ZÁHREB. Medzi Slovenskom a Chorvátskom prebieha dialóg o možnosti prípadného využitia terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) na ostrove Krk.
Slovensko zostalo totiž po zastavení tranzitu z Ukrajiny bez stabilných dodávok plynu a ropy. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii v Záhrebe prezident Peter Pellegrini.
Okrem toho sa vyjadril aj k plánovanému zvýšeniu výdavkov na obranu v rámci NATO či k vojne na Ukrajine. Informuje osobitná spravodajkyňa TASR.
Pellegrini sa s chorvátskou hlavou štátu Zoranom Milanovičom zhodol na tom, že pri zvyšovaní výdavkov na obranu je dôležité zabrániť obrovskému rastu cien.
Obaja sa zhodli, že Slovensko i Chorvátsko by sa mali v rámci zbrojenia najprv sústrediť na splnenie svojich spôsobilostí, teda dobudovať tie kapacity, ktoré už majú ako členovia NATO.
„Keď už by raz naše vlády, aj Slovenska aj Chorvátska, mali investovať viac prostriedkov do zbrojenia, tak by primárne mali podporiť chorvátsky a slovenský priemysel a snažiť sa využiť domáce kapacity,” zdôraznil prezident SR.
Zároveň sa ohradil k negatívnemu prirovnaniu Slovenska k Maďarsku, keďže Slovensko podľa neho neblokovala žiadne zásadné závery Európskej rady a podporila všetkých 17 balíkov protiruských sankcií.
Slovensko je za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine formou mierových rokovaní. Maďarsko vníma v niektorých oblastiach ako spojenca, a to napríklad v názoroch na zahraničnú politiku, avšak v mnohých iných veciach má iný postoj. Obe krajiny sa zhodujú predovšetkým na vzájomnom bránení národnoštátnych záujmov.
V prípade vojenského konfliktu na Ukrajine vyzval Pellegrini lídrov EÚ, aby sa odhodlali na stretnutie s predstaviteľmi Ruskej federácie a začali rozvíjať dialóg o čo najskoršom ukončení vojny. V súčasnosti totiž podľa neho vyjednávanie o dočasnom pokoji zbraní závisí od rokovaní Spojených štátov s Ruskom.
Peter Pellegrini ďalej informoval, že zahraničný obchod medzi Slovenskom a Chorvátskom v posledných rokoch prekročil hranicu jednej miliardy eur, stále však existuje priestor na zintenzívnenie obchodných kontaktov.
Slovensko-chorvátske fórum má podľa Pellegriniho posilniť hospodárske väzby medzi Slovenskom a Chorvátskom, tiež hľadať nové projekty a partnerstvá. Podľa jeho slov vlani navštívilo Chorvátsko viac ako pol milióna obyvateľov Slovenska, teda každý desiaty slovenský občan.
„Som presvedčený, že aj Slovensko má čo ponúknuť návštevníkom z Chorvátska a že počet turistov z Chorvátska na Slovensku bude v budúcich rokoch narastať. Rovnako sa môžeme inšpirovať schopnosťou Chorvátska budovať svoju infraštruktúru tak, aby zodpovedala obrovskému záujmu turistov a ich požiadavkám v 21. storočí,“ povedal Pellegrini.
Slováci by zároveň podľa neho nemuseli byť iba turistami v Chorvátsku, ale aj aktívnymi obchodnými investičnými partnermi. Rôzne slovenské firmy v Chorvátsku rozbiehajú developerské projekty a preto by bola podľa prezidenta škoda, ak by sa spolupráca medzi oboma krajinami obmedzovala len na cestovný ruch a turizmus.
Zdôraznil, že jednou z najsľubnejších oblastí je rozvoj jadrovej energetiky, tiež infraštruktúra pre elektromobilitu či obnoviteľné zdroje energie. Stredomorská klíma podľa neho napríklad pre fotovoltiku poskytuje ideálne podmienky.
„Všetkých nás spája záujem prehlbovať spoluprácu, či už ide o sektor potravinárstva, obrany, strojárstva, rozvoj infraštruktúry, inovácie či zelené technológie,“ uzavrel prezident.
Verejní predstavitelia oboch krajín by sa preto mali snažiť zabezpečovať čo najpriaznivejšie podmienky na ich ďalší rozvoj.
Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Robert Šimončič doplnil, že slovenské firmy sú pripravené rozvíjať svoje aktivity v Chorvátsku, pričom mnohé spoločnosti už dlhodobo pôsobia na tamojšom trhu.
Jednou z nich je napríklad Tatravagónka, ktorá vstúpila na chorvátsky trh veľkou akvizíciou lokálnej chorvátskej spoločnosti a v súčasnosti prispieva k modernizácii železničného priemyslu.
„Znalosti lokálneho prostredia prinášajú konkrétne výsledky a zároveň ukazujú, že máme na čom stavať ako dnešná obchodná výmena. To číslo je veľmi pekné a okolo jednej miliardy od roku 2019 narástol náš vzájomný obchod o 70 percent,“ uzavrel Šimončič.
Na slová prezidenta o LNG termináli reagovala ministerka hospodárstva Denisa Saková s tým, že štát sa snaží hľadať riešenia, aby nakupoval plyn čo najlacnejšie.
„Robíme v podstate nejaký mix medzi dodávkami, ktoré nám plynú z Ruska a samozrejme dodávkami od ostatných partnerov v rámci Európy a vždy hlavným dôvodom alebo respektíve prvým kritériom je cena,“ uviedla Saková.
Spresnila, že chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar ju ubezpečil o tom, že aktuálne chorvátska strana procesuje viaceré investičné aktivity na zvýšenie skladovacej kapacity plynu aj prenosovej tranzitnej kapacity.
Chorvátska strana tiež pracuje na investičnom projekte na zvýšenie tranzitnej kapacity pre ropu z Chorvátska od Jadranského mora ďalej cez Maďarsko na Slovensko.
Dodala, že obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu by malo pozitívny efekt na slovenskú ekonomiku. Ročne do slovenského štátneho rozpočtu prichádzal príjem z tranzitu plynu cez Ukrajinu okolo 500 až 700 miliónov eur a teraz sme o tieto peniaze podľa Sakovej prišli.
Tento tranzit plynu bol navyše v rámci Európy podľa nej lacnejší, keďže pri iných dodávateľoch musí krajina platiť vysoké tranzitné poplatky a potom ich preniesť aj do cien pre domácnosti a priemysel.
„Pre Slovensko sa snažíme vyjednať čo najlepšie podmienky v zmysle toho, že chceme mať určite bezpečnosť toho, že pokiaľ nebudeme mať fyzicky dostatok plynu, bude existovať nariadenie v rámci Európskej komisie, aby ostatné krajiny boli solidárne k nám ako členskému štátu,“ uzavrela.
