Prezident Pellegrini, minister obrany Kaliňák a okolo nich väčšinou ďalší muži vo vojenských uniformách. Na fotografiách z pilotného výcviku novozaložených Národných obranných síl ženy vidno pomenej, aj ony však na výcviky majú prístup.
Na to, aby sa ženy zapojili do novovytvorených Národných obranných síl, však musia na seba dobrovoľne prevziať brannú povinnosť - teda povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu alebo alternatívnu službu.
Tá sa totiž podľa našich zákonov týka len mužov od 19 do 55 rokov.
Hneď v susednom Česku je to inak. Branná povinnosť je jednoducho povinnosťou „štátneho občana Českej republiky.“ Vzniká mužom a rovnako aj ženám po dovŕšení 18 rokov a zaniká dosiahnutím šesťdesiatky.
Český branný zákon pochádza z roku 2004. V tom čase Česko aj Slovensko upúšťalo od povinnej vojenskej služby a možnosť zapojenia obyvateľov do obrany krajiny bola veľmi vzdialená.
Po dvadsiatich rokoch to už neplatí. V bezprostrednom susedstve Slovenska prebieha najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, Putinov režim v Rusku sa netají tým, že by chcel vrátiť geopolitické usporiadanie kontinentu do čias, keď stredoeurópske krajiny neboli členmi NATO.
Vlády štátov nielen na východnej hranici aliancie prehodnocujú svoje obranné schopnosti, okrem zbrojenia sa hovorí aj o posilňovaní ozbrojených síl a budovaní odolnosti obyvateľstva. Diskutuje sa aj o obnovení povinnej vojenskej služby.
Na Slovensku je zatiaľ hlavnou odpoveďou vlády vedenej Smerom zriadenie Národných obranných síl. S návrhom prišiel minister Robert Kaliňák. O rozšírení brannej povinnosti na ženy sa nezmieňujú politici, ani sa o nej vo verejnosti nediskutuje.
„Pre potreby Ozbrojených síl SR postačuje súčasná právna úprava brannej povinnosti,“ spresňuje tlačové oddelenie ministerstva obrany.
Ozbrojené sily sa podľa nej nebránia tomu, aby ženy preberali na seba brannú povinnosť dobrovoľne aj vzhľadom na rôznorodosť odborností a funkcií, v ktorých sa môžu v zálohách alebo v ozbrojených silách uplatniť.
Generál Pavel Macko by bol za to, aby sa branná povinnosť, či prípadná povinná vojenská služba, týkala všetkých.
„Spoločnosť sa mení a myslím si, že je tam miesto aj pre ženy, aj pre mužov. Bolo by to spravodlivé aj férové,“ hovorí. Rovnaké zapojenie všetkých by prospelo súdržnosti spoločnosti.
Neznamenalo by to, že by sa narukovania do armády museli obávať napríklad ženy s deťmi. Zákon presne upraví dôvody, pre ktoré sa na niekoho nemusí branná povinnosť vzťahovať.
V Česku majú podľa branného zákona výnimku z povinnosti dostaviť sa na odvod a vykonávať mimoriadnu službu tehotné ženy a osamelé ženy alebo muži, ktorí sa starajú o dieťa vo veku do 15 rokov.
Dočítate sa:
- ako funguje branná povinnosť na Slovensku,
- aké sú argumenty za a proti zavedeniu brannej povinnosti pre ženy,
- ako služba v armáde formovala občianske práva,
- ako je to v iných krajinách.
Ako funguje branná povinnosť
Na Slovensku máme tri kategórie občanov: profesionálni vojaci v aktívnej službe, vojaci v zálohe a registrovaní občania. Keďže sa už nerobia odvody, zo zákona je registrovaným občanom ten, komu vznikla branná povinnosť.
Branná povinnosť je povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu alebo alternatívnu službu. Mimoriadna služba je vojenská služba, ktorú je povinný vykonať občan v čase krízovej situácie.
Odvod znamená posúdenie zdravotného stavu s cieľom rozhodnúť o spôsobilosti človeka vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
V mimoriadnej situácii by tak tí, ktorých sa to týka, dostávali pozvánky na obvod, kde by sa určilo, či sú spôsobilí. Následne by dostali povolávací rozkaz na základný výcvik a potom na mimoriadnu službu. Tí nespôsobilí by vykonávali civilnú službu.
