BRATISLAVA. „Vy tomuto veríte?“ reagoval protiotázkou premiér Robert Fico na stav Smeru v prieskumoch, keď mal odpovedať, čo by mal urobiť inak, ak by chcel stranu vrátiť na prvé miesto v podpore voličov.
„Prieskumami sa nezaoberám,“ povedal s tým, že „ľahko sa kričí z klietky z opozície iba tak,“ situoval Smer ako stranu, ktorá nesie zodpovednosť za vládnutie, cez víkend v STVR.
Premiér sa odpovedi k poklesnutej popularite Smeru vyhol, hoci z pozície najpopulárnejšej strany na Slovensku sa v závislosti od prieskumnej agentúry Smer stiahol medzi jeseňou 2024 a definitívne začiatkom roka 2025.
Kým podpora Smeru naďalej mierne klesá, najväčší konkurent o víťazstvo v parlamentných voľbách – opozičné Progresívne Slovensko – sa zastabilizovalo na čele prieskumov a zastavilo mierny pokles z posledných mesiacov.
V akej kondícii vstupuje desať politických strán do politického leta? Prečo Republika vystriedala hnutie Slovensko Igora Matoviča v kategórii najdravšej strany v súboji o voličov a ako sa zápas o kultúrno-etické úpravy v ústave podpísal pod popularitu KDH?
Denník SME pripravil k začiatku letných prázdnin aktuálnu analýzu prieskumov z dát štyroch renomovaných agentúr AKO, Focus, NMS a Ipsos. Všetky štyri sú členmi Slovenskej asociácie výskumných agentúr a viacerých medzinárodných organizácií, ktoré garantujú štandardy zisťovaní.
Popularita strán pred letnými prázdninami:
- Progresívne Slovensko: Líder, ktorý už neklesá
- Smer: Najslabšie čísla od volieb
- Hlas: Koniec pádu ešte nie je istý
- Republika: Zberači voličov Smeru
- Hnutie Slovensko: Matovič narazil na strop
- KDH: Ústava ako faktor vývoja
- SaS: Ani vyššie, ani nižšie
- Demokrati: Parlament na dva „milimetre“
- Maďarská aliancia: Štyri je zatiaľ maximum
- SNS: Nižšie už to nejde
1. Progresívne Slovensko: Líder, ktorý už neklesá
Priemerný podiel voličov za jún: 21,85 percenta
Priemerná popularita Progresívneho Slovenska podľa priemeru prieskumov agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS od volieb 2023 k júnu 2025. (zdroj: SME/AKO/Focus/NMS Market Research)Progresívne Slovensko vstupovalo do roku 2025 s historicky najvyššou podporou 23,8 percenta voličov, no koncom zimy a začiatkom jari časť voličov svoj postoj k strane prehodnotila a PS začalo stagnovať a mierne klesať. Tento trend sa v júnových prieskumoch zrejme zastavil, hoci definitívne to bude zrejmé až z prípadných prieskumov v júli a v auguste.
To, že by trend stabilizácie podpory či prípadného naštartovania k novému rastu mohol pokračovať, indikujú najmä výsledky meraní AKO a Ipsosu, ktoré zbierali dáta až neskoršie v druhom a treťom júnovom týždni, kým NMS a Focus na začiatku mesiaca.
Progresívne Slovensko ešte v máji spoločným verejným zhromaždením s SaS, KDH a po novom aj s Demokratmi vyslalo voličom signál o želanej povolebnej koalícii i schopnosti kooperovať so stranami, s ktorými v minulosti mali aj spory (Demokrati).
Zvolenie doterajšieho šéfa poslaneckého klubu Martina Dubéciho za podpredsedu parlamentu žiadny z júnových prieskumov plne nepokryl. Pozícia od volieb strane patrí, ale po odvolaní pôvodného podpredsedu parlamentu a predsedu PS Michala Šimečku v septembri 2024 odmietla nominovať svojho zástupcu, v čom PS podporovalo aj zvyšok opozície.
Teraz sa však rozhodli nominovať Dubéciho, čo hnutie Slovensko komunikovalo kriticky s tým, že PS sa rozhodlo plniť podmienky diktované Smerom a jeho koalíciou.
PS však v období júnovej schôdze parlamentu – len druhej riadnej v tomto roku – silno komunikovalo proeurópsku a proatlantickú orientáciu pred samitom NATO v Haagu, hlási sa k posilňovaniu obrany Slovenska a odmietlo premiérove úvahy o neutralite Slovenska.
Strana tiež kritizovala viaceré návrhy koalície vrátane novely ústavy s kultúrno-etickými a nacionalistickými bodmi. „Nedáva žiaden zmysel, aby poslanci KDH takto skákali Ficovi na lep,“ komunikoval líder strany Šimečka.
Za úspech považovali neprelomenie veta prezidenta v návrhu Smeru na zavedenie doživotnej renty pre generálneho prokurátora a tiež obmedzenie transakčnej dane na návrh SNS. Daň od počiatku kritizovali všetky opozičné strany.
PS by v júni v priemere volilo 21,8 percenta voličov.
2. Smer: Najslabšie čísla od volieb
Priemerný podiel voličov za jún: 19,4 percenta
