Fico a Blanár hrozbu z Ruska nevidia, svet sa pripravuje

BRATISLAVA. Tvári sa, že nevie, prečo európska časť NATO zbrojí, prečo viaceré štáty pripravili príručky prežitia vo vojne pre obyvateľov, prečo Poľsko a Pobaltie buduju obranné pozície za miliardy eur.

"Na čo sa tu pripravujeme? Na nejakú vojnu? Nemám chuť sa pripravovať na nejakú vojnu. V žiadnom prípade," hovoril premiér Robert Fico zo Smeru cez víkend.

Jeho minister zahraničia Juraj Blanár o deň neskôr v STVR dodal: "Na akú tretiu svetovú vojnu sa ideme chystať? (...) My sme proti tomu, aby sme sa tu pripravovali na nejakú vojnu."

Premiér tiež tvrdil, že Slovensko by si "podali ako oriešok", a v rozpore s jeho deklarovanými výrokmi o suverenite a suverénnej politike dokonca porazenecky spochybňoval vôľu obyvateľov brániť vlasť. "Už vás vidím, utekali by ste do nemocnice s plochými nohami," napadol moderátora Sobotných dialógov Mateja Baránka.

Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO, poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek aj preto vládu obvinil z pštrosej stratégie.

"Sme krásna, ale malá krajina na východnej hranici EÚ a NATO. Nie sme ako Švajčiarsko schované za vysokým alpskými štítmi, nie sme ako Španielsko 3000 kilometrov od Ruska," povedal cez víkend. "Môžeme hrozby ignorovať a strčiť hlavu do piesku, ale pre tých pštrosov to nedopadlo dobre."

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Prečo je politika na štyri svetové strany tragickým omylom? (píše Róbert Ondrejcsák) Čítajte

Zásadne odlišne sa k prípadnému útoku Ruska na NATO stavajú mnohé európske krajiny. Popri modernizácii armád aktualizujú strategické dokumenty, za miliardy eur budujú obranné línie a na krízu pripravujú aj civilné obyvateľstvo.

Primárnym cieľom opatrení je odstrašiť Rusko od útoku, a pre prípad napadnutia zabezpečiť pripravenosť. Ojedinelou iniciatívou na Slovensku je teraz začiatok diskusie o obnove a budovaní krytov civilnej ochrany.

Čo robia tí, čo berú hrozbu vojny vážne, a čo sa dočítate:

viaceré krajiny zaviedli znova brannú povinnosť a základnú vojenskú službu a zvyšujú počet brancov,
povinné budovanie krytov civilnej ochrany, strategické plány na ochranu,
investície na budovanie obranných línií v Suwalskom koridore,
manuály pre obyvateľov v prípade vojny,
na Slovensku sa začalo premýšľať, čo s krytmi civilnej ochrany, v ktorých je miesto len pre päť percent obyvateľstva.

Miliarda do Suwalského koridoru

Najcitlivejšie miesto celej Severoatlantickej aliancie je Suwalský koridor - 60 kilometrov široké územie na severovýchode Poľska medzi Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad. Zároveň je jediným pozemným spojením s tromi pobaltskými členmi aliancie - Litvou, Lotyšskom a Estónskom.

Poľsko od jesene minulého roka v tomto priestore buduje obranný projekt East Shield, teda Východný štít s plánovanými výdavkami vo výške najmenej miliardy eur.

Súčasťou sú protitankové zátarasy pozdĺž hranice a mínové polia. Poľsko, Fínsko, pobaltské krajiny a tiež Ukrajina nedávno odstúpili od Ottawskej medzinárodnej dohody, podľa ktorej sa štáty zaviazali nepoužívať protipechotné míny.

Suwalský koridor je jediné miesto pozemného spojenia s pobaltskými členmi NATO. Má šírku 60 kilometrov medzi ruským Kaliningradom a spojencom Ruska - Bieloruskom. (zdroj: SME/Google Earth)

Poľský parlament odhlasoval odstúpenie od zmluvy minulý týždeň. V Suwalskom priesmyku vznikajú rôzne fyzické bariéry, zákopy, bunkre a protitankové priekopy, súčasťou sú aj pokročilé sledovacie systémy.

Litva v apríli ohlásila projekt opevnenia strategickej dopravnej trasy na jej strane Suwalského priesmyku. Námestník litovského ministra obrany Tomas Godliauskas vtedy pre Politico povedal: "Tieto trasy sú pre nás kľúčové z hľadiska bezpečnosti a obrany. Vždy boli súčasťou nášho civilno-vojenského plánovania ako kľúčové pozemné trasy pre spojeneckú podporu počas krízy."

Výstavba ciest na civilno-vojenské použitie medzi Litvou a Poľskom má plánované dokončenie v roku 2028.

Dánsko povoláva ženy

Utorok bol prvým dňom, odkedy Dánsko povinnú vojenskú službu rozšírilo aj na ženy. Zákon prijalo pred dvomi rokmi.

Od žien, ktoré po 1. júli 2025 dovŕšili 18 rokov, začalo vyžadovať, aby sa zaregistrovali na tzv. náborové dni pre prípadnú vojenskú službu, rovnako ako muži. Stanú sa z nich branci.

Doteraz systém fungoval na dobrovoľnej báze a štvrtinu brancov tvorili ženy. Teraz chce Dánsko pod vplyvom zhoršovania bezpečnostnej situácie na východnej hranici NATO podiel brancov zvýšiť.

Postupne plánuje predĺžiť základnú vojenskú službu zo štyroch na jedenásť mesiacov v roku 2026 a zvýšiť počet nováčikov z približne 5000 na 7500 v roku 2033.

Švédsko krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vytvorilo v roku 2022 pozíciu ministra pre civilnú ochranu a občania od 17 do 70 rokov majú povinnosť v prípade ohrozenia vojnou alebo vypuknutia vojny slúžiť v armáde alebo pomáhať bezpečnostným a záchranným zložkám štátu.

Litva znovu zaviedla povinnú vojenskú službu rok po anexii Krymu Ruskom v roku 2015, Švédi v roku 2017 a Lotyšsko v roku 2023. Iný model si zvolilo Poľsko. Dobrovoľnú vojenskú prípravu chce ponúkať stotisíc ľuďom ročne od roku 2027 systémom motivácií a stimulov.

Aj Slovensko tento rok začalo zavádzať tzv. národné obranné sily, zákon schválený parlamentom začal byť účinný v utorok. Aj táto forma prípravy Slovenska protirečí rétorike premiéra Fica, ktorý sa odmieta pripravovať na vojnu.

Civilné kryty sú znova témou

Nórsko v máji prijalo svoju novú bezpečnostnú stratégiu. Nórsky premiér Jonas Gahr Støre varoval, že to, čo sa teraz deje na Ukrajine, je budíčkom pre všetkých, a Nórsko preto musí posilniť svoju obranu.

Ešte v roku 1998 Nórsko prestalo vyžadovať od developerov nových stavieb, aby do projektov zapracovali výstavbu ochranných krytov. V januári 2025 nórska vláda oznámila, že vznik nových krytov bude opäť povinnosťou.

Plán na záchranu kultúrneho dedičstva

Poľské ministerstvo kultúry chystá plán ochrany kultúrneho dedičstva v prípade napadnutia krajiny, aby nebolo zničené okupačnými silami.

Vytvorilo špeciálny odbor pod vedením bývalého dôstojníka tajnej služby a využíva skúsenosti z pomoci Ukrajine, ktorá do Poľska premiestnila mnohé umelecké diela, aby ich ochránila pred zničením ruskými útokmi či rabovaním.

Rovnako si Poľsko so zahraničím dohaduje uloženie svojich umeleckých diel zo 160 kultúrnych inštitúcií z celej krajiny.

Návody pre obyvateľstvo

Švédsko a Nórsko začali už na jeseň 2024 distribuovať príručky pre obyvateľstvo, Nemecko pripravuje mobilnú aplikáciu s presnou lokáciou krytov civilnej ochrany a pol milióna Fínov si podľa britského denníka Guardian stiahlo pohotovostné príručky.

Poľsko svoju príručku sprístupnilo on-line v apríli. Poliaci by mali mať pripravené ruksaky pre prípad evakuácie, zásoby jedla a vody aspoň na dva dni či rádio na baterky.

Príručky apelujú na súdržnosť obyvateľstva v kríze.

Šutaj Eštok sa začal venovať krytom

Štát vraj bude pripravený konať rýchlo, odborne a koordinovane, odkazoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu, keď vláda koncom júna schválila jeho návrh na vypracovanie reformy systému civilnej ochrany na Slovensku.

Kým Fínsko má po rozsiahlych dlhodobých investíciách do civilnej ochrany kryty pre vyše 80 percent obyvateľstva, na Slovensku je to podľa materiálu ministerstva vnútra pre päť percent, presne 1530 krytov.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v kryte civilnej ochrany (zdroj: TASR-Martin Baumann)

Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť aspoň desaťpercentné pokrytie, stálo by to podľa ministerstva najmenej 350 miliónov eur. Každý ukrytý má mať aspoň štvorcový meter priestoru.

Ďalších 13 miliónov eur by stálo "spohotovostnenie" už existujúcich, no zanedbaných úkrytov.

Ministerstvo naznačuje, že výstavba nových krytov by mohla byť financovaná ako súčasť projektov dvojakého, teda civilno-vojenského využitia. Tak je vykázaná aj výstavba prešovskej nemocnice, a platiť to má aj pre novú nemocnicu v Bratislave či diaľničné obchvaty Sliača a Rimavskej Soboty.

Z dokumentu vyplýva, že kryty by sa stavali roky.

Predstava šéfa sekcie krízového riadenia na ministerstve vnútra Ervína Erdélyiho v máji bola, aby sa do piatich rokov počet miest v krytoch zvýšil na osem percent populácie. Do roku 2035 až 2040 by to podľa neho mohlo byť 30 percent.

Výrazne to prekračuje obdobie, v ktorom by podľa scenárov predstaviteľov viacerých členských krajín NATO mohlo Rusko zaútočiť na niektoré krajiny NATO. Ich odhady hovoria o rokoch 2027 až 2032 - aj v závislosti od vývoja konfliktu na Ukrajine.

Tento článok vznikol v rámci The Eastern Frontier Initiative (TEFI), spoločného projektu nezávislých vydavateľských domov v Strednej a Východnej Európe k témam regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť zdieľanie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie.

Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko) Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko), and Bellingcat (Holandsko).

Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.