BRATISLAVA. Je to likvidačné. Donúti nás to zdražovať alebo zatvárať, hovoria neštátne školy o novinke vo financovaní, ktorú chce presadiť minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu.
Niektoré školy by podľa nej mohli v budúcnosti dostávať na žiaka menej peňazí. O čo v konflikte ide, vysvetľuje denník SME v niekoľkých bodoch.
Aké školy by mali prísť o časť peňazí?
Minister Drucker navrhuje zmenu pri financovaní súkromných či cirkevných škôl.
Pri téme súkromných škôl sa názory ľudí často rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že sú určené len výberovým deťom, ktorých rodičia majú lepší príjem.
Iní argumentujú, že súkromné školy sú často posledným útočiskom pre deti, ktoré potrebujú individuálny prístup. Napríklad preto, že trpia autizmom či Aspergerovým syndrómom.
Verejné školy so vzdelávaním takýchto deti majú často problém, pretože im chýbajú peniaze na asistentov či rôzne podporné nástroje.
Neštátne školy tiež často vo výučbe uprednostňujú inovatívne vzdelávacie prístupy.
Vyberajú školné, teda poplatky za to, že dieťa navštevuje danú školu. Okrem toho si môžu vyberať, koho prijmú, nemajú pridelený spádový obvod. Znamená to, že v meste nemajú určené ulice, z ktorých deti musia prijať.
V súčasnosti chodí do neštátnej základnej alebo strednej školy každý desiaty žiak. Podľa odhadov je to asi 150-tisíc detí.
Čo navrhuje minister školstva?
Ministerstvo školstva prišlo s návrhom, ktorý zmení financovanie pre neštátne školy, a to cez tzv. normatív na žiaka. Normatívy na žiaka sa na financovanie škôl bežne používajú aj v zahraničí.
Na Slovensku je dnes normatív nastavený tak, že všetky školy – štátne aj súkromné - dostávajú rovnaký normatív na žiaka, teda rovnaký finančný príspevok. Je jedno, či berú všetky deti, alebo si z nich vyberajú.
Po novom Drucker chce, aby aj súkromné a cirkevné školy brali všetky deti zo spádovej oblasti. Zároveň má byť podmienkou, aby rodičia neplatili školné.
Hipš: Na čo máme 10 percent elitných súkromných škôl, keď sa nám tu rozpadá spoločnosť? Čítajte Ak by školy naďalej chceli fungovať ako doteraz a vyberali by si žiakov aj školné, dostali by menej peňazí. Normatív na žiaka by sa im znížil zo sto na 80 percent.
Minister školstva pripúšťa, že o nastavení pravidiel je ešte ochotný diskutovať. Ministerstvo tvrdí, že je pripravené rozložiť znižovanie normatívneho financovania na tri až štyri roky.
Prioritou však podľa neho zostáva, aby mali všetky deti "rovný prístup k vzdelaniu".
Zmeny by mali začať platiť od septembra 2027. O zákone sa má hlasovať v parlamente tento rok na jeseň.
Prečo to minister robí?
Drucker ako jeden z hlavných argumentov spomína nerovnosť v počte žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia a v počte detí s mimoriadnym talentom, ktoré navštevujú štátne a neštátne školy.
Čísla nie sú podľa neho vyrovnané, keďže neštátne školy si môžu deti vyberať. "Vyberajú si deti, ktoré majú viac talentu a menej problémov," myslí si minister.
Útvar hodnoty za peniaze sa pred časom pozrel na fungovanie týchto škôl. Z analýzy však vyplýva, že na Slovensku väčšina nadaných žiakov (až 85 percent) navštevuje verejné školy.
Zároveň analytici tvrdia, že koncentrácia talentovaných žiakov do výberových škôl a tried môže mať "negatívny vplyv na motiváciu a vzdelávací proces v ostatných školách", keďže títo žiaci sú podľa nich inšpiráciou pre spolužiakov.
"Sústredenie nadaných žiakov v jednej triede síce podporuje ich akademické výsledky, ale zároveň obmedzuje ich možnosti na vytváranie sociálnych vzťahov," tvrdia analytici.
Drucker tiež hovorí, že novelou môže štát bojovať proti segregácii.
Deti z chudobných rodín sa dostávajú najmä do verejných škôl, kde sú koncentrované. Slovensko už v roku 2023 čelilo žalobe Európskej únie za segregáciu rómskych detí.
"Máme tu školy v niektorých regiónoch, kde je verejná škola a je tam 65 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít, a hneď vedľa je škola, ktorá nemá ani jedno takéto dieťa," prekáža ministrovi.
Aké poplatky majú súkromné školy a ako je to v zahraničí?
Súkromné školy sa proti návrhu ministerstva ohradzujú. Tvrdia, že pre mnohé by bol likvidačný, úplne by zmenil ich charakter fungovania a viac ich priblížil k štátnym školám.
Argumentujú, že nie sú len školami pre bohatých. Tvrdia, že rodičia ich detí tiež platia dane, a tak je nespravodlivé, aby dostávali nižší normatív na svoje deti.
"Dokonca si trúfame povedať, že to, čo ministerstvo chystalo za zatvorenými dverami, napĺňa kontúry zoštátnenia," tvrdí Asociácia súkromných škôl a školských zariadení.
Súkromné školy prerátali, že ak by chceli ďalej fungovať s nižším normatívom, museli by rodičia na školnom zaplatiť o 600 eur ročne navyše.
"Viac ako polovica súkromných škôl má poplatky do 100 eur na žiaka za rok, čo možno považovať skôr za malý príspevok na vybrané aktivity než za školné,“ píše v analýze útvar.
Mnohé, najmä cirkevné školy, nevyberajú žiadny poplatok. "Súkromné školy, ktoré nevyberajú poplatky, sa zložením žiakov podobajú na verejné.“
Z analýzy útvaru ďalej vyplynulo, že nadané deti navštevujú práve tie súkromné školy, ktoré vyberajú poplatky. Tam je aj výrazne menej detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Čiastočne to však podľa analytikov zapríčiňuje aj koncentrácia drahších škôl v krajoch s nižším podielom detí z chudobných rodín, napríklad v Bratislavskom kraji.
Odborník na vzdelávanie a programový riaditeľ súkromnej školy Alma vo Zvolene Juraj Hipš v rozhovore pre SME tvrdí, že Druckerov návrh nie je v Európe novinkou.
"Ak chcú mať vo Švédsku, Fínsku či v Belgicku súkromné školy plný normatív z verejných zdrojov, nemôžu vyberať ďalšie poplatky," povedal.
Útvar hodnoty za peniaze ďalej tvrdí, že v Česku a Maďarsku majú súkromné školy právo vyberať školné bez obmedzení. V takom prípade je však suma zo štátneho rozpočtu pre ne znížená.
