Vláda Roberta Fica zaryto blokuje 18. balík európskych sankcií proti Rusku. Po otvorenej kritike nemeckého kancelára Fridricha Merza sa ozval aj litovský minister zahraničia Kestutis Budrys a český premiér Petr Fiala.
Fico absolvoval „tvrdý“ rozhovor s Merzom. Do utorka chce dohodu v súvislosti s plánom ukončiť dovoz ruského plynu do EÚ a ak nebude mať garancie, Slovensko 18. balík sankcií nepodporí. V tejto súvislosti vraj v presadzovaní slovenských požiadaviek necúvne ani takému vplyvnému politikovi, ako je nemecký kancelár.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Slovenská reputácia aj európska trpezlivosť majú limity. Po Nemecku sa ozvala Litva
- Mal som tvrdý rozhovor s Merzom, tvrdí Fico. O sankciách a plyne sa chce dohodnúť do utorka
- Komisia nepíše len o naplnených obavách. Varuje aj pred zmenami, ktoré Susko chystá
- Trump zavádza brutálne clo na dovoz z Únie, výrazne vyššie, než všetci čakali. Ako musí reagovať Európa?
- Obrovský úspech. Pohánková oslavuje juniorský titul vo Wimbledone
- Ďaleko od ľudí, blízko k šialenstvu. Ich krátky návrat do civilizácie sa skončil tragicky
Slovenská reputácia aj európska trpezlivosť majú limity. Po Nemecku sa ozvala Litva

„Chýba už len jeden členský štát, ktorý by s tým súhlasil. Naliehavo preto žiadam Slovensko a jeho premiéra, aby prestali blokovať schválenie,“ povedal nemecký kancelár Friedrich Merz v súvislosti s 18. sankčným balíkom proti Rusku. Slovensko je jediným členským štátom Únie, ktorý ho blokuje.
Po kritike, ktorú Slovensku a Ficovi, adresoval Merz, sa ozval ďalší európsky politik. „Mali by sme to Slovensku povedať otvorene tak na chodbách, ako aj v súkromných rozhovoroch. Toto je neprijateľné. Toto sú najzákladnejšie, najdôležitejšie veci,“ vyhlásil litovský minister zahraničia Kestutis Budrys.
Slovensko v Európskej rade odmieta podporiť balík sankcií proti Rusku, pretože nesúhlasí s programom RePowerEU, ktorý ráta s úplným odpojením Európskej únie od ruských nerastných surovín. Fico od Európskej komisie žiada kompenzácie.
RePowerEU by kvalifikovanou väčšinou mohol prejsť aj bez Slovenska, sankcie však nie, a preto sa stali Ficovým rukojemníkom v spore o RePowerEU.
„Je to zlý postup a nemôže pokračovať, pretože sa potom strácajú naše najdôležitejšie záujmy. Tým je momentálne zvyšovať tlak na Rusko. Pre niektorých je zjavne najvyšším záujmom sebeckosť,“ povedal litovský minister, podľa ktorého slovenský prístup podkopáva Európsku úniu.
- Fiala píše Ficovi: Český premiér Petr Fiala napísal Ficovi list. Požiadal ho, aby neblokoval osemnásty balík sankcií proti Rusku. Poukázal na to, že Slovensko je pre Česko najbližším partnerom v regióne a pripomenul mu „bolestné skúsenosti“ s agresívnou ruskou politikou a okupáciou.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Trumpovo zásadné vyhlásenie: Americký prezident Donald Trump uviedol, že má dnes v pláne urobiť „zásadné vyhlásenie“ voči Rusku. V uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť s konaním ruského prezidenta Vladimira Putina a s nedostatočným pokrokom k mieru. Trump tiež po prvýkrát od návratu do Bieleho domu poslal zbrane Ukrajine na základe prezidentskej právomoci.
- Rusov po výmene posielajú späť na front: Rusko a Ukrajina po troch rokoch od začiatku vojny uskutočnili najväčšiu výmenu zajatcov. Obe znepriatelené krajiny prepustili tisícku vojakov. Ruské rodiny však tvrdia, že muži neboli vôbec prepustení domov, a to aj keď boli vážne zranení. Namiesto toho ich čakalo odvedenie na front.
- Možný koniec Admirála Kuznecova: Jedinej ruskej lietadlovej lodi Admirál Kuznecov hrozí, že skončí v šrote, upozornil ruský denník Izvestija. Ministerstvo obrany už zastavilo opravu a modernizáciu plavidla a veliteľstvo vojenského námorníctva a vedenie ruských lodeníc v najbližšom čase rozhodnú o ďalšom osude vlajkovej lode ruského námorníctva.
Zo zahraničných webov:
- Foreign Affairs: Gruzínske varovanie pre Ukrajinu
- The Economist: Ukrajinské farmy na fronte bojujú s Rusmi a počasím
- SPIEGEL International: Nemci sú čoraz nepokojnejší, pretože mier v Európe sa zdá byť krehkejší
Mal som tvrdý rozhovor s Merzom, tvrdí Fico. O sankciách a plyne sa chce dohodnúť do utorka

Premiér Robert Fico telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o 18. sankčnom balíku proti Rusku a o zastavení plynu z tejto krajiny smerom do Európskej únie po 1. januári 2028.
Fico vyhlásil, že Slovensko nemá problém podporiť 18. sankčný balík proti Rusku, ale chce od Európskej únie záruky, že keď sa od roku 2028 zastavia dodávky plynu z Ruska nebude mať nedostatok plynu, výrazne vyššie tranzitné poplatky za jeho prepravu a v spore s Ruskom o dodávku plynu nezostane samo. Naša krajina má totiž s ruským Gazpromom zmluvu na dodávku plynu až do roku 2034. Jej predčasné vypovedanie môže podľa premiéra spustiť súdny spor.
Hoci Fico priznal, že Merza v téme protiruských sankcií považuje za najvplyvnejšieho politika Európskej únie snažil sa naznačiť, že on v presadzovaní slovenských požiadaviek necúvne ani takému vplyvnému politikovi, ako je nemecký kancelár. „Povedal som: Pán kancelár Friedrich prepáč, ale ja nie som prvý deň v politike,“ pochválil sa Fico.
Napriek tomu, že nie sú známe detailné závery telefonátu, z premiérových slov sa dá predpokladať, že viedol k ochote obidvoch strán sa dohodnúť. „Friedrich máme 48 hodín, poďme o tom rokovať,“ mal mu povedať premiér. Z Ficových slov vyplýva, že má Merzovi čo najskôr pripraviť scenáre riešenia vzniknutej situácie.
- Opozícia použila Ficov trik: Opozícia predložila do parlamentu uznesenie k sankciám EÚ proti Rusku. Poslankyňa Vladimíra Marcinková tvrdí, že malo zaviazať vládu na podporu sankcií aj bez jeho prerokovania. Upozornila na to, že procedúru, o ktorej hovorí ústavný zákon o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ, využil v roku 2023 vtedajší opozičný poslanec Robert Fico.
Komisia nepíše len o naplnených obavách. Varuje aj pred zmenami, ktoré Susko chystá

Európska komisia po vlaňajšej tvrdej kritike stavu právneho štátu na Slovensku s odstupom roka hovorí len o tom, že neregistruje žiadne pokroky. Pridáva výhrady k tomu, aké ďalšie zmeny chystá minister spravodlivosti Boris Susko. Hoci sa o nich hovorí menej než o vlaňajšej koaličnej novele Trestného zákona, ide tiež o nemalé zmeny vo fungovaní justície.
Susko chce zrušiť systém ich pravidelného hodnotenia a zmeniť disciplinárne konania, ktoré sa sfunkčnili až po zmenách za ministerky Márie Kolíkovej. Vrátil by tiež sudcom odmeny. Novinky v zákone o sudcoch posunul v júni parlament do druhého čítania a na jeseň sa očakáva, že ich koalícia schváli.
Eurokomisia varuje, že nová legislatíva otvára nové nástrahy v už aj tak oslabenom systéme spravodlivosti. Spomína individuálne odmeny sudcov, ktoré zrušila niekdajšia ministerka Lucia Žitňanská v roku 2011. Vysvetľovala, že prinášajú možnosť vnútornej korupcie na súdoch. Rozhodovali o nich predsedovia súdov bez toho, aby boli jasne stanovené kritériá.
Suskov návrh tento systém obnovuje. Malo by ísť o prilepšenie za aktivity navyše, no udeliť sa budú môcť napríklad aj k 50. či 60. narodeninám. Eurokomisia si všíma, že splnenie kritérií, napríklad dosiahnutie veku, nezakladá nárok sudcu na odmenu. V konečnom dôsledku tak bude rozhodovať stále len predseda súdu.
V krátkosti z domova:
- Haitová opäť súdi: Po viac než piatich rokoch sa na bratislavský krajský súd vrátila sudkyňa Andrea Haitová, sestra bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Generálna prokuratúra v júni zastavila jej trestné stíhanie v kauze Búrka. Kauza sa nedostane pred súd a namiesto trestu sa Haitová dočká odškodnenia.
- Odhalili sklad falšovaných liekov: Slovensko bolo jednou z 90 krajín, kde prebehla celosvetová akcia Interpolu Pangea XVII, cielená na odhalenie falšovaných liekov. Na akcii spolupracovali Národná protidrogová jednotka a Kriminálny úrad finančnej správy. Bolo zaistené veľké množstvo liekov Cialis a Viagra, ktoré patria medzi tzv. lifestylové lieky a sú najviac falšované.
- Danko kritizuje Pellegriniho: Predseda koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady Andrej Danko vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby „prestal so šaškovaním“, skončil výcvik v Národných obranných silách a vrátil sa do Prezidentského paláca. Danko je presvedčený, že Slovensko potrebuje prezidenta inde. Spolu s premiérom by mal napríklad zabojovať proti podpisu sankčného balíka proti Rusku.
Trump zavádza brutálne clo na dovoz z Únie, výrazne vyššie, než všetci čakali. Ako musí reagovať Európa?

Donald Trump strávil podstatnú časť svojho prvého i druhého funkčného obdobia sťažnosťami na Európsku úniu. Podľa neho je Únia „horšia ako Čína“, ako opakuje, keď hovorí o medzinárodnom obchode. Americký prezident sa sťažuje, že štáty Únie udržiavajú vysoké clá a znemožňujú americkým firmám vyvážať ich produkty do Európy.
Je to klamstvo, európska a americká colná tarifa bola do Trumpovho návratu do funkcie v januári tohto roka na podobnej úrovni. Únia potom Američanom ponúkla vzájomné zníženie ciel na priemyselné výrobky na nulu.
Trump to odmietol a namiesto toho oznámil, že s platnosťou od 1. augusta budú dovozcovia tovaru do USA z krajín Únie platiť clo vo výške 30 percent. Je to oveľa vyššia tarifa, než s akou štáty Únie počítali.
Európske firmy vyjadrovali názor, že keby Trump uvalil clo na dovoz vo výške 10 percent, dokázali by s tým žiť. Tarifu by absorbovali kombináciou zníženia svojej marže a zdražovaním. Clo vo výške 30 percent je však úplne iná pesnička. Pre množstvo výrobkov sa to rovná prakticky obchodnému embargu. Je zrejmé, že to poškodí nielen európsky biznis, ale aj amerických spotrebiteľov, ktorí jednoducho budú musieť platiť vyššie ceny.
V krátkosti z ekonomiky:
- Nezvratný koniec ruských energií: Úplne sa odstrihnutie od ruských energií od roku 2028 je zrejme nezvratné, skonštatovala ministerka hospodárstva Denisa Saková. Podľa ministerky, na schválenie takzvaného REPowerEU Roadmap, zameraného na zbavenie sa závislosti od ruských fosílnych palív, postačuje kvalifikovaná väčšina členských štátov EÚ.
- IT sektor je v útlme: Itečkári na Slovensku po rokoch blahobytu prechádzajú ťažším obdobím. Po dynamickom raste sektora počas pandémie dochádza k spomaleniu, čo sa podpisuje pod skromnejšiu ponuku nových pracovných miest. Na jednu pracovnú pozíciu sa hlási podstatne viac ľudí a nájsť si prácu v IT bez špecifických zručností je ťažšie než v minulosti.
- Koniec šéfky siete X: Americké médiá v tom majú jasno: doterajšia generálna riaditeľka siete X Linda Yaccarinová sa rozhodla po dvoch rokoch zo svojej pozície odísť, pretože ju prestalo baviť „upratovať po Elonovi Muskovi“. Do vedenia platformy X prišla Yaccarinová s viac ako tridsiatimi rokmi skúseností v mediálnom biznise.
Obrovský úspech. Pohánková oslavuje juniorský titul vo Wimbledone

Slovenská tenistka Mia Pohánková triumfovala vo dvojhre junioriek na grandslamovom turnaji vo Wimbledone. Vo finále zvíťazila nad nasadenou šestkou Američankou Juliete Parejovou 6:3, 6:1 a dosiahla životný úspech.
Pohánková získala prvý titul z podujatí veľkej štvorky a na tráve All England Clubu nadviazala na vlaňajší triumf krajanky Renáty Jamrichovej. Zverenka trénera Róberta Gašparetza sa stala štvrtou slovenskou šampiónkou v grandslamovom juniorskom singli v ére samostatnosti.
Napodobnila Jamrichovú, ktorá má v zbierke dve trofeje, triumfovala vlani aj na Australian Open. Jeden titul majú na konte Tereza Mihalíková (Australian Open 2015), Kristína Kučová (US Open 2007). Medzi juniormi vyhral Martin Kližan v roku 2006 na Roland Garros.
„Teraz sa pre Miu začne taká naozajstná kariéra, keď sa bude musieť presadiť medzi ženami. Veľmi Mii a celému jej tímu blahoželám a verím, že sa jej bude dariť na ďalších juniorských, ale aj ženských turnajoch,“ reagoval na úspech Pohánkovej prezident Slovenského tenisového zväzu Miloslav Mečíř.
Ďaleko od ľudí, blízko k šialenstvu. Ich krátky návrat do civilizácie sa skončil tragicky

To, že šli jednovaječné dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci na festival do Karlových Varov, je veľká výnimka. Medzi ľudí nechodia, zvolili si pustovnícky spôsob života.
Jeden z nich sa dokonca ponáhľal domov, aby sa postaral o kravy. Ich krátky návrat do civilizácie sa však skončil tragicky. V nedeľu ráno objavili Františka Klišíka utopeného v jazere pri Prahe.
Kto ich za tých pár hodín stihol vidieť, pravdepodobne na nich nikdy nezabudne. Stali sa hrdinami filmu Raději zešílet v divočine, za ktorý získal slovenský režisér Miro Remo hlavnú cenu, Krištáľový glóbus.
Remo ich objavil v knihe Aleša Palána a fotografa Jana Šibíka, ktorí pod rovnakým názvom, ako si on vybral pre svoj film, zmapovali život viacerých čudákov na Šumave. Klišíkovcov stačí chvíľu pozorovať a plastické kontúry naberá všetko to, čo je obsiahnuté v názve tohto filmu. Ich život je divočina. Ich život sa blíži k šialenstvu.
Podcasty SME
- Dobré ráno sobota z Pohody: Žilinka konečne použil paragraf 363 správne
- Vertigo: Od Duchoňa cez Bláznivú strelu až po Dokonalú zhodu. Výber filmov na celé leto
- Klik: A.I.dolf by Elon Musk
- Dejiny: Prišiel, zvíťazil a rozprávkovo zbohatol – princ Eugen Savojský
- Rozprávky SME: Neverím vlastným očiam. Prvá rozlúštená šifra
Karikatúra

Recept dňa

Nemusíte ísť do Británie, aby ste si dopriali kvalitnú klasickú smaženú rybu v pivnom cestíčku.
Dnes očakávame
- Americký prezident Donald Trump má vystúpiť s „dôležitým vyhlásením“ adresovaným Rusku
- Osobitný Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg pricestuje do Kyjeva
- Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa vo Washingtone stretne s Trumpom
Dnes v histórii

14. júla 1789 sa dobytím Bastily - francúzskeho štátneho väzenia a symbolu kráľovského despotizmu - začala Veľká francúzska revolúcia. Tá sa vo všeobecnosti považuje za významný zlom v dejinách kontinentálnej Európy, ktorý znamenal prechod od absolutizmu k občianstvu a ustanovenie ľudu ako hlavnej politickej sily. Okrem toho však stála aj pri zrode moderného politického teroru.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.