Do armády sa prihlásila hneď po strednej, pretože ju uniforma lákala už odmala. Aj po rokoch je spokojná a hrdá na to, že je profesionálna vojačka.
„Stále je tu však rozšírený názor, že ženy nemajú v armáde čo robiť,“ hovorí Jarmila. Jej skutočné meno sme zmenili.
Dlhodobo sa pomer žien v slovenskej armáde pohyboval okolo 12 percent. Dnes je na Slovensku 2198 profesionálnych vojačiek, tvoria 16,3 percenta z celkového počtu.
Ženy sú aj v pilotnom turnuse výcviku do nových Národných obranných síl.
Záujem zatiaľ približne zodpovedá záujmu žien o zamestnanie profesionálnej vojačky, je len mierne vyšší, informuje hovorca ozbrojených síl Štefan Zemanovič.
Vojačky sa musia vyrovnať aj s názormi, že nie sú vhodné na bojové úlohy, pretože sú slabšie a emocionálnejšie než muži. Niektoré vojenské pozície vyžadujú fyzické predpoklady ako prenášanie ťažkého vybavenia alebo dlhé obdobia fyzickej námahy. Ženy v armáde tiež môžu byť vystavené riziku obťažovania a napadnutia.
Ženy môžu mať menej príležitostí byť nasadené do bojových úloh, čo môže ovplyvniť ich kariérny postup v armáde. Náročné je aj zosúladiť armádne a rodinné povinnosti.
Vojačky hovoria, že výnimky či úľavy ani nehľadajú. „Armáda je o tom, že človek ide cez svoje limity,“ hovorí Martina, ktorej meno sme zmenili tiež. „Keby sme chceli výnimky na všetko, tak by nebol rozdiel medzi vojakom a civilom.“
Jarmila ako zlú skúsenosť hodnotí len to, ako jej kolegovia a nadriadení vnímali, keď ako matka samoživiteľka mala isté výhody - napríklad ju nemohli vyslať na cvičenie bez jej súhlasu.
„Najskôr som bola zaradená do dobrej roty, kde to dokázali pochopiť. Potom ma preradili a dostala som sa na rotu, kde som od veliteľa pociťovala šikanovanie, kvôli tomu, že som matka samoživiteľka,“ hovorí.
Rovnaká záťaž
Martina sa pred štyrmi rokmi rozhodla ísť na vojenskú medicínu. „Bola som úprimne fascinovaná, že sa dá takto študovať a zároveň mať finančné zázemie, samostatnosť a nezávislosť od rodičov,“ hovorí.
