Špecializovaný trestný súd v Pezinku vraj uznal, že Rusko nie je agresor. Video šíri dezinformáciu

Projekt redakcií Новини зі Словаччини (Slovensko), Наш вибір (Poľsko) a ProUA (Česko) s názvom „Boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch v krajinách Vyšehradskej štvorky“ sa zameriava na odhaľovanie falošných správ o Ukrajine, utečencoch a migrantoch, ktoré sa šíria v strednej Európe.

Na poľských sociálnych sieťach sa šíri video, na ktorom je údajne obytný dom v Odese so zástavami Ruskej federácie na balkónoch. Popis „Tymczasem w Odessie…“ (Medzitým v Odese) naznačuje, že ide o proruské nálady v meste.

Jedno z týchto videí získalo viac ako 1 300 reakcií a vyše 250 komentárov, pričom časť používateľov verí v jeho pravosť. Platforma Demagog však zistila, že video nebolo natočené na Ukrajine, ale v ruskom meste Chabarovsk.

Slovensko

Špecializovaný trestný súd nerozhodol, že Rusko nie je agresor — video šíri dezinformácie

Na sociálnych sieťach sa šíri nepravdivé tvrdenie, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku v Bratislavskom kraji údajne rozhodol, že Rusko nie je agresorom vo vojne proti Ukrajine a neporušuje medzinárodné právo. To však nezodpovedá realite.

Tvrdenie sa objavilo vo videu zverejnenom 4. júna na TikToku, ktoré zdieľalo viac ako 800 používateľov. Vo videu bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin tvrdí:

„Špecializovaný trestný súd v Pezinku so štátnou pečaťou vyhlásil, že Rusko nie je agresorom a neporušuje medzinárodné právo.“

Toto tvrdenie však nie je pravda. Ako uvádza platforma Lead Stories, žiadne z rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa netýkalo hodnotenia Ruska ako agresora ani porušenia medzinárodného práva.

Súd sa nezaoberal prípadmi, v ktorých by figurovalo Rusko alebo jeho politickí či vojenskí predstavitelia. Všetky konania sa týkali výlučne porušení slovenského Trestného zákona, informuje webová stránka.

V skutočnosti súd v Pezinku 30. mája 2025 riešil úplne iný prípad – proti samotnému Harabinovi, ktorý čelil obvineniam z podnecovania nenávisti a schvaľovania trestného činu. Išlo o jeho príspevok na Facebooku z roku 2022, v ktorom pozitívne komentoval ruskú inváziu na Ukrajinu a uviedol, že „na mieste Vladimira Putina by konal rovnako“, pričom spomínal potrebu „pacifikácie nacistov“.

Súd exsudcu oslobodil s tým, že Harabin vyjadril vlastný názor na situáciu a že rozsudok neznamená súhlas so samotnými výrokmi. Inštancia zároveň dodala, že súd v Pezinku nemá kompetenciu určovať, či išlo o agresiu zo strany určitého štátu.

Podľa Lead Stories nebolo k júnu zverejnené úplné znenie rozsudku, pretože rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť – prokuratúra podala odvolanie.

Rozsudok teda súvisí výlučne s príspevkom Harabina a neobsahuje žiadne právne hodnotenie činov Ruska ako agresora. Tvrdenie šírené na TikToku je preto manipuláciou a dezinformáciou.

Sanitka „Oksana“, ktorú priviezli z frontu na Slovensko, sa stala terčom podozrení a dezinformácií

Záchranné vozidlo „Oksana“, ktoré Slovensko odovzdalo ukrajinským vojenským zdravotníkom v novembri 2024 v rámci iniciatívy „Sanitky pre Ukrajinu“, sa stalo symbolom solidarity a krutej reality vojny. Vozidlo s poškodenou karosériou a interiérom, zničené ruským dronom, bolo na jar 2025 prevezené na Slovensko a vystavené v niekoľkých mestách, vrátane centra Bratislavy, ako pripomienka vojnových udalostí.

Výstava však vyvolala vlnu dezinformácií a dokonca vandalizmu. Na sociálnych sieťach sa šírili pochybnosti o autenticite vozidla – pre nové pneumatiky, chýbajúci červený kríž či obvinenia, že prevážalo zbrane namiesto ranených. Web eReport.sk publikoval článok s vyjadreniami bývalého ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý vo svojom príspevku nazval iniciatívu „propagandistickým aktom“ a sarkasticky sa opýtal organizátorov: „Koľko vám za to platia?“

Tieto mýty vyvrátil podcast projektu Infosecurity.sk, ktorý sa špecializuje na boj proti fejkom. Podľa Fedora Blaščáka z organizácie Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá výstavu koordinovala, „Oksana“ naozaj slúžila na fronte a do konca januára 2025 evakuovala zranených z oblasti Izjum. Počas opráv bolo vozidlo zasiahnuté ruským dronom, pričom zahynuli traja ľudia. Blaščák vysvetľuje, že nové pneumatiky boli nasadené preto, aby sa auto mohlo naložiť na prepravnú plošinu manuálne, bez špeciálnej techniky.

Tí, čo šíria fejky, nehľadajú pravdu – ich cieľom je obhájiť proruské presvedčenie vymýšľaním nepravdivých príbehov, tvrdí Blaščák. Dodáva, že vo frontových zónach sa na evakuáciu ranených často používajú terénne autá, ktoré väčšinou niesú označené lekárskymi symbolmi, keďže symboly ako červený kríž nechránia pred útokmi, ale robia vozidlo viditeľnejším pre nepriateľa. Podľa koordinátora tímy sami pripravujú autá a natierajú ich pred odoslaním na front.

Autentické fotografie možno nájsť aj prostredníctvom fondu All4Ukraine, ktorý sa zapojil do zberu a prepravy sanitiek na Ukrajinu.

Počas výstav sa „Oksana“ stala terčom vandalizmu – farbili na nej písmeno Z, symbol ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, hákové kríže a lepili provokatívne nápisy.

Viac — na odkaze v článku.

Poľsko

Ruské vlajky v Odese – video na poľských sociálnych sieťach sa ukázalo ako falošné

V poľských sociálnych sieťach šíri sa video, na ktorom je údajne vidieť obytný dom v Odese s ruskými vlajkami na balkónoch. Príspevky sú často sprevádzané popisom ako „Tymczasem w Odessie…“ (Medzitým v Odese), čo naznačujú proruské nálady v meste. Jedno z týchto videí získalo viac ako 1300 reakcií a vyše 250 komentárov, z ktorých mnohé svedčia o dôvere vo falošný obsah.

Faktčekingová platforma Demagog preverila pôvod videa. Pomocou reverzného vyhľadávania obrázkov zistili, že sa video pôvodne objavilo na TikToku – bez akéhokoľvek zmienky o Ukrajine. Pôvodný popis videa sa týkal osláv Dňa Ruska.

Budovu z videa sa podarilo identifikovať ako internát Ďalekovýchodnej štátnej univerzity železničnej dopravy v ruskom meste Chabarovsk. Túto informáciu potvrdzujú aj snímky zo služby Google Street View a údaje z mapových platforiem, ako napríklad Yandex Maps.

Podľa Aliny Bondarčuk, zástupkyne vedúceho ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám, Odesa sa stala jedným z hlavných terčov ruskej informačnej vojny:

„Žiadne iné mesto netrpí tak pod ruskou propagandou,“ povedala pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu.

V kremľovskom naratíve Odesa je vykresľovaná ako „ruské mesto s imperiálnou históriou“, „mesto, ktoré čaká na oslobodenie“ alebo „obeť ukrajinského nacionalizmu“ – najmä v súvislosti s udalosťami z 2. mája 2014, keď tam došlo k zrážkam medzi proruskými a proukrajinskými aktivistami. Takéto obrazy Rusko využíva roky, aj ako ospravedlnenie pre okupáciu Krymu a agresiu na Donbase.

Tieto dezinformácie majú konkrétny cieľ: vyvolať pochybnosti o situácii v meste a na Ukrajine celkovo. Zábery s údajnými ruskými vlajkami v Odese sú pokusom ovplyvniť verejnú mienku v Poľsku, spochybniť dôveryhodnosť ukrajinského odporu a oslabiť empatiu i podporu Ukrajincov.

Česko

Hoaxy Nely Liskovej o kriminalite Ukrajincov v Česku

Téma ukrajinských utečencov v Česku sa stala predmetom manipulácií nielen zo strany opozičných politikov, ale aj radikálnych aktivistov. Nela Lisková — bývalá samozvaná "konzulka DĽR" v Ostrave, známa svojimi proruskými názormi — tvrdila, že kriminalita v Česku údajne vzrástla o 45 % kvôli Ukrajincom. Fakty však ukazujú presný opak — kriminalita klesá.

Ako uvádza web Novinky.cz, údaj o 45 % sa pravdepodobne týka štatistiky štátneho zastupiteľstva za rok 2023. Podľa nej bolo v Česku minulý rok začaté trestné konanie voči 3447 ukrajinským občanom — o 1088 viac než v roku 2022, teda presne o tých 45 %. Zvýšený počet trestných konaní medzi Ukrajincami je očakávaný, keďže ukrajinská komunita v krajine výrazne narástla. K roku 2023 žilo v Česku viac než 578-tisíc Ukrajincov, z toho vyše 378-tisíc pod dočasnou ochranou.

Údaje o 45 % však vôbec nesvedčia o náraste celkovej kriminality v Česku. Naopak — z dlhodobého hľadiska kriminalita v krajine klesá, a to aj napriek výraznému nárastu počtu cudzincov.

Ukrajinci v roku 2024 tvorili 5,07 % zo všetkých trestne stíhaných, osôb pričom ich podiel na populácii je asi 5,4 %. Znamená to, že Ukrajinci porušujú zákon dokonca menej, než by sa dalo očakávať podľa ich početnosti.

V tej istej štatistike slovenskí občania predstavovali 3,10 % stíhaných, hoci ich podiel na populácii v Česku je len 1,11 %. Poliaci tvorili 0,16 % populácie, no 0,50 % stíhaných osôb. Vyplýva to zo správy českej polície.

Porovnanie štatistík ukazuje, že Ukrajinci neporušujú zákony viac než iní cudzinci, pričom celková úroveň kriminality v Česku za posledné roky postupne klesá. Napríklad v roku 2017, keď bolo v Česku výrazne menej Ukrajincov aj cudzincov všeobecne, bolo zaznamenaných takmer o 30-tisíc trestných činov viac než vlani. Nezmeneným faktom zostáva, že vyše 90 % stíhaných osôb v roku 2024 boli občania Českej republiky.

„Ukrajinci nepredstavujú hrozbu v Česku. Miera kriminality je nižšia než podiel komunity v spoločnosti,“ vyhlásilo vo februári Ministerstvo vnútra ČR.

Sama Lisková bola v decembri 2024 odsúdená podmienečne na osem mesiacov za šírenie nenávisti. Bývalá herečka erotických videí opakovane vyzývala na „denacifikáciu“ a „deukrajinizáciu“ Česka. Navštívila okupovaný Doneck, kde sa pokúšala demonštrovať „medzinárodnú podporu“ proruským separatistom, no neskôr bola z územia deportovaná.

Jej aktivity podrobne opísal slovenský publicista Tomáš Forró v knihe „Donbas: Svadobný salón vo vojne“ (2019).

Šíri sa mýtus, že Češi platia škody z nehôd ukrajinských áut

Český poslanec Jiří Foršt z krajne pravicovej strany SPD vyhlásil, že vraj „Češi platia škody po nehodách, ktoré spôsobili ukrajinské autá“. Táto informácia však nezodpovedá realite.

Česká kancelária poisťovateľov (ČKP) oficiálne informovala , že ukrajinské poisťovne si plnia svoje záväzky v súlade s medzinárodnými dohodami. Ak má ukrajinské auto „zelenú kartu“, teda povinné zmluvné poistenie, škody sa preplácajú rovnako ako pri vozidlách z iných krajín.

Vo výnimočných prípadoch, keď poistenie chýba, ČKP najskôr vyplatí odškodné poškodenému a následne vymáha sumu od vinníka alebo jeho poisťovne. To neznamená dodatočné náklady pre českých vodičov.

Česko pokrývalo škody spôsobené nepoistenými ukrajinskými vozidlami počas prvých šiestich mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Tento program sa skončil v apríli 2023. V tomto období bolo vyrovnaných 179 takýchto prípadov v hodnote približne 19 miliónov korún (740-tisíc eur).

Pre porovnanie, v tom istom období bolo v Česku zaznamenaných vyše 2800 nehôd spôsobených nepoistenými vozidlami v celkovej výške viac než pol miliardy korún, informuje portál „Řetězák“.

„Podpora Ukrajiny škodí Čechom“: ďalšia manipulácia

Líder SPD Tomio Okamura, ktorý opakovane vystupuje proti Ukrajine, spolu so svojimi spolustraníkmi tvrdí, že Česko má prestať pomáhať Ukrajincom, pretože to údajne škodí občanom krajiny. Oficiálne údaje však hovoria niečo iné.

Podľa výpočtov Ministerstva práce, Ukrajinci v Česku platia viac na daniach, odvodoch a DPH, než štát vynakladá na ich podporu. Vďaka príjmom z ich práce a vnútornou spotrebou získalo Česko naspäť minimálne 54 miliárd korún, uvádza sa v podrobnej správe ministerstva.

Analýza ministerstva ukazuje, že v prvom kvartáli 2023 výdavky prevyšovali príjmy — štát minul 7,0 miliardy korún, zatiaľ čo príjmy boli 4,9 miliardy. Od tretieho kvartála 2023 príjmy prevýšili výdavky: výdavky boli 4,4 miliardy, príjmy 4,8. Pozitívna rovnováha sa udržala aj naďalej.

Vo štvrtom kvartáli 2023 sa tento trend posilnil: výdavky klesli na 4,2 miliardy, príjmy vzrástli na 5,2. Najlepší výsledok bol zaznamenaný v o štvrtom kvartáli 2024 — pri výdavkoch 4,0 miliardy dosiahli príjmy 6,6 miliardy.

Väčšina Ukrajincov v Česku pracuje v sektoroch s nedostatkom pracovnej sily — stavebníctvo, priemysel, zdravotníctvo, doprava, letoviska. Vďaka Ukrajincom získava česká ekonomika dodatočnú pracovnú silu v čase demografických zmien.

The project is co-financed by the governments of Czechia, Hungary, Poland, and Slovakia through Visegrad Grants from the International Visegrad Fund.

The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom grantov Vyšehradského fondu.

Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.