BRATISLAVA. Východom Slovenska sa tento týždeň prehnali supercelárne búrky, pri ktorých vietor miestami dosahoval rýchlosť sto kilometrov za hodinu. Strhávali strechy, prevracali stromy, zneprejazdnili cesty aj železničnú trať.
Ničivé záplavy v americkom Texase zase zmietli z brehu rieky Guadalupe tábor s deťmi.
V Trenčíne sa vo štvrtok začal trojdňový festival Pohoda, ktorý vlani predčasne ukončila práve silná búrka.
Odborníci vysvetľujú, ako zistiť, či sa búrka blíži aj či je už nebezpečne blízko. Nielen podľa dát z meteorologických radarov, ale aj bez nich.
Čo napovedia dáta z meteoradarov
Ako sa prehánky a búrky nad Slovenskom pohybujú, sa dá najlepšie odhadnúť z radarových dát, ktoré na svojom webe zverejňuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Zrážky zobrazujú ako plochy rôznych farieb - od modrej, zelenej, žltej, oranžovej, cez červenú, bordovú až po fialovú. Čím farba ďalej postupuje na tejto stupnici a je sýtejšia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že nad daným miestom prší a že sú zrážky intenzívnejšie.
Radarovými záznamami sa riadi aj lovec búrok Richard Tóth, tieto dáta ako spoľahlivý zdroj odporúča aj David Rýva z radarového oddelenia Českého hydrometeorologického ústavu.
"Dobre ukážu pohyb, vývoj a intenzitu prehánok a búrok vo vašej oblasti a existuje aj množstvo mobilných aplikácií, ktoré rýchlo a pohodlne prehliadanie tých dát umožňujú," vraví Rýva.
Radarové informácie SHMÚ. (zdroj: SHMÚ)Kto si na webe SHMÚ v časti Radarové informácie označí aj možnosť zobrazovať blesky, na mape bude ich výskyt vidieť ako piktogram čierneho krížika. Niekedy nie sú ľahko viditeľné, preto je dobré priblížiť si miesto, o ktoré sa človek zaujíma.
Smerovanie zrážok a búrok sa dá odhadnúť vďaka možnosti prehrať si animáciu dát z radarov a tak je viditeľné, v akom smere postupujú.
Ako spoznať búrkový oblak
Ak človek nemá prístup k internetu a dátam z radarov, klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ odporúča sledovať, či oblačnosť výrazne nerastie do výšky tak, že výzorom pripomína karfiol.
"To je varovný signál. Taký vývoj oblačnosti môže dospieť až do štádia, že sa v nej vyvinú búrkové oblaky, tzv. cumulonimby," upozorňuje.
Keď sa kopovitý oblak vyrastený do výšky začne ako keby zvrchu prelievať do strán a vznikne tak tvar nákovy, vtedy už často prichádzajú aj zrážky a blesky.
"Búrka je nebezpečná práve tým, keď sa takto rozlieva zvrchu, lebo z niektorej strany ešte môže svietiť slnko a je nám super, ale nad nami už môže byť roztiahnutá táto nákova búrky, a práve z nej môže na obrovskú vzdialenosť udrieť blesk," hovorí Tóth.
"To je potom pre nás, ako sa hovorí, blesk z čistého neba. Búrka nie je len to jadro, v ktorom už prší, ale celý oblak. Teda aj časť ďaleko pred ním, a to môže byť aj desať až 15 kilometrov," upozorňuje.
Cumulonimbus incus je vysoký oblak, ktorého horná časť sa rozširuje do tvaru lievika či nákovy. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Aj Rýva z Českého hydrometeorologického ústavu vraví, že veľa ľudí si dlho nepripustí, že mohutné blížiace sa jasne biele kopovité oblaky sú v skutočnosti búrkové. "Až kým neuvidia ich spodnú, veľmi tmavú základňu."
Faško radí, ako aj bez prístupu k radarovým dátam zistiť, ako ďaleko búrka práve je, a to podľa bleskov a hrmenia. Zvuk, a teda aj hrom, sa v atmosfére šíri oveľa pomalšie ako svetlo, a teda blesk – len rýchlosťou zhruba 340 metrov za sekundu.
"Dajme si príklad - ak od momentu, keď uvidíte blesk, po moment, keď začujete zahrmenie, narátate desať sekúnd, vtedy je od vás blesk vzdialený takmer 3,5 kilometra," vraví Faško. "To už je tak blízko, že by ste v tej chvíli už mali byť na mieste, kde vás nemôže zasiahnuť blesk alebo na vás náraz vetra nemôže niečo zhodiť."
Na približný odhad vzdialenosti búrky sa teda počet narátaných sekúnd vynásobí číslom 0,33. Každé narátané tri sekundy medzi bleskom a hromom predstavujú približne jeden kilometer vzdialenosti.
Tóth radí ukryť sa pred búrkou už pri narátanej vzdialenosti pod päť kilometrov. "Teda keď medzi bleskom a hromom narátate približne 15 sekúnd."
Skalný previs nestačí
Akejkoľvek búrke sa v ideálnom prípade treba vyhnúť a zariadiť tak, aby sme v nej nezostali nechránení, vraví klimatológ Faško.
Okrem sledovania predpovedí počasia je vhodné túry si vždy plánovať na skoré ráno. "Pravdepodobnosť výskytu búrky je väčšia v poobedňajších hodinách a večer," pripomína klimatológ.
V lese sa Tóth neodporúča ukryť pod skalné previsy, ktoré síce ochránia pred dažďom, no v prípade zásahu bleskom je mokrá skala vodičom. Ak sa blíži búrka, najlepšie je v čase jej príchodu byť už mimo lesa, no ak v ňom človeka predsa zastihne, mal by sa podľa Tótha presunúť na okraj lesa, kde už stromy človeku neprekážajú v pozorovaní situácie, no zároveň nie je ani na otvorenom priestranstve.
Za bezpečný úkryt pred búrkou sa považuje auto, ktoré funguje ako Faradayova klietka - teda ako uzatvorená klietka z vodivého materiálu, ktorej vnútorný priestor je chránený pred účinkami vonkajších elektrických polí.
Ak sa už človek ocitne na otvorenom priestranstve v čase búrky, treba si čupnúť, najlepšie na špičky a päty dať k sebe, skloniť hlavu. Ak sa dá, treba si dať pod seba suchý ruksak alebo karimatku. Bezpečnostná poloha zmenšuje riziko zásahu bleskom.
"Je to poloha vajíčko, najúspornejšia poloha, aby ste zaberali čo najmenšiu plochu, aby ste čo najmenej vytŕčali," vraví Faško. Ide pritom o núdzové riešenie, a najlepšie je sa takejto nebezpečnej situácii nevystaviť.
Tóth tiež upozorňuje, že ak je človek na otvorenom priestranstve a búrka s bleskami je už nad ním, nesmie bežať. "Ak niekde tam udrie blesk, medzi vašimi nohami, ktoré sú pri chôdzi alebo behu od seba, vznikne krokové napätie. Šíri sa medzi nimi výboj, ktorý vám môže ublížiť."
Skryť sa odporúča v prípade miest do budov, najbližšieho obchodu či reštaurácie, ktoré sú zabezpečené hromozvodmi. "Určite nie je bezpečné schovávať sa v parkoch pod stromy alebo do často kovových prístreškov na zastávkach, najmä ak ide o otvorenejšie časti mesta," hovorí Rýva.
