BRUSEL, BRATISLAVA. Premiér Robert Fico rozhodol, že Slovensko nateraz nepodporí 18. sankčný balík Európskej únie voči Rusku.
Napriek tomu, že ešte pred obedom avizoval, že dostal list od predsedníčky Európskej komisie, ktorá mu sľúbila garancie ohľadom dodávok plynu pre Slovensko po roku 2028, napokon vydal pokyn, aby Slovensko žiadalo v Bruseli odklad hlasovania o sankciách.
Fico tvrdí, že za jeho rozhodnutie môže opozícia.
„Európska komisia by si za daných okolností mala urobiť poriadok so svojimi obľúbencami v opozícii, to isté by mali urobiť premiéri členských štátov EÚ, ktorí sa k nej otvorene hlásia,“ povedal.
Ficov blokačný manéver
Nový balík sankcií proti Rusku odmietlo Slovensko a Maďarsko už na summite Európskej rady 27. júna.
Fico žiadal ústupky v inak nesúvisiacom balíku RePower EU, ktorý má zabezpečiť odpojenie Únie od ruských nerastných surovín. Návrhu vyčíta, že by pre Slovensko znamenal zvýšenie tranzitných poplatkov za plyn, zdraženie plynu a navyše aj hrozbu žaloby od Gazpromu, s ktorým má Slovenský plynárenský priemysel zmluvu do roku 2034.
Keďže na sankcie proti Rusku je potrebná pri hlasovaní jednomyseľnosť členských štátov a pri odpojení Únie od ruských fosílnych palív stačí len väčšina, práve vetovanie sankcií Fico využíval na nátlak na rokovanie v Únii.
Kým Maďarsko neskôr ustúpilo, kompromis so Slovenskom sa nepodarilo dosiahnuť ani v piatok 11. júla na stretnutí stálych predstaviteľov pri EÚ.
Ešte v sobotu, keď sa konalo ďalšie mimoriadne zasadnutie vyslancov pri EÚ, Fico hovoril, že Slovensko nemá problém podporiť sankčný balík a že verí, že sa do utorka na ústupkoch s Komisiou dohodnú.

Garancie od von der Leyenovej
Už v pondelok sa v zahraničných médiách objavovali informácie, že Slovensko napokon aj vďaka garanciám zo strany Európskej komisie v otázkach dodávok plynu podporí prijatie 18. sankčného balíka voči Rusku.
Naznačovala to aj Ficova reakcia. „Telefonické hádky a tvrdé rokovania sa blížia k nejakému záveru. Na stole je písomný návrh garancií Komisie, ktorý nám ponúka za zahlasovanie o 18. balíku protiruských sankcií,“ uviedol Fico vo videostanovisku zverejnenom na sociálnych sieťach.
„Stále si nechávam v rukách možnosť, že 18. sankčný balík nepodporíme,“ dodal.
V liste predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová píše, že vníma „národné špecifiká a výzvy, ktorým čelia členské štáty“.
„Môžem Vás ubezpečiť o záväzku Komisie spolupracovať s Vami na implementácii dohodnutého pracovného plánu a riešení špecifických výziev pre Slovensko,“ píše von der Leyenová.
Fica kritizuje opozícia
Opozičné strany však Fica v utorok v reakcii kritizovali nielen za postoj voči sankciám, kalkul s odpojením od ruských fosílnych palív, ale tiež za spoluprácu s Ruskom.
„Toľko vydieral Európsku komisiu a našich partnerov, až sme nakoniec dopadli ako neposlušný žiak, ktorému aj tak chce EÚ pomôcť,“ konštatoval predseda SaS Branislav Gröhling.
Fico podľa neho hovorí, že ruský plyn je najlacnejší, no podľa Eurostatu mali naši veľkoodberatelia druhé najvyššie ceny v celej Únii.
„Hovorí o arbitrážach, ale ignoruje, že všetky spory Gazpromu s európskymi štátmi sa skončili fiaskom pre ruský koncern. To nie je politika suverenity, to je politika servility voči Kremľu,“ uzavrel predseda SaS.
„Namiesto spolupráce a koordinácie postupov v súlade s dohodami na európskej úrovni predseda vlády a strana Smer neustále rozdúchava napätie nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni,“ uviedlo v stanovisku KDH.
„Robert Fico vraj čaká na reakciu lídrov strán ohľadom jeho plynovej hry. Tu je moja reakcia - skončilo sa to fiaskom, presne ako sme varovali. Nič pre Slovensko v Bruseli nevyjednal, iba poškodil naše meno, urobil krajine hanbu a napokon vyhlásil kapituláciu,“ zareagoval na premiéra Michal Šimečka, predseda najsilnejšieho opozičného subjektu hnutia Progresívne Slovensko (PS).

Sankcie opäť zablokoval
Fico napokon aj napriek garanciám Komisie znovu zablokoval hlasovanie o sankciách. Do médií zaslal stanovisko, v ktorom sa vyhovára na kritickú reakciu domácej opozície.
„Zástupca Slovenskej republiky dostal pokyn, aby dnes požiadal o odklad hlasovania o 18. sankčnom balíku, berúc na zreteľ postoj slovenskej politickej scény,“ tvrdí premiér.
Na utorkové stretnutie ministrov zahraničných vecí v Bruseli namiesto ministra zahraničných vecí Juraja Blanára vycestoval štátny tajomník Marek Eštok.
Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová potvrdila, že Slovensko naďalej blokuje prijatie sankčného balíka. Verí však, že v stredu sa podarí dospieť k dohode.
„Som naozaj smutná, že sme dnes nedosiahli dohodu. Musím povedať, že sme boli naozaj blízko k tomu, aby sme Slovensko uistili. Komisia im poskytla všetko, čo požadovali. Teraz je loptička na strane Slovenska a túto dohodu musíme dotiahnuť. Už to trvá dva mesiace,“ vyhlásila Kallasová.
"Rokovania prebiehajú už nejaký čas a predsedníčka Európskej komisie rovnako poslala slovenskému premiérovi list, v ktorom reagovala na ich obavy. Doteraz sa to zdalo v poriadku," pokračovala šéfka európskej diplomacie.
"Takže neviem, čo sa medzitým stalo, pravdepodobne niečo v domácej politike. Je ale dôležité, aby sme sa týchto bodov držali. Ak máte obavy a tieto obavy a citlivé otázky sú riešené, potom si myslím, že je dôležité, aby ste k tomu nepridávali nič navyše," reagovala.
Zároveň zdôraznila, že sankcie sú nevyhnutné na to, aby sa Rusku odobrali prostriedky na pokračovanie vojny na Ukrajine. V súvislosti s aktuálnou situáciou upozornila, že ruské bombardovanie dosiahlo rekordné úrovne a Moskva čoraz častejšie používa zakázané chemické zbrane. „Všetko toto ukazuje, že Rusko nemá záujem o mier,“ skonštatovala.
Proti 18. balíčku protiruských sankcií má okrem Slovenska výhrady aj Malta. Tej prekáža cenový strop na ruské energie, ktorý by znevýhodnil maltské lodné hospodárstvo.
Ďalšie rokovania stálych predstaviteľov pri EÚ sa konajú už v stredu, či však bude otázka sankcií na stole, je otázne.