V Európe v dôsledku horúčav zomierajú desiatky tisíc ľudí ročne. Vo štvrtok teploty aj na Slovensku dosahovali miestami 38 stupňov. Vystavovať sa takýmto teplotám, zvlášť v hustozastavaných mestách, by pre mnohých ľudí znamenalo ohrozenie zdravia.
Používanie klimatizácie však zvyšuje spotrebu energie, ktorá z väčšej časti nepochádza z obnoviteľných zdrojov.
Klimatizácia tiež mestá zahrieva, odoberá teplo z interiéru a vypúšťa ho von, čo zhoršuje mestské tepelné ostrovy. Produkuje hluk a obsahuje chladivá, ktoré môžu uniknúť do ovzdušia.
„Ak je v bytovom dome sto klimatizácií na balkónoch, tak si vytvoria okolo bytovky teplotný oblak, ktorý ešte viac zhoršuje vonkajšie prostredie,“ hovorí Igor Maco zo spoločnosti Rehau. Rozdiel môže byť tri až desať stupňov.
„Klimatizácia by nemala byť prvým a jediným riešením. V prvom rade treba myslieť na preventívne opatrenia, vďaka ktorým vieme potrebu chladiť interiér znížiť,“ hovorí Ľubica Šimkovicová z mimovládneho Inštitútu pre pasívne domy.
Ide najmä o tienenie okien a vetranie v noci, čo však zvyčajne nestačí.
„Keď cez noc moji susedia budú používať klimatizáciu a ja si nevyvetrám 18-stupňovým vzduchom, ale 25-stupňovým, tak sme v začarovanom kruhu,“ hovorí Maco.
Budúcnosť je podľa neho v centrálnom chladení, ktoré sa v zahraničí postupne stáva štandardom.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) varuje, že dopyt po klimatizáciách sa do roku 2050 globálne strojnásobí, najmä v Ázii a Afrike. Ak sa nič nezmení, klimatizácia sa môže stať jedným z hlavných zdrojov nárastu globálnych emisií.
Spotreba nie je najzásadnejší problém
V USA podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry používa klimatizáciu vyše 90 percent domácností, v Európe približne desať percent.
„Na Slovensku sme zaznamenali prudký nárast záujmu zo strany domácností predovšetkým za posledné roky v súvislosti s rozšírením práce z domu. Záujem rastie aj v dôsledku teplého počasia,“ povedala hovorkyňa ZSE Katarína Šulíková.
Spotreba energie dnes nie je najzásadnejším problémom. „Moderné stroje sú do veľkej miery efektívne a aj hluk je menší,“ hovorí Maco.
Bežné malé klimatizácie do domácností majú v štandardnej prevádzke príkony v stovkách wattov, čo je podobné lepšiemu televízoru.
Staršie klimatizácie fungovali len v režime zapnúť-vypnúť na plný výkon, nové technológie vedia výkon znížiť. Klimatizácia môže mať napríklad maximálny chladiaci výkon 3,5 kilowattu, ale elektrický príkon pri bežnej prevádzke pár sto wattov.
Maco odporúča chladiť priebežne, radšej chladenie počas horúcich dní nevypínať, aby sa byt znova neoteplil.
Pre bežné byty zvyčajne stačí jedna jednotka, klimatizácia nemusí byť v každej izbe. „Za komfort sa potom platí, ale dopláca na to aj planéta,“ hovorí Maco.
Moderné klimatizačné jednotky majú aj ekologickejšie chladivá, než boli tie v minulosti.
Teplotná bublina
Najvýraznejším problémom je pre Maca vytváranie tepla, ktoré klimatizácie vypúšťajú do ovzdušia.
„Keď je vonku 35 stupňov, tak to vyfukuje von napríklad 40-stupňový vzduch,“ hovorí Maco. Množstvo klimatizačných jednotiek na jednej fasáde vytvorí tepelnú bublinu.
Niektoré klimatizačné zariadenia už nad 40 stupňov nepracujú, a práve v kritických dňoch by sa domácnosti mohli ocitnúť bez chladenia.
„V hustej zástavbe sa môže stať, že sto klimatizácií na fasáde si vytvorí takú teplotnú bublinu, že pri horúcich dňoch sa klimatizácie môžu začať vypínať,“ hovorí Maco. „Preto by bolo rozumné mať to centralizované. V starej zástavbe je to ťažko realizovateľné, ale v novostavbách sa to vo veľkom rieši.“
Vo Viedni sa často napríklad teplo neodovzdáva do vzduchu, ale rekuperuje sa a teplárne ho môžu využiť na ohrievanie vody.
„Toto je budúcnosť moderných miest. Treba sa rozprávať nie o tom, ako vykurovať, ale ako chladiť mestá. To, že si dá každý klimatizáciu na balkón, nie je riešenie,“ hovorí Maco.
Alternatívy
Používanie klimatizácie je možné obmedziť. „Kľúčové je tienenie okien, je však treba používať vonkajšie žalúzie, rolety, okenice alebo markízy,“ hovorí Ľubica Šimkovicová. Vnútorné žalúzie alebo závesy sú menej efektívne, keďže horúce zasklenie pôsobí v interiéri ako radiátor.
Šimkovicová prízvukuje, že vetrať sa odporúča v noci a ráno, keď je vzduch chladnejší. V čase, keď začne byť teplota vyššia, približne od deviatej ráno, je lepšie zavrieť okná a prípadne vetrať zo strany, ktorá je zatienená.
„Dôležité je aj obmedziť činnosti, ktoré môžu zvyšovať teplo v interiéri, ako je dlhé varenie, pečenie, žehlenie, najmä v čase, keď sa nedá vyvetrať,“ hovorí.
Ak je teplota v interiéri je príliš vysoká a použitiu klimatizácie sa nedá vyhnúť, odporúča, aby rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nebol príliš veľký.
Keď je klimatizácia spustená, treba zavrieť okná.
Obmedziť prehrievanie môže správny návrh budov. „Oplatí sa investovať aj do riešenia, ktoré ide nad rámec legislatívy, ako je pasívny štandard, prípadne nulový alebo plusový dom,“ hovorí Šimkovicová. Pomôcť môžu aj prírodné prvky ako vegetačné strechy a fasády.
Maco je zástancom plošných systémov stropného chladenia. „Má to svoje limity, nie je to také výkonné, ale je to oveľa príjemnejšie, bez prievanu, bez hluku,“ hovorí.
Rúrky sú buď zabetónované, alebo v sadrokartónových konštrukciách, ktoré centrálne zo strojovne privádzajú chlad, prípadne teplo. V Bratislave je dnes takých bytov viac ako tisíc a ďalších viac ako tisíc bytov so systémom rúrok v betóne, pod omietkou alebo sadrokartónovou konštrukciou je v príprave alebo vo výstavbe naprieč celým Slovenskom.
„Vo Viedni sa s týmto štandardom stavia aj sociálne bývanie,“ hovorí Maco.
V mestách ako Viedeň alebo Praha existujú aj zóny s centrálnymi rozvodmi chladu, kde mesto ani nedovoľuje postaviť vlastný zdroj chladu.
„Je to oveľa efektívnejšie, keď niekto na centrálnom mieste vyrába chlad a zároveň v tom mieste aj odoberá vznikajúce teplo, ktoré využíva tam, kde je to potrebné,“ hovorí Maco.
Efektívne by sa podľa neho dalo fungovať aj v starých bytových domoch, museli by sa však spojiť vlastníci.
Globálna spotreba na chladenie sa strojnásobí
Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z roku 2018 hovorí, že v prevádzke je približne 1,6 miliardy klimatizácií, viac než polovica z nich v dvoch krajinách, v Číne a v Spojených štátoch.
Prevádzka klimatizácie spotrebuje viac než 2000 terawatthodín elektriny ročne, čo je dvaapolkrát viac než celková spotreba elektriny v Afrike. Takmer pätina všetkej elektriny spotrebovanej v budovách sa používa na chladenie.
Rastúci dopyt po chladení vyvíja tlak na elektrické siete v mnohých krajinách a zároveň zvyšuje emisie.
Napríklad na Blízkom východe či v častiach Spojených štátov môže klimatizácia v špičke míňať viac než 70 percent domácej spotreby elektriny. V priemere na svete sa na chladenie využívalo v roku 2016 približne 14 percent špičkovej spotreby elektriny.
Emisie oxidu uhličitého (CO₂) z chladenia sa od roku 1990 strojnásobili na 1130 miliónov ton, čo je približne rovnaké množstvo ako celkové emisie Japonska.
Zatiaľ má zo 2,8 miliardy ľudí žijúcich v najhorúcejších oblastiach sveta klimatizáciu len osem percent, v najbližších desaťročiach sa očakáva, že najväčšiu spotrebu energie na chladenie budú mať krajiny ako India, Čína a Indonézia.
Spotreba sa podľa odhadov IEA do roku 2050 strojnásobí a v roku 2050 dosiahne až 6200 terawatthodín.
Takmer 70 percent nárastu bude pochádzať z domácností a väčšina sa sústredí v niekoľkých rozvíjajúcich sa ekonomikách.
