanovisko, aby sme mali rozhodnutie na základe relevantných informácií.
Je Samuel Migaľ dobrým ministrom?
Samuel Migaľ hlasoval ako poslanec Národnej rady za programové vyhlásenie vlády. To, čo od neho očakávam, nie je jadrová fyzika, ale to, že bude plniť programové vyhlásenie vlády v časti ministerstvo investícií, regionálny rozvoj. Nič viac od neho nechcem.
Vyhli ste sa priamej odpovedi. Skúste povedať tak osobne, úprimne. Minister je tam od dňa 19. marca, čiže má za sebou nejakých sotva sto dní. Zatiaľ vás presvedčil alebo nepresvedčil?
Nemohol to navnímať, pretože s touto témou, s problematikou eurofondov ani regionálneho rozvoja nemal nikdy nič spoločné. A to je prosto overiteľný fakt. Druhá vec je, že dokázal zjednotiť celú samosprávu proti sebe, a to sa vskutku naposledy asi podarilo Igorovi Matovičovi.
A to je veľmi vážny signál aj preto, lebo ak chce vyjednávať nové eurofondy, tak musí Brusel presvedčiť, že sme všetci na jednej lodi. Samosprávy, štát aj privátny sektor.
Novinky v regiónoch - multifunkčné úrady
Poďme k tomu, čo je obsahom práce splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu. Úprimná otázka - čo vlastne robíte?
Túto pozíciu mám spojenú so štátnym tajomníkom na rezorte vnútra. Táto pozícia štátneho tajomníka, to je celé krízové riadenie, civilná ochrana, mimovládne organizácie a celá verejná správa vrátane okresných úradov alebo teda miest a obcí a tejto legislatívy. Preto je to spojené, aby som mohol ísť do dvoch častí. Jedna je ten výkon agendy a druhá súbežne s tým nevyhnutná modernizácia.
Ja skôr narážam na to, že ste vlastne mali prísť s reformou verejnej správy. Ako to v praxi má vyzerať a v akej ste momentálne fáze? Pretože len naznačím, bola tu veľká snaha prísť s takzvaným princípom municipalít. To znamená, aby sme mali centrá, ktoré organizačne zabezpečia aj maličké dedinky. Čiže už ste sa pustili do tej reformy?
Máme tam pomerne veľa vecí. Jedna vec je okresné úrady alebo špecializovaná štátna správa, druhá vec je miestna územná samospráva a potom VÚC. Ak to chceme urobiť, tak to musíme urobiť rovnakým metrom. Súbežne štátna správa v regiónoch a samospráva v regiónoch. My v tejto o chvíľu budeme finišovať so zriadením Rady vlády pre verejnú správu.
Predstava: na jednej strane všetky ministerstvá, zástupcovia tripartity, samosprávne združenia, mimovládky a podobne. A teda poďme dvoma krokmi. Prvý krok - čo vieme urobiť z časového hľadiska o pol roka, o rok a podobne. A čo vieme urobiť pomerne veľmi rýchlo. My pomerne veľmi rýchlo musíme priznať, že samospráve po 35 rokoch chýba zákon o kontrolnej činnosti, lebo hlavný kontrolór v obciach a na VÚC má iné parametre.
A čo je najhoršie, sedempercent samospráv nemá kontrolóra. Máme "superkontrolórku", ktorá má 343-percentný úväzok a je reálnym problémom. To znamená, že ideme v auguste, pracovná skupina, zákon o hlavných kontrolóroch. Ďalej, máme zákon o majetku obcí a zákon o majetku VÚC a v niečom sú odlišné. Ideme jeden balík legislatívy, harmonizácia legislatívy. To sú tie veci, ktoré vieme operatívne a rýchlo.
Skúsme povedať aj opatrenia, ktoré sa prakticky dotknú občanov.
Máme centrá zdieľaných služieb. Išli sme na pilotný projekt 21 centier zdieľaných služieb. To znamená, že pod jednu strechu dáme účtovníčku, mzdárku, personalistiku, človeka na verejné obstarávania, odborne spôsobilú osobu, projektového manažéra a právnika, čokoľvek si vyberú. Jeden človek to robí pre celý región a poďme si to vyhodnotiť. Ak sa to celé osvedčí, preklopíme to na celé Slovensko, lebo všetci nemôžu mať všetko a malá obec nemôže mať rovnaké kompetencie ako veľké mesto.
Na druhej strane malá obec nedokáže ani nájsť úradníka, účtovníčku, nieto ju zaplatiť na plný úväzok a podobne. Výsledok? Rozbiehame v týchto dňoch 21 centier. Máme nad očakávania 636 uznesení zastupiteľstiev, ktoré povedali - Chcem byť súčasťou centra zdieľaných služieb. Nech títo úradníci robia agendu pre mňa. Takže máme 636 samospráv, ktoré už išli pod jednu strechu. Je predpoklad, že do konca leta ich bude 700. Dvesto úradníkov dokáže robiť pre 636 samospráv a pre 530-tisíc obyvateľov.
Teda poďme sa baviť o tom - dedina bude dedinou. Starosta bude starostom, odstupňujme kompetencie a nemôže byť účtovníčka, mzdárka, personalistka na každom úrade.
Ja sa opýtam inak, aby tomu ľudia rozumeli. Napríklad ja som pôvodom zo Spišskej Novej Vsi. Čo sa po tej reforme bude meniť pre obyvateľov v Spišskej Novej Vsi?
Napríklad to, že Spišská Nová Ves bude bude centrom zdieľaných služieb pre celý región, alebo sa odbremení, lebo malé dediny na Spiši si povedia - my máme svoj jeden úrad pre nás všetkých a Spišská Nová Ves má odľahčenú byrokraciu, lebo nemusí tento servis ponúkať ostatným okolitým obciam.
To sa týka napríklad stavebnej agendy, predpokladám a podobne. Čiže čoho konkrétne ešte?
Stavebná agenda, teda prenesený výkon štátnej správy, ale aj spoločné verejné obstarávania. Jeden projektant bude písať projekty pre viacero obcí, môžu ísť tým pádom do spoločného obstarávania. Jedna účtovníčka môže robiť účtovníctvo pre viacero samospráv. Jeden hlavný kontrolór, ktorý zloží skúšky odbornej spôsobilosti, bude kontrolovať viacero samospráv, lebo máme v zákone 35 rokov napísané, že hlavný kontrolór je nezávislý.
A ďalšia veta - volí ho zastupiteľstvo, ktoré mu schvaľuje plat, plán práce, odmeny. V čom je teda nezávislý? To je systém postupných krokov a mnohé z toho vieme už relatívne rýchlo urobiť. Ďalšie veci sa týkajú okresných úradov. Veď si povedzme, že ten systém má obrovské problémy, lebo téma miestnej štátnej správy nebola 30 rokov témou pre nikoho. Toto má.
Toto mala byť súčasť reformy ESO v minulosti, s ktorou prichádzal ešte minister vnútra Robert Kaliňák. Ale zdá sa, že to zastalo na polceste. Čiže čo sa bude meniť s okresnými úradmi?
Poďme zrušiť územnú pôsobnosť okresných úradov, čo znamená, že komukoľvek môže byť jedno, či si dáme požiadavku v Prešove, Spišskej Novej Vsi či v Galante. Nech to čo najskôr vybaví ten úradník v sieti okresných úradov, ktorý je voľný.
Napríklad čo?
Živnostenské oprávnenie alebo čokoľvek iné, čo potrebujete podľa tejto agendy okresného úradu. Predstavte si, že my sme krajina, kde máme tri typy okresných úradov, tzv. krajské, potom dvojkové - tie veľké a trojkové okresné úrady - tie najmenšie. Štát priznal, že okresy nie sú rovnaké, tak ich odstupňoval, ale nepriznal, že samosprávy si nie sú rovné, ale majú rovnaké kompetencie. Idem s auditom, s inventúru okresných úradov. Máme ich 72.
Ak dáme preč osem krajských úradov alebo okresných úradov v sídle kraja, kto aké kritériá určil? Ktorý okres je takzvaný dvojkový alebo trojkový? Nikto nikdy. Nie je najlepší dôvod dnes urobiť veľkú inventúru? Ktorý okres má prečo mať také kompetencie?
To znamená, že tie okresné úrady vo finále budú alebo nebudú existovať, alebo sa budú volať nejako inak?
Nech sa volajú okresné úrady. Ale nech majú pod sebou ešte výraznejšie viac kompetencií z ostatných štátnych úradov, z ministerstiev, špecializovanú štátnu správu. Poďme diskutovať s jednotlivými ministerstvami, čo všetko môže prísť kam. Ktoré špecializované agendy, z ktorých úradov, z detašovaných pracovísk, elokovaných pracovísk a podobne.
Úradnícke presuny
Chcete redukovať počet úradníkov a prípadne aj ministerstiev?
Oni stále ostanú v regióne akurát pod jednou strechou jedného okresného úradu a to príslušné ministerstvo nech si ich riadi. My máme nastavený systém, že ministerskí úradníci v pracovnej dobe napíšu zákon, vyhlášku, nariadenie, čokoľvek.
Potom si zoberú dovolenku a súkromné firmy posielajú pozvánky na školenia úradníkov okresných úradov alebo samospráv. Tak to poďme urobiť opačne. Tuto máte plán vzdelávania a tento úradník to najskôr urobí zadarmo a potom nech si berie dovolenku, aby to bolo predmetom biznisu so vzdelávaním.
A čo ďalej potom na tej najvyššej úrovni? Pretože ak by sme sa rozprávali o tom, že tie kompetencie majú teda klesať na nižšie inštancie, tak zdá sa, že naopak - nám vlastne ako keby bujnie ten vysoký štátny aparát. Máme navyše ministerstvo športu. Rastie nám aj počet štátnych tajomníkov, rôznych splnomocnencov.
To je práve tá ďalšia vec, čo ideme robiť na tej najvyššej úrovni.
Škrtali by ste ministerstvá?
Za cenu toho, že to bude dohoda, ktorá vzíde. Koľko potrebujeme reálne ministerstiev? To sa možno ukáže zrkadlovo podľa toho, koľko ich elokovaných regionálnych pracovísk dokážeme dať pod jednu strechu okresných úradov. To je úplne legitímna téma. Nepozrieme sa na to zhora, ale zdola. Čo unesie región.
Viac volebných obvodov alebo polovica parlamentu z regiónov
Poďme ešte k snahám zmeniť volebný systém. Strana Hlas má v parlamente najmenší podiel bratislavských poslancov. Je tu zároveň snaha nejakým spôsobom dostať moc viac do regiónov, meniť volebný systém. Ako vlastne chcete meniť ten volebný systém tak, aby ste ním nezabetónovali tú najsilnejšiu stranu, ktorá v úvodzovkách vyšachuje všetkých ostatných kandidátov z malých, mandátových obvodov?
A teraz ako politológ. Na Slovensku neexistuje najsilnejšia strana. Viete prečo? Lebo aj tie najväčšie strany s najvyššími preferenciami neznamená, že majú najväčšie zastúpenie v mestských alebo krajských zastupiteľstvách. To len na dôvetok. Ale dobre, ideme k veľkej politike.
Kraľujú nezávislí. V tom, v tomto prípade aj medzi starostami.
Áno, tak si predstavte, že nezávislí valcujú, lebo v prvých voľbách v roku 1990 ich bolo asi 400 starostov, primátorov. Teraz sú násobky. Veď oni valcujú práve preto, lebo tie strany v regiónoch nefungujú tak dobre, aby dokázali dať kvalitnú alternatívu.
To nie iba úspech nezávislých starostov, primátorov, to je aj prehra straníckych funkcionárov na regionálnej úrovni. To treba povedať bez ohľadu na to, ktorá strana ma napadne alebo nenapadne.
My tu máme parlamentný systém, ktorý funguje takpovediac na partajnom systéme. To znamená systém parlamentných strán, ktoré si vlastne podľa vôle občanov rozdeľujú počet mandátov. Tá strana si ale vyberá svojich odborníkov. Ak chceme teda vnímať ten ideálny prípad - odborníkov, zároveň nejaké krajské a okresné zastúpenie funkcionárov, čiže ľudí, ktorí dokážu napríklad zastrešiť aj agendu zdravotníctva, regionálneho rozvoja, školstva a podobne. Ak my vyberieme rôznych ľudí, ktorí budú zastupovať regióny, čo vlastne dosiahneme? Čo prinesie tomu štátu človek, ktorý síce môže byť dobrým starostom, ale budeme mať problém v pléne diskutovať povedzme o odbornej agende?
A čo keď ten starosta ani radšej nebude kandidovať, lebo mu ľudia povedia: radšej buď doma ako v Bratislave? To je riziko, ktoré môže nastať, ale úplne perfektne hovoríte a zhodneme sa. Náš systém je založený na stranách. My potrebujeme lepšie strany. Preto zachovajme pomerný volebný systém, ktorý má dnes 22 krajín Európskej únie. Aj my.
Ale stále máme jednomandátový obvod. To znamená, ja si môžem, bývajúc niekde v okrese neďaleko Bratislavy, zvoliť akýchkoľvek poslancov, ktorí kandidujú. Nie je to fér?
Ale nemôžem, pretože z 22 krajín 18 má systém preferenčných krúžkov, na Slovensku máme štyri preferenčné krúžky, ale iba päť percent voličov využíva tri preferenčné krúžky. Aj keby využívali štyri, reálne pri stranách, ktoré majú viac ako desať percent, nikoho neposuniem z regiónu. To je fakt, lebo neposuniem nikoho.
Vy ste robili u pána Rašiho, ktorý napokon bol aj primátorom Košíc. Je to človek z regiónu. A má aj preferenčné krúžky a dnes je predsedom parlamentu.
Máme strany, ktoré vyprodukoval jeden volebný obvod a boli to strany na jedno použitie. Jednými voľbami vstúpili do politiky, druhými sa zabuchli dvere, lebo to robí ten jeden volebný obvod, ktorý nevytvorí tú stranu štandardnú, etablovanú v regiónoch. Poďme teda ponechať pomerný systém a povedzme si, že sú dve alternatívy. Každý kraj bude mať toľko mandátov, koľko má počet obyvateľov alebo polovica Národnej rady v krajoch a polovica v jednom volebnom ako doteraz.
A máme dva roky do parlamentných volieb, teda šesť rokov do ďalších volieb. Tak sa dohodnime, poďme s takýmito zmenami, ktoré ale budú platiť v podstate až o šesť rokov. A hovorím to s vážnosťou až o šesť rokov preto, lebo ak by sa nám toto podarilo teraz, tak aj Brusel môže povedať - zásadným spôsobom meníte pravidlá volieb pred voľbami do Národnej rady. A to je taký signál pochybovačnosti.
Tak povedzme ešte raz. Ako by vlastne v tých voľbách o šesť rokov človek volil?
Dvoma možnosťami. Každý kraj by mal v Národnej rade toľko mandátov, ako má počet obyvateľov. Napríklad najväčšie kraje Košický či Prešovský majú naisto 23 mandátov. To, ktorej strane dám hlas a ktorých kandidátov z tých 23 za stranu si vyberiem, je moja vec. Potom je tá druhá alternatíva.
Polovicu parlamentu voľme v krajoch a druhú polovicu z tej celoslovenskej, o ktorej hovoríte vy. Aj jeden model, aj druhý je lepší ako jeden volebný obvod. Aj jedna alternatíva, aj druhá je stále skvalitnenie pomerného systému a tlak na strany, aby neboli zavesené na sociálne siete a médiá, ale na ľudí v regiónoch.
Veď my máme politické strany, ktoré dnes reálne ani nedokážu naplniť kandidátku 150 ľudí alebo na sociálnych sieťach zháňajú ľudí na kandidačnú listinu alebo do volebných okrskových komisií.
My tu však máme strany, ktoré majú síce silné štruktúry a v parlamente potom vidíme, že majú aktívnych prvých piatich ľudí z kandidátky a ďalší tridsiati sú tam ako, pri všetkej úcte, hlasovacie stroje. Aká je teda ich regionálna legitimita?
Sami priznávame, že do Národnej rady dokáže prísť aj človek so stovkami krúžkov, ktorý nebol výtlakový v regióne, ale sa vyskytol vďaka dobrému miestu na kandidačnej listine. Nie je to chyba systému, ktorý umožní, že človek so stovkami krúžkov vykonáva mandát iba preto, že má dobré miesto na kandidačnej listine?
Alebo z opačnej strany, je v parlamente ako náhradník za niekoho, kto si uplatňuje mandát člena vlády alebo štátneho tajomníka. A opäť zistíme, že regióny nemajú adekvátne zastúpenie v Národnej rade preto, že netušíme, kto bude náhradník za koho v ktorom regióne.
Ale nie je toto potom problém otázky to, čo je úlohou veľkého národného parlamentu a čo je úlohou regionálnych parlamentov a povedzme iných inštitúcií? Máme ZMOS, máme Úniu miest, máme župné združenie SK8. Riešia regióny. Ja očakávam, že veľký parlament bude skôr riešiť celoslovenské otázky, školské reformy, bude schvaľovať zdravotnícke zákony a podobne. Nebude sa primárne zaoberať parciálnymi problémami v regiónoch.
Absolútne súhlasím. A to je presne tá zhoda. V tomto programovom období to vidíme, 2,1 miliardy za Kaliňáka s Rašim išlo do regiónov práve preto, že neriešime cez ministerstvo dopravy, ktorá cesta alebo chodník. Tu máte v regióne peniaze na Rade partnerstva, vyhádate sa, ale si schválite svoj vlastný projekt. To je o tom, ako odstrihnúť od čiastkových problémov vysokú politiku. .
Poďme k volebným obvodom...
Cez viac volebných obvodov bude tlak na strany, aby začali lepšie fungovať. Aj v regiónoch.
Vy ste z Medzilaboriec. Ak by ste boli na kandidátke Hlasu jednotkou vy za región, boli by ste tým človekom, ktorý by mal aj tak zaručené miesto v parlamente ako kandidát niekde v Prešove. Nie?
Ja som do osemnástich rokov bol v Medzilaborciach a žijem už dlhé roky v Prešove, ale Medzilaborce milujem. Najväčší kraj má 23 mandátov v Národnej rade zaručených, tak každá strana si dá 23 kandidátov a do parlamentu idú tí štyria, ktorí získajú najviac krúžkov.
Áno, je to možno posilnenie väčšinového systému, lebo má väčší význam vplyv preferenčných krúžkov na samotné zostavovanie kandidátky. Ale poďme do toho. Je výlučne vecou strany, ako si nastaví kandidátku. A je možno vecou taktiky kandidátov, ktorí na seba nabalia najviac krúžkov.
Čo by ste chceli stihnúť do konca mandátu?
Silné okresné úrady vo vzťahu k samospráve, zosúladenie legislatívy a zavedenie mechanizmov na to, aby centrá zdieľaných služieb boli súčasťou administratívneho výkonu. Lebo možno zistíme, že na konci dňa dedina bude dedinou, starosta starostom, ale 800 alebo 900 centier zdieľaných služieb bohaté postačí na celé územie. A tretia vec sa týka toho, aby sa zmenil spôsob financovania samospráv vrátane toho, akým spôsobom nastaviť celý model financovania z hľadiska stability.
Aby štát dokázal garantovať samosprávam, že ich príjmy v budúcom roku - tie príjmy od štátu - nebudú nižšie ako v tom predchádzajúcom roku. Konečne bude ekonomická stabilita a nebudeme svedkami roky rokúce fiktívnych rozpočtov samospráv, ktoré sa každý kvartál upravujú.
Z pohľadu nejakých zásahov do fungovania veľkých politických strán? Vieme, že ministerstvo vnútra prichádza s opatrením, že napríklad nebudú dostávať financie zo štátneho rozpočtu strany, ktoré dosiahnu menej ako päť percent. Hoovorí sa o spájaní strán do blokov. Ako by mohli vyzerať potom tie ďalšie voľby? A s kým by v takom bloku kandidoval Hlas?
Čo sa týka toho, čo spomínate, legislatíva prichádza tento týždeň do medzirezortného pripomienkového konania a môžem povedať, že je to štandardný legislatívny proces. Nech príde pripomienok sto aj päťsto, je mi to jedno. S každým mi bude cťou diskutovať, argumentovať a prísť do parlamentu s takým návrhom zmien, ktoré budú akceptovateľné všade vo všeobecnosti.
A čo sa týka ďalších volieb, ani len úvahu nemáme o tom, aby sme išli s nejakou partiou, blokom, koalíciou, čímkoľvek. Vôbec nie. Míňame energiu na plnenie programové vyhlásenie.
Očakávate to od koaličných partnerov? Lebo o spájaní hovorí už napríklad Andrej Danko.
Je to vec jeho politického postupu, možno politického presvedčenia, možno taktiky. Neviem. Radšej sa sústreďme na svoje veci.
Súhlasíte s tým, aby na vstup do parlamentu potrebovala strana sedem percent?
Nemyslím si, že je to správne. Radšej mať päť percent, ale viac volebných obvodov. A myslím si, že sedempercentné kvórum pri jednom volebnom obvode bude ešte horšie, ako si vie ktokoľvek z nás predstaviť. Päťpercentné kvórum naprieč Európskou úniou, štandardná vec, ale viac volebných obvodov.
