Hoci ide o krízový ročník, bratislavský Pride sa udeje, aj keby malo ísť len o sprievod mestom, ktorý bude demonštráciou bez programu na námestí, hovorí pre SME dočasný šéf Pridu MARTIN MACKO. Tohtoročnou témou je kultúra slobody.
Pride v Bratislave sa bude konať 19. júla, len niekoľko dní po Pride v Budapešti, ktorý aj napriek zákazu prilákal takmer 200-tisíc ľudí.
"Pride v Budapešti ukázal, že sa netreba vzdávať, ani keď sa vám vyhráža vláda väzením či sankciami," zdôrazňuje Macko.
Bratislavský Pride tento rok počíta len s polovičným rozpočtom. Vlani totiž nedostal, na rozdiel od predošlých ročníkov, žiadnu podporu od ministerstva kultúry, hoci hodnotiaca komisia podporu odporučila.
" Zo zápisu sme videli, že ministerka kultúry pravdepodobne škrtala odporúčané sumy a prepísala ich na nulu," vysvetľuje s tým, že pri "posledných vyhodnotených projektoch v rezorte kultúry sa objavili otvorene homofóbne hodnotenia".
V rozhovore sa dočítate:
- V čom je preňho inšpiráciou Pride v Budapešti,
- Aké sú ambície Pridu,
- Ako sa v súčasnej atmosfére organizuje a aká je jeho téma,
- Či pozvali na Pride ministerku kultúry,
- Ako je na tom bezpečnosť Pridu a ako sa vyriešila situácia pripraveného útoku z minulého roka,
- Ako sa polovičný rozpočet prejaví na podujatí,
- Či aké právne kroky zvažujú.
Neodradila ich hrozba pokuty či väzenia. Na zakázaný dúhový pochod v Budapešti prišiel rekordný počet ľudí Čítajte Zúčastnili ste sa v sobotu na Pride v Budapešti?
Osobne som tam nebol, ale situáciu som sledoval. Nezúčastnil som sa z praktických dôvodov, nie pre vyhrážky maďarského premiéra Viktora Orbána.
Na Pride boli desiatky tisíc ľudí, zúčastnili sa ho aj ľudia, ktorí takto vyjadrili nesúhlas s politikou Viktora Orbána. Inšpiroval vás v niečom tento Pride?
Môžeme sa inšpirovať, no vieme, že na Slovensku nie je taká atmosféra a mobilizácia verejnosti voči vláde, aby prilákala také vysoké počty návštevníkov a návštevníčok. No hocikedy môže nastať.
Pride v Budapešti ukázal, že sa netreba vzdávať, ani keď sa vám vyhráža vláda väzením či sankciami. Treba spolupracovať, hľadať spojencov, mať dobré vzťahy so samosprávou.
Bratislavský Pride však tento rok počíta len s polovičným rozpočtom. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Máte ambíciu spraviť podobný protest, ako bol v Budapešti?
Pride bol vždy protestom, tento rok to platí obzvlášť práve preto, čo sa deje, či už v kultúre alebo v rámci novely ústavy.
Pozývame ľudí, aby podporili a vyjadrili jeho myšlienku: že všetci ľudia sú rovní. Motiváciou prísť je pre ľudí aj spomínaná novela, ktorú parlament možno schváli v septembri.
Pridom vyjadrujeme postoj voči zlej situácii LGBTI+ ľudí.
V Budapešti pochod zakázali, neobávate sa, že rovnaká situácia by mohla nastať aj u nás?
Vzhľadom na to, že Maďarsko je vzorom pre našu vládu a osobne pre premiéra Roberta Fica, ide o pohľad do budúcnosti, ktorý by nám hrozil, ak stále budeme smerovať cestou, ktorou ideme. Nehovoriac o tom, ako je na tom s právami kvír ľudí napríklad Rusko.
Vidíme, že ak by Slovensko nebolo súčasťou Európskej únie, jednoznačne by smerovalo k autokracii a LGBTI+ ľudia by boli prví na rane.
Tento Pride znamená odolnosť komunity. Nemožno nás len tak zakázať, hovorí Polgári Čítajte Ako sa v takejto atmosfére pripravuje Pride?
Je to stále iba hrozba, s ktorou treba pracovať a ktorej treba zabrániť. No nejde o najpravdepodobnejší vývoj.
Pride máme aj na to, aby na situáciu upozorňoval, a aby ukázal, že sme tu. Nemôžeme byť pasívni a podliehať paralyzujúcej depresii. Nesmieme sa dopredu vzdávať.
Aj kvír kultúra je slovenská kultúra - tak znelo heslo minuloročného bratislavského Dúhového Pridu. Aké bude téma tento rok?
Hlavnou myšlienkou je kultúra slobody. Zatiaľ čo minulý rok sme chceli ukázať, že kultúra na Slovensku je rozmanitá, teraz chceme upozorniť aj na novelu ústavy či dianie v kultúre.
Martin Macko
- Dočasný riaditeľ bratislavského Pridu.
- Od roku 2009 je členom Iniciatívy Inakosť a od roku 2012 pôsobí ako jej výkonný riaditeľ.
- Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte a európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
- Ako expert na oblasť ľudských práv LGBTI sa podieľal na príprave množstva podujatí, kampaní, monitorovacích a koncepčných materiálov, návrhov, advokačnej a publikačnej činnosti v tejto oblasti.
- Od vzniku Výboru pre práva LGBTI ľudí v roku 2013, poradného orgánu vlády, je jeho podpredsedom.
Kultúra slobody je širší pojem. Nejde len o kultúru samotnú či umenie, zahŕňa spôsob života.
Vychádza z hodnôt slobody. Preto musí byť kultúra prosto slobodná a je jedno či je tradičná, kvír, maďarská alebo rómska. Žijeme v európskom priestore, kde majú vládnuť hodnoty rovnosti a slobody. A práve teraz sú na Slovensku ohrozené.
Vidíme, čo sa deje v kultúre a ešte stále nevieme, či poslanci a poslankyne neschvália novelu ústavy.
Hlasovanie o novele ústavy sa presunulo na september. Čo od neho očakávate?
Stále môže prejsť. Verzia po prijatí pozmeňovacích návrhov KDH je horšia, ako po prijatí vládou.
Doplnilo sa, že definícia pohlaví je založená na biológii. Tým pádom transrodoví ľudia nebudú môcť prejsť právnou tranzíciou.
Takže osoba, ktorá vyzerá ako žena, identifikuje sa ako žena a má ženské meno, bude podľa dokladov muž. S týmto bude konfrontovaná celý život.
Schválenie novely bude zaručeným konfliktom s európskymi inštitúciami. Nie som si istý, či si to poslanci a poslankyne z KDH a Hlasu uvedomujú. Hovoria, že sú za zakotvenie Slovenska v EÚ, no sú ochotní sa podieľať na tejto novele.
Visí nad nami ako Damoklov meč.
Ako sa pracuje s témou slobody v čase politických zásahov do projektov a životov LGBTI+ ľudí?
Náročne. Sme svedkami toho, ako je téma LGBTI+ ľudí zneužívaná na mocenské zásahy. Boli sme toho svedkami či už pri Slovenskej národnej galérii alebo Bibiane.
Vidíme, ako ministerstvo kultúry presadzuje svoju ideológiu. Ale ani v tom nie je konzistentné.
V krajinách, ako je Poľsko a Maďarsko sme videli podobný vývoj, no tam aspoň nedošlo k úplnému rozkladu inštitúcií. Kládli dôraz na národnú, tradičnú kultúru, u nás však ani toto nefunguje. Jediné, čo vidíme, je obrovská neschopnosť riadiť rezort.
Chystáte sa na Pride pozvať aj nejakých politikov?
Na pódiu nebude rečniť nikto z politického spektra. Toto rozhodnutie padlo pred minimálne piatimi rokmi.
Oslovujeme len tých ľudí, ktorí reprezentujú rôzne inštitúcie, ako predseda samosprávneho kraja, či primátor alebo ministerku kultúry. V tomto pokračujeme.
Na snímke účastníci 14. ročníka podujatia Dúhový Pride. (zdroj: TASR.)Pozývali ste ministerku kultúry?
Nie. Na tohtoročnom Pride prichádzajú do úvahy traja zástupcovia verejných funkcií za kraj, mesto a mestskú časť Staré mesto. No ak by sme chceli účasť individuálnych poslancov a poslankýň, mali by sme určite túto možnosť, no chceme sa vyhnúť politizácii a útokom.
Minulý rok informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok o tom, že polícia zachytila informácie o možnom útoku na Pride. Ako je to tento rok s bezpečnosťou?
Opatrenia budú rovnako prísne, ako po minulé roky, nepôjde pre našich návštevníkov a návštevníčky o nič nové.
Vlani bola situácia naozaj zaujímavá. Zložky policajného zboru, ktoré sa špecializovali na extrémizmus, terorizmus a podobné trestné činy, boli rozpustené.
Zlyhala aj komunikácia, nikto s nami informáciu nekonzultoval, dozvedeli sme sa o tom z tlačovej besedy.
S krajskou políciou máme ale dobrú skúsenosť. Na ňu prešli aj kompetencie týkajúce sa riešenia extrémizmu. No žiaľ, v našej inPoradni máme informácie od ľudí, ktorí zažívajú nenávistné, trestné činy a fyzické útoky a pri spolupráci s políciou mimo Bratislavy nie je situácia taká dobrá.
Vražda Juraja a Matúša bola špička ľadovca dlhodobo budovanej nenávisti, hovorí autor knihy Spúšť Čítajte Ako sa vyriešila vlaňajšia situácia s hrozbou útoku?
Mali sme jedinečnú príležitosť porovnať fungovanie orgánov činných v trestnom konaní v Českej republike.
Hlavný iniciátor útoku bol mladistvý v Česku. Neuplynul ani rok, a už bol odsúdený, dočkal sa finálneho verdiktu súdu. Prijal rozsudok a neodvolal sa, vec je uzavretá.
Čo sa týka jeho spolupracovníkov na Slovensku, ešte nebolo uzavreté ani vyšetrovanie. Podľa mojich informácii nebolo vznesené ani obvinenie. Snažili sme sa byť v celej veci účastní ako poškodení, v Česku to šlo bez problémov, na Slovensku sa situácia trochu naťahovala.
Hlavný problém je, že celý proces veľmi dlho trvá. V polícii nemajú dostatočne kapacity.
Od roku 2021 šéfovala Pridu Jana Mičeková šéfovala, teraz ho dočasne vediete vy, čo sa stalo?
S Janou naďalej spolupracujeme, stará sa o produkciu. Po štyroch rokoch pochopiteľne už nechcela mať plnú zodpovednosť nad tým, že sa na ňu obracali partneri a podporovatelia s rôznymi podnetmi. Musela riešiť aj spolupráce. Chcela pauzu, je to pochopiteľné, keďže ide o náročnú úlohu.
Každoročne máme problémy s kapacitami, nejde o vďačnú pozíciu. Nedá sa to robiť dlhodobo, treba hľadať ďalších ľudí s novým elánom. Ostalo to na mne, ako na dočasnom zástupcovi.
Tiež sa výrazne obmedzil rozpočet. Oproti minulému roku je polovičný, museli sme okresávať aktivity aj personálne kapacity.
Ide o krízový ročník. Vnímam, že máme oveľa menej možností spoluprác. V minulosti sme mali spoluprácu aj so Slovenskou národnou galériou či inými národnými inštitúciami, čo tento rok padlo.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) splnila svoj sľub, že LGBTI+ organizácie na Slovensku nedostanú od jej rezortu „ani cent“. (zdroj: TASR)Pride žiadal minulý rok vo výzve na podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva od ministerstva kultúry 25-tisíc eur a nedostal nič. Predchádzajúce roky sa mu pritom darilo získať podporu. Ako sa to sa prejaví na programe a rozsahu podujatia?
Minulý rok sme si vyžiadali podklady od hodnotiacej komisie, ktorá odporučila Pride podporu. Zo zápisu sme videli, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) pravdepodobne škrtala odporúčané sumy a prepísala ich na nulu.
Sme na polovičnom rozpočte len vďaka tomu, že máme zásoby z minulosti.
Šetrili sme si ich na krízové obdobia. Neviem si predstaviť, čo nás čaká budúci rok, kedy už zrejme nebudeme mať žiadne rezervy. Pride sa však udeje aj ďalšie roky, aj keby malo ísť len o sprievod mestom, ktorý bude demonštráciou bez kultúrneho programu na námestí.
Tento rok sa ale znížený rozpočet odrazí na všetkom, od ponuky stánkov cez program. Budeme sa snažiť, aby si to návštevníci až tak nevšimli. Spolupráca s mestom je pre nás naďalej kľúčová.
Poskytuje nám technickú podporu buď zadarmo, alebo za znížené ceny. Oveľa viac ľudí bude pracovať na dobrovoľníckej báze.
O podporu prišli bez zdôvodnení. Dotačné programy diskriminačne vylučujú LGBTI+ projekty Čítajte Pride sa koná pravidelne od roku 2010. Ako by ste porovnali minulosť a súčasnosť?
V minulosti boli dotácie na kultúru rozdeľované nediskriminačne a na základe odborného hodnotenia. Niekedy sme dostali podporu, inokedy nie. Nezávisela od toho, kto sedel na ministerskej stoličke, ale od priorít odborných komisií.
Výnimkou bola ministerka kultúry v roku 2019 Ľubica Laššáková, vtedajšia nominantka Smeru, ktorá zastavila podporu rezortu pre všetky projekty zamerané na LGBTI+ ľudí.
Vtedy si však nedovolila tvrdiť, že to robí, pretože žiadateľmi sú kvír organizácie. Rozhodnutie obhajovala hospodárnosťou rezortu a že Pride je komerčné podujatie. Bála sa otvorene prihlásiť k tomu, že diskriminuje časť populácie.
Dnes je to presne naopak. Ministerstvo s hrdosťou vyhlasuje, že kvír projekty nikdy nepodporí, čo tvrdí aj ministerka kultúry aj SNS. Strana navyše vystavila bilboardy po Slovensku o tom, že zastavili dotácie pre LGBTI+ ľudí.
Bez udania dôvodu nedostali dotácie viaceré LGBTI+ podujatia či aktivity a to aj napriek pozitívnemu odbornému hodnoteniu komisií. Zvažujete právne kroky?
Paradoxne, pri posledných vyhodnotených projektoch v rezorte kultúry sa objavili otvorene homofóbne hodnotenia.
Hovorili o tom, že projekty „ohrozujú mládež“. Ide o neprijateľné hodnotenia, ktoré sú na hrane ohrozenia dobrého mená organizácií.
Vedieme dva súdne spory. Jeden s ministerstvom spravodlivosti o dotáciách pre akreditované subjekty, pre pomoc obetiam trestných činov a druhý voči Audiovizuálnemu fondu. Napriek tomu, že komisia odporučila podporiť Filmový festival Inakosti, z nášho pohľadu bola z nezákonných dôvodov zrušená.
Je šanca, že vyhráme, preto do sporov ideme. Peniaze síce nedostaneme, no v týchto prípadoch ide o pravdu a uznanie, že štát postupuje nezákonne.
Švábenský: Ak by môj syn dostal iný typ medicínskej a spoločenskej podpory, tak by tu možno ešte bol Čítajte Prevádzkujete poradňu pre LGBTI+ ľudí. Ako celú situáciu vnímajú?
Rastie dopyt aj po psychologickom poradenstve aj po poradenstve, ktoré je určené pre obete trestných činov z nenávisti. V podobných vlnách narastá aj záujem u transrodových ľudí.
Videli sme to minulý rok, keď vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) zrušila odborné usmernenie pre transrodových ľudí. Rovnako to je aj teraz, keď v zmene ústavy hrozí, že budú úplne zakázané právne tranzície.
Zároveň sme na hrane našich kapacít. Štát nám v podstate vytvára nových a nových klientov, no na druhej strane nás prestal finančne podporovať.
Ministerstvo spravodlivosti nám zrušilo dotáciu pre akreditované subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam trestných činov. Stále ostáva otázne, čo nás čaká budúci rok.
Ustoja organizácie a podujatia s témami kvír ľudí terajšie kroky vlády?
Pride a Filmový festival Inakosti sú najväčšie podujatia s témou kvír ľudí na Slovensku. Prežijeme, aj keď budeme škrtať. V budúcnosti majú naše akcie stále víziu rastu. Problematické sú menšie podujatia, ktoré sú závislé od podpory ľudí v regióne.
Tento rok sa Pride koná aj v Banskej Bystrici, Prešove či v iných mestách, nedávno sa konal aj Malackách. Darí sa teda Pridu dostávať aj do ďalších miest a regiónov?
Ich existencia v regiónoch je dôležitá, rovnako ako aj existencia nezávislých kultúrnych centier, ktoré podobné udalosti zastrešujú. Pride v regiónoch je podstatný aj pre miestnu komunitu.
Pravdou je, že kvír ľudia sú v zahraničí aj u nás centralizovaní vo veľkých mestách. No keď budú existovať podobné ostrovčeky po celom Slovensku, zníži sa tlak na LGBTI+ ľudí, aby sa vysťahovali do hlavného mesta či do zahraničia.
Vlaňajší Dúhový pride v Bratislave. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Pride je prezentovaný a vnímaný aj ako festival. Čo na Slovensku oslavuje dúhová menšina v týchto časoch?
Je to viac o uvedomení si, že nežijeme len politikou a tým, čo robí štát. Máme osobné životy, kariéru, solidaritu, priateľov. Nie je všetko len zlé, máme aj pozitívne aspekty. Síce vnímame a hovoríme o tom zlom a o nespravodlivosti, no zaslúžime si prestávku.
