BRATISLAVA. Návrh novely vodného zákona, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prináša ďalšie oslabovanie ochrany prírody.
Upozornila na to opozičná poslankyňa parlamentu Tamara Stohlová (PS).
„Sucho, prívalové dažde a povodne, to sú extrémy počasia, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Slovensko sa potrebuje na tieto extrémy pripraviť, aby sme predchádzali škodám, zraneniam a v najhoršom prípade aj stratám na životoch. No Tomáš Taraba si vyberá opak. Jeho novela zavádza pre vodohospodárov výnimku z obmedzení ochrany prírody vo všetkých stupňoch na vodných stavbách,“ uviedla Stohlová.
Tvrdí, že vodné toky sú dnes podľa zákona často vodnými stavbami a pri zvládaní povodní a sucha zohrávajú kľúčovú úlohu.
Svojvoľnými zásahmi do vodných tokov a okolitej prírody sa podľa poslankyne môže situácia zhoršiť.
„Je rozdiel, či veľká voda preletí korytom a zaplaví najbližšiu dedinu pod horami alebo sa využije prirodzené záplavové územie rieky a vodu spomalíme v meandroch tak, aby do dediny prišla oveľa menšia povodňová vlna,“ poznamenala.
Stohlová poukázala na to, že Taraba chce zaviesť aj fikciu súhlasu pre výruby drevín pri vodných tokoch, ktoré majú často kritickú úlohu pre kvalitu tohto prostredia.
Správca oznámi, že chce výrub pri vodnom toku vykonať, a ak Štátna ochrana prírody SR nestihne v lehote 15 dní zareagovať, jej stanovisko by sa malo považovať za súhlasné, priblížila.
„To opäť zvyšuje možnosti ničiť prírodu, ktorá nás môže pred extrémnym počasím chrániť,“ podotkla poslankyňa.
Novela vodného zákona má priniesť spravodlivé a adresné spoplatňovanie vodohospodárskych služieb na základe princípu „užívateľ a znečisťovateľ platí“.
Pre správcu toku sa má zaviesť aj nová kompetencia, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi.
Envirorezort navrhuje zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd. Novela reaguje aj na majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané.
