„Spoznávať a uctievať si najdôležitejšie dejinné udalosti v histórii Slovenska by malo patriť do základnej výbavy všetkých Slovákov,“ stojí v pozvánke na cyrilo-metodské oslavy 5. júla na hrade Devín. Vláda avizovala, že ich chce otvoriť širokej verejnosti s celodenným programom, súčasťou má byť galavečer, ktorý v priamom prenose odvysiela STVR.
V pozvánke pritom šíri mýty, pre ktoré neexistuje opora v historických prameňoch. Cyril a Metod neboli vierozvestovia, ich vynález písma sa u nás neujal, takisto ako východná liturgia, naše územie sa pred tisíc rokmi zaradilo do kultúrneho latinského západu.
Na ich misiu sa u nás na storočia zabudlo, a tak nemožno hovoriť o cyrilo-metodskej tradícii. Tá pritom v rozpore s faktmi stojí aj v preambule našej ústavy.
Čím však môže byť pre nás v súčasnosti podnetná dvojica vzdelancov z 9. storočia?
„Zámerom ich misie bolo niečo, čo by sme mohli nazvať kultúrno-politickým zrovnoprávnením Moravanov s prostredím latinského západu,“ hovorí MIROSLAV LYSÝ, profesor z Univerzity Komenského v Bratislave a z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje veľkomoravským dejinám a súčasne dejinám práva.
„Naučili sme sa inkorporovať do západného sveta tak, že sme sa naučili ich pravidlá hry. Sú to pravidlá hry, ktorá je výhodná pre nás, sme malé, ale úspešné národy. Toto je odkaz, ktorý by sme podľa mňa mali v súvislosti s Konštantínom s Metodom rozvíjať.“
V rozhovore sa dozviete aj:
- že presne nevieme, kedy k nám Cyril s Metodom prišli,
- že neboli vierozvestovia a dôvod ich misie bol iný,
- cyrilo-metodská a veľkomoravská tradícia je v preambule našej ústavy, no hovoriť o nej na našom území je sporné.
V pozvánke vlády na každoročné cyrilo-metodské oslavy stojí, že ide o oslavy príchodu Cyrila a Metoda. Vieme však vôbec, kedy naozaj prišli?
V historických prameňoch nie je ani explicitne uvedený rok, kedy prišli. Rok 863 dedukujeme zo súvislostí, je možný, ale nedá sa stopercentne potvrdiť.
To, že sviatok je 5. júla, nemá žiadny súvis s ich príchodom na naše územie. Máme množstvo sviatkov len voľne spojených s nejakým dátumom bez historickej opory, typický príklad sú Vianoce, ktorých decembrový termín nevyplýva z Biblie.
V minulosti sa skrátka stanovilo, že slávime určité sviatky v určité dni, na čom nie je nič prekvapivé, len je užitočné vedieť, že dané spojenie je problematické.
Cyril s Metodom boli vzdelanci, ktorí prišli na naše územie v 9. storočí. (zdroj: Europeana)Takisto nemáme ani žiadny doklad o spojení tejto misie s Devínom?
Spojenie Konštantína a Metoda s Devínom je z hľadiska písomných prameňov nulové. Devín sa vo veľkomoravských pamiatkach spomína presne raz. Pravdepodobne ide o Devín pri Bratislave, ale ani tým si nie sme úplne istí.
Spomína sa v súvislosti s obliehaním tohto hradu v roku 864, teda rok po hypotetickom príchode Konštantína a Metoda. Vtedy hrad obliehal východofranský kráľ Ľudovít Nemec a na hrade sa bránil Rastislav.
Oslavy na Devíne: Kaliňákovo párty ministerstvo zohnalo operné hviezdy aj pečeného býka Čítajte Čiže Devín sa zjavil v dávnej kronike len preto, že sa oň bojovalo?
Záznam máme z Fuldských letopisov, ktoré opisujú dejiny Východofranskej ríše, pomenované sú podľa kláštora Fulda v dnešnom Nemecku. Zachovaný názov znie Dowina, čo znamená dievča.
Tento záznam sa dnes identifikuje s lokalitou Devín, ale aj proti tomu sú vznesené námietky. Devínov totiž bolo v slovanskom prostredí viacej, šlo o vtedajšie populárne meno pre pevnosti a lokality. Čiže vieme, že išlo o Devín, ale nevieme stopercentne, že o ten dnešný pri Bratislave.
Hovorí sa o cyrilo-metodskej tradícii, no tomu protirečí jednoduchý fakt, že Slováci celé storočia nedávali svojim synom mená Cyril ani Metod, hoci používali rôzne mená svätcov ako Ján, Pavol, Peter, Martin. O akej tradícii sa potom dá hovoriť?
Slovo tradícia je odvodené z latinského slova tradere, teda odovzdať. Klaďme si teda otázku: máme nepretržitú tradíciu, nepretržité odovzdávanie tohto odkazu od 9. storočia do súčasnosti? Také niečo preukázať nemôžeme.
Cyrilo-metodská tradícia, ako ju poznáme dnes, sa začala rozvíjať počas slovenského národného obrodenia, teda od konca 18. storočia.
V tých takmer desiatich storočiach predtým sa na nich zabudlo?
Niežeby Konštantín a Metod neboli známi aj predtým, ale neboli to také populárne postavy, ktorým by sa noví vzdelanci zvlášť venovali. Aj na našom území boli populárnejší svätci, boli sme v Uhorskom kráľovstve a predmetom štátneho kultu bol Štefan I., ale boli aj ďalší uhorskí svätci, ktorí sa tešili obľube. To by sme mohli preukázať aj na popularite mien, ktoré sa dávali deťom, slávení sviatkov a podobne.
Pokiaľ sa zhovárame o veľkomoravskej tradícii, zdá sa, že v Čechách bola silnejšia už v stredoveku než na našom území, čo sa dá tiež historicky odôvodniť. U nás jej popularita narástla až neskôr.
Cyril a Metod v bulharskom kódexe z 11. storočia. (zdroj: Wikipedia)Ľudia tu od toho obdobia žili kontinuálne celé storočia, na poli či v lese videli veľkomoravské ruiny, ako je to teda možné?
My historici by sme na to museli mať písomné záznamy, o tom, že existuje nejaký lokálny kult či tradícia. Ak sa takéto lokálne tradície zachovávajú, býva to často vo veľmi pokrútenej a ahistorickej podobe.
V uhorskej kronikárskej tradícii sa zachovalo niekoľko verzií rozprávaní o tom, ako boli Moravania porazení, ako Maďari dobyli Nitru a obesili tam knieža Zubura, čo je určite ahistorická postava.
Miroslav Lysý (1979)
- slovenský historik zaoberajúci sa stredovekými dejinami, súčasne prednáša dejiny práva,
- pôsobí v Historickom ústave SAV a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
- v roku 2021 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za profesora,
- je autorom publikácií Moravania, Mojmírovci a Franská ríša (2014), Husitská revolúcia a Uhorsko (2016), spoluautorom knihy Varadínsky register alebo obrad skúmania pravdy (2024) a ďalších.
A čo tradícia na našom území?
Existuje lokálna povesť zo stredoveku, ktorá spája veľkomoravské knieža Svätopluka s Nitrou. Podľa nej mal svoje pôsobenie skončiť pokáním, stratil sa inkognito v Nitre, kde dožil ako kajúcnik spytujúci si svedomie. Túto lokálnu povesť zaznamenal v 12. storočí český kronikár Kosmas, ktorý zrejme po ceste v Nitre niečo také počul a zapísal do svojej kroniky.
Na tom vidíme, ako málo sú spoľahlivé podobné povesti z neskoršieho obdobia, čo sa týka historických faktov. Rozhodne sú u nás doložené silnejšie tradície z čias Uhorského kráľovstva než veľkomoravská tradícia.
V avíze cyrilo-metodských osláv vláda tvrdí: „Chceme ľuďom ešte viac priblížiť, o čom tento sviatok je, čo príchod vierozvestov znamenal pre rozvoj vzdelanosti Slovanov – ich písma, jazyka, kresťanstva.“ Ibaže to si odporuje. Nepoužívame ani ich písmo, ani jazyk. Takže to nesedí, nie?
Predovšetkým Konštantín s Metodom neboli vierozvestmi. Zabudnime na to, že sem prišli šíriť vieru. Pri cyrilo-metodských slávnostiach sa to často opakuje, ale nie je to pravda.
Obyvatelia Veľkej Moravy boli sčasti už pokrstení, nebolo to dokonalé kresťanstvo, ale bolo. Pokrstiť sa dali zo západu.
A čo ich písmo, ktoré sami vymysleli?
Vynálezy, ktoré sa spájajú s pôsobením Konštantína a Metoda v podobe písma a liturgického jazyka, sa neuchytili u nás, uchytili sa u časti južných a východných Slovanov. Vzniklo to síce na veľkomoravskom území, ale tu sa neuchytilo.
Jasne to dokladá, že my sme súčasťou západného latinského civilizačného okruhu. Používame západný kresťanský rítus.
Pripomeňme tiež, že Metod bol vysvätený pápežom, teda rímskom biskupom, za biskupa na veľkomoravskom území. To iba potvrdzuje ten paradox, že Konštantín s Metodom boli tvorcami skvelého vynálezu v podobe písma, ktoré sa tu však jednoducho neudržalo.
Odhaľovanie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade tesne pred voľbami v roku 2010 sa zvrhlo na propagandu strany Smer za štátne financie. (zdroj: Tomáš Benedikovič/SME)Cyril s Metodom boli nesporne poprednými vzdelancami svojej doby, ktorí prišli do barbarského prostredia. Prečo ich projekt s vlastným písmom neuspel a po ich odchode zaniklo?
Ich hlaholské písmo sa uchovávalo istý čas v Čechách a medzi Chorvátmi. Nebolo to však dlho a zvíťazila latinská kultúra, latinské písmo aj latinský jazyk.
Bolo by aj zložité udržať písmo, ktoré vymysleli. Hovoríme o vzdelaneckom prostredí a pre vzdelanca v stredoveku bolo nesporne praktickejšie používať latinčinu, pretože ňou hovoril každý vzdelanec západnej Európy. Vedy boli všade rovnaké, teológia, právo, matematika aj medicína, veď napokon aj ľudské telá sú všade rovnaké, a ak máte rovnaký predmet skúmania aj jazyk, ktorým komunikujete, je to praktickejšie.
Pokiaľ snaha národných buditeľov bola zrejme vcelku nevinná, v 20. storočí sme zažili doslovné zneužívania veľkomoravskej symboliky. Fašisti vyrobili z Veľkej Moravy údajný prvý štát Slovákov a Pribina im pre jeho dávne spojenectvo s Frankmi bol symbolom priateľstva s nacistami.
Politici si vždy vyberajú z histórie, čo sa im hodí, a pracujú s historickou symbolikou. Pre nás historikov je veľmi jednoduché poukázať na to, že existuje markantný, dramatický rozdiel medzi historickou fakticitou z historických prameňov a medzi prejavmi štátneho kultu, ideológie či propagandy.
Veľká Morava nebola len o sláve a Svätoplukovi, ale aj o zástupoch otrokov Čítajte Vy sa súčasne okrem stredoveku venujete aj dejinám práva, ktoré prednášate. Veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia sú súčasne zapasované aj do ústavy, máme to aj v jej preambule. Ako to vnímate?
