Na Námestí slobody v Bratislave sa konal festival Dúhový Pride. Autor: TASR
BRATISLAVA. Dve držiace sa ruky, dve ženy, dúha na lícach, jedna sa práve smeje na vtipe svojej partnerky. Pred bratislavským Námestím slobody sa tvoria už od predpoludnia rady ľudí, ktorí prišli ukázať, že na Slovensku existuje aj iná ako heterosexuálna láska.
Dúhovými vlajočkami radostne mávajú aj deti, ktoré sem prišli s rodinami. Viac ako počúvať protestné prejavy vyzývajúce na solidaritu a vzájomné porozumenie ich bavili kolotoče a hlavne fontána Družba, v ktorej sa hrali naháňačky.
Na úvod moderátor Radoslav Batora vyzval ľudí na minútu ticha. „Pošlite Matúšovi a Jurajovi bozk do neba,“ hovorí.
Dospelí sa zatiaľ tmolili pomedzi stánky mimovládok a súkromných spoločností, ktoré sú partnermi podujatia PRIDE Bratislava. Stánky tu malo združenie Saplinq, iniciatíva Inakosť, Prizma Košice, Signum alebo Dom svetla, ktorý robil bezplatné testy na vírus HIV, syfilis či žltačku typu C.
Samotný sprievod sa začal až o 14. hodine, šlo sa z námestia až k Zámockej, kde sa vzdala úcta zavraždeným Matúšovi Horváthovi a Jurajovi Vankuličovi.
Spomienka na teroristický útok bola aj po troch rokoch silná. „Nezabudneme, neodpustíme!“ skandoval dav.
Na pochode sa zúčastnilo 14-tisíc ľudí. Vlani prišlo o štyritisíc osôb menej.
Sprievod smeroval na Zámockú ulicu pod Hradom. (zdroj: SME - Marko Erd)Tanec, smiech a moment ticha pred Teplárňou
Dav sa z námestia šuchce k prezidentskému palácu. „Bože, to je cute (rozkošné),“ zahlási mladík. Kamarátkam ukazuje na malého psa s dúhovým postrojom, ktorému majiteľka práve nalievala vodu do misky.
O kúsok ďalej od neho ľudí zabáva žena s megafónom, ktorá má na bicykli mobilný audiosystém, cez ktorý púšťa popové hity. Ľudia pri nej tancovali a posúvali si dúhovú voskovku, ktorou si potierali líca.
„Súdružka Klobásková si prosí svoje maľovátka naspäť,“ vtipkuje žena s megafónom.
Keď prechádzali okolo prezidentského paláca, žena s megafónom ľudí vyzvala, aby nahlas pozdravili prezidenta, ktorý mlčí a podujatie nekomentuje. Jeho predchodkyňa pritom nad podujatím preberala záštitu.
Peter Pellegrini v tomto čase trénuje s ďalšími brancami na Tureckom vrchu so zbraňami a buzolou na orientáciu v teréne, aby spropagoval Národné obranné sily.
Na Palisádach sa do kopca kúsok po kúsku posúva auto so značkou známeho energetického nápoja. Z reproduktorov hrá Lady Gaga a na aute stojí žena s dúhovým vejárom, ktorá burcuje dav do tanca. Parlament bol ohradený policajnými autami a hliadkami.
Pred bývalým podnikom Tepláreň bola minúta ticha. (zdroj: SME - Marko Erd)Láska vyhrá. Našou zbraňou je? Solidarita! Kvír práva sú ľudské práva. Trans práva sú ľudské práva. Slovensko je pre všetkých.
Takéto heslá sa kričali v rôznych častiach davu, len na Zámockej pri bistre, kde kedysi sídlil bar Tepláreň, sa zmenili. Ľudí tu zasiahla spomienka na teroristický útok, pri ktorom strelec zavraždil dvoch príslušníkov menšiny pre ich identitu.
Pomedzi dav sa tmolia aj aktivisti s petíciou, ktorá vyzýva stranu KDH na nehlasovanie s vládnou koalíciou v súvislosti so zmenou ústavy, ktorú odborníci označujú za škodlivú pre dúhovú menšinu.
Právnička Lucia Berdisová v komentári pre SME napísala, že ak by došlo k prijatiu zmien, Slovensko by skočilo do roku 2015, keď niečo podobné prešlo v ruskej dume.
Novela ústavy otáča kormidlo od Európy a kapitán švindľuje pohľadom Čítajte Na zrovnoprávnenie pri súčasnej vláde nedúfajú
Nikita prišla do Bratislavy aj s kamarátkami z Rakúska. Majú tu známych a chceli im vyjadriť podporu v „náročných časoch“.
„Situácia tu zatiaľ nie je taká zlá ako v Maďarsku, Orbán už zmenil ústavu a Ficovi sa to zatiaľ nedarí,“ hovorí o snahe premiéra začleniť do ústavy existenciu len dvoch pohlaví.
Robert Fico chce s pomocou opozičnej strany KDH pretlačiť aj možnosť Slovenska nerešpektovať niektoré rozhodnutia orgánov Európskej únie v súvislosti so zrovnoprávňovaním menšiny.
Zdeno zas hovoril o „politických bodoch“, ktoré si niektorí politici nadháňajú šírením nenávisti a predsudkov voči obyčajným ľuďom ako on. Nazval ich gaunermi.
„Ja som zažil aj totalitu, keď sme sa nesmeli zhromažďovať, a vážim si, čo nám naši rodičia aj starí rodičia vybojovali na námestiach,“ dodáva Zdeno.
„Zatiaľ sa tu môžeme slobodne stretávať za kultúru, novinárov aj vyjadrovať podporu policajtom, ktorí tu desaťročia naháňali mafiánov. Teraz je to už len na nás, aby sme prišli a vyjadrili svoj názor, postavili sa za tých, ktorí sú vytlačení za okraj.“
Viacerí v dave tancovali a spievali popové hity. (zdroj: SME - Marko Erd)Päťdesiatnička Silvia Nagyová prišla aj s dcérou. V rodine nemajú dúhového človeka, ale inakosti aj tak rozumie a sama hovorí, že voči menšine nemá žiadne predsudky.
„Občianska podpora je úplne namieste,“ hovorí Nagyová. „Keď ľudia prestanú vyjadrovať svoje postoje, že sa ako spoločnosť dokážeme navzájom chápať, k zrovnoprávneniu nedôjde.“
Zmenu však podľa Andrey Froncovej nebrzdia len predsudky v spoločnosti, ale aj súčasná vláda.
„Možno, keď dôjde k výmene, zažijeme aj rovnoprávnosť,“ myslí si. „Sme tu aj preto, aby sme sa dostali na úroveň heterosexuálnej väčšiny. Vnímam to ako potrebu, pochodovať tu.“
Lukáš Mráz sa vie „otvorene správať“ zatiaľ len v Bratislave a jej okolí. Na zvyšku Slovenska cíti strach. „Čo sa týka mojej bubliny tu v meste, je to každým rokom lepšie,“ dodáva Mráz.
Neodradila ich hrozba pokuty či väzenia. Na zakázaný dúhový pochod v Budapešti prišiel rekordný počet ľudí (reportáž) Čítajte Bratislava bude bezpečná pre každú rodinu
Keď sa sprievod dostal zo Zámockej späť na Námestie slobody, prišli na tribúnu predniesť prejavy primátor Matúš Vallo, župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba aj staromestský starosta Matej Vagač. Spomenutí páni prevzali záštitu nad celým podujatím.
Predstavitelia samospráv ľuďom odkázali, že Bratislava bude pre nich vždy bezpečným aj otvoreným mestom. Droba spomenul, že sa zúčastnil už na prvom pochode ešte pred vstupom do politiky. Povedal, že na Slovensku ešte nie je "dobojované", čo sa týka zrovnoprávnenia menšiny so zvyškom populácie.
"Pride preto musí byť akciou, ktorá nesie aj politické posolstvá," hovorí Droba. "O Bratislavu strach nemám. (...) Dobrú náladu a energiu chcem poslať aj ďalej do regiónov mimo Bratislavy, kde sú príslušníci tejto menšiny stále stigmatizovaní."
Primátor v príhovore kritizoval politikov, ktorí svojimi vyjadreniami podnecujú nenávisť k LGBTI+ ľuďom, a to len pre lacné politické body. Vraj podobne ako pri útokoch na maďarskú a rómsku menšinu.
"Buďme citliví na hrubosť, ktorá preniká do verejnej diskusie," spomína v príhovore. "Je to len o láske a tá je základom našich životov. Nedajme si nahovoriť, že to je o niečom inom."
Špeciálnu úlohu samospráv zas zdôraznil Vagač, ktorý použil príklad dúhového sprievodu v Budapešti. Primátor hlavného mesta Maďarska obišiel zákaz premiéra Viktora Orbána a prevzal záštitu nad eventom, vďaka čomu sa mohol konať.
"Aj keď sa štát otočí ľuďom chrbtom, samospráva sa môže stať štítom spravodlivosti," hovorí staromestský starosta.
Pride v Budapešti ukázal, že sa netreba vzdávať, ani keď sa vám vyhráža vláda väzením, hovorí Macko Čítajte Komunálnych politikov následne na pódiu vystriedali rodičia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Viacerých k slzám dojala reč rodičov transrodového Patrika, ktorí hovorili o veľmi osobnej skúsenosti vyrovnávania sa s odlišnou rodovou identitou svojho syna.
Keď im to Patrik povedal, automaticky ho neprijali. Mali v sebe zakorenené predsudky o tom, ako by mala vyzerať ideálna rodina a transrodovosť do tohto obrázka nezapadala. Predsudky však šli bokom, keď prišlo na tému lásky, ktorú k svojmu dieťaťu cítia bezpodmienečne.
Práve láska bola pre nich motiváciou, aby našli cestu, ako mať svojho syna radi, aj keď nezapadá do škatuľky. Patrikov otec sa obzvlášť poďakoval Združeniu rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, ktoré mu pomáhalo v ceste akceptácie svojho dieťaťa. Bolo preňho veľmi dôležité konfrontovať svoje obavy aj s niekým ďalším, kto si prešiel podobnou skúsenosťou.
Ako vyzerá život nebinárneho človeka? Môj vnútorný hlas nie je ani mužský, ani ženský, hovorí Alex Čítajte Na rodičov nadviazali aj manželia Tibor a Daniel, ktorí sa vzali pred mesiacom v Rakúsku. Chceli mať sobáš na Slovensku, stále to však nie je možné. Hovorili aj o svojej susedskej komunite, s ktorou sa starajú o predzáhradku, ktorú nazývajú svojou oázou pokoja, kde sa vedia všetci bez predsudkov porozprávať a rozumieť si.
Po nich sa slova ujala Rašid z Palestíny, ktorá študuje na slovenskej vysokej škole. Vyzvala na solidaritu s Gazou, ktorú Izrael bombarduje a pásmo odrezal aj od humanitárnej pomoci v rámci odvetného útoku.
Rašid tento krok nazvala genocídou, no spomenula aj pinkwashing. Izrael patrí k popredným krajinám, čo sa týka práv LGBTI+ ľudí, čo vraj zneužíva na okrášľovanie svojho imidžu.
"Ich bomby sa nás nepýtajú, koho milujeme a aké zámená používame," hovorí Rašid. "Zabíjajú každého, deti, starých, dospelých, mužov, ženy aj zvieratá."
