BRATISLAVA. Sen premiéra Fica o polmiliónovej kaucii na účasť strany v parlamentných voľbách si politici Hlasu neosvojili. Aj oni však navrhujú sumu, ktorá môže byť protiústavná.
Pokusy o rôznorodé zásahy do systému fungovania politických strán Hlas ohlásil už na jar, v pondelok však ministerstvo vnútra, ktoré vedie jeho predseda Matúš Šutaj Eštok, predložilo ucelený návrh zákona.
Ak by úpravy, ktoré navrhuje, platili už v minulosti, problémy by mal aj Smer a strany ako Sme rodina či Republika by sa vôbec nemohli zúčastniť na voľbách s ich dnešnými názvami.
Návrh Hlasu však najmä výrazne znevýhodňuje nové a menšie strany a pomohol by zakonzervovať parlamentnú účasť stranám, ktoré sú v parlamente dnes.
Denník SME vysvetľuje, s čím presne sa Hlas pokúša pred voličmi uspieť.
Sme rodina a Republika by mali problém: čo by znamenal zákaz stranu premenovať
Začiatkom novembra 2015, len štyri mesiace pred parlamentnými voľbami, dovtedajší známy podnikateľ a vlastník Fun rádia Boris Kollár kúpil nevýznamnú stranu Náš kraj. Premenoval ju na Sme rodina a chystal sa s ňou kandidovať.
Pre odpor časti pôvodných členov sa však rozhodol celý proces zvrátiť. Zvolal stranícky snem, strane vrátili pôvodný názov a odišli z nej. Potom Kollár vstúpil do ďalšej už existujúcej strany - Strany občanov Slovenska, ktorú viedol Peter Marček, a tú premenovali na Sme rodina - Boris Kollár.
Aj Milan Uhrík, keď "založil" stranu Republika, obišiel povinnosť zozbierať 10-tisíc podpisov občanov, a využil už skôr založenú inú stranu.
Analýza prieskumov: Demokrati sú parlamentu najbližšie doteraz, SNS prestala klesať Čítajte Hnutie za demokraciu (HZD) ešte v roku 2002 zakladal vtedajší odídenec z HZDS, budúci prezident Ivan Gašparovič, a v roku 2018 ju prevzal opäť Peter Marček. Nazval ju Hlas ľudu. V roku 2021 do nej s Marčekovým súhlasom vstúpili bývalí členovia extrémistickej ĽSNS Mariana Kotlebu, premenovali ju na Republiku.
O niekoľko mesiacov neskôr Marčeka zo strany vyhodili. Nepodstatnou informáciou nateraz je, že Marček chcel založiť ďalšiu stranu - Hlas republiky. Napokon si v apríli zaregistroval stranu Jednota Slovanov.
Ak by vtedy platili pravidlá, ktoré chce teraz presadiť Hlas, musel by Kollár v roku 2016 kandidovať za stranu pod jej pôvodným názvom, a rovnako aj Uhrík v roku 2023.
Kupovanie či obsadzovanie existujúcich strán, Hlas považuje za "nežiaduci element", ktorým sa obchádza súhlas občanov so vznikom politickej strany. Preto navrhujú, aby strana mohla meniť svoj názov len raz za päť rokov.
Také pravidlá by kedysi poškodili aj Smer. Strana Roberta Fica, ktorú zakladal v roku 1999, už po štyroch rokoch menila názov na Smer (tretia cesta). O necelé dva roky ju opäť premenoval a od roku 2005 nesie názov Smer-sociálna demokracia.
Strana Slovensko Igora Matoviča za svoju 14-ročnú existenciu už zmenila názov deväťkrát. Išlo o rôzne varianty prípon za pôvodným názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti alebo za skratkou OĽaNO, napríklad naposledy OĽaNO a priatelia.
Úprava, akú navrhuje Hlas, by tiež sťažila situáciu stranám, ktoré chcú na vlastnú kandidátku umiestniť politikov z iných subjektov a zachytiť to aj v názve strany.
V posledných parlamentných voľbách by za takýchto podmienok nemohol kandidovať Mikuláš Dzurinda za stranu s názvom Modrí, Most-Híd. Politici združení od marca 2023 v strane Demokrati by v rovnakých voľbách museli využiť starý názov strany Spolu - občianska demokracia.
Dzurindov politický návrat? Na účte 1237 eur a dlhy v státisícoch Čítajte Názov strany môže mať významný vplyv na výsledok volieb. Aj preto doň niektoré umiestňovali meno svojho lídra, napríklad Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Neskôr to parlament v roku 2018 znemožnil, no v roku 2023 Ústavný súd rozhodol, že takýto zákaz je v rozpore so slobodou prejavu.
Vo voľbách 1994 zas populárna Slovenská demokratická ľavica (SDĽ) kandidovala vo volebnej koalícii s menšími stranami pod málo známym názvom Spoločná voľba.
Do parlamentu sa dostala len tesne a časť voličov, ktorá nenašla volebný hárok SDĽ, napokon volila Združenie robotníkov Slovenska. ZRS sa aj vďaka tomu dostalo do parlamentu.
