BRATISLAVA. Z maturantov rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátilo približne 40 percent. Vyplýva to z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP).
Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najvyšším podielom študentov v zahraničí - po Luxembursku má druhý najvyšší podiel v rámci OECD. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.
„Analýza ukazuje, že návratnosť je nízka - vráti sa len 37 až 43 percent absolventov. Ešte menej sa ich vracia spomedzi najúspešnejších maturantov, je ich len približne tretina. Nižšia návratnosť je zaznamenaná aj medzi absolventmi informačných technológií,“ uviedla generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová.
Podľa analýzy každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo krajiny a viac ako tretina z najlepších maturantov pokračuje v štúdiu v zahraničí.
Najčastejšie je to v Českej republike, s odstupom nasleduje Veľká Británia, Dánsko či Holandsko.
Zahraničné vzdelanie pomáha študentom pri uplatnení sa na lepšie platených pozíciách.
„Navrátilci zarábajú v priemere o 2100 až 2450 eur ročne viac ako ich rovesníci s diplomom zo slovenských vysokých škôl. Po zohľadnení ich osobných charakteristík sa ukazuje, že tzv. ‚prémia‘ za zahraničné štúdium je päť rokov po maturite jedno až päť percent, pričom v priebehu desiatich rokov stúpa až na deväť percent,“ priblížilo ministerstvo školstva.
Poukázalo na to, že nízka miera návratnosti má negatívny dosah na štátny rozpočet. Zvýšenie návratnosti na 75 percent by len pri jednej kohorte maturantov (z roku 2012) podľa rezortu znamenalo pre SR prínos takmer 72 miliónov eur počas 20 rokov.
Štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera vyzdvihol viaceré opatrenia na zníženie odlevu talentov a zatraktívnenie štúdia na Slovensku.
„Aktuálne sme pripravili nový zákon o vysokých školách, ktorý prináša väčšiu flexibilitu, moderné formy vzdelávania aj dôraz na prax. Zároveň prinášame viacero podporných programov, medzi nimi ‚Študujem doma, Slovensko ma odmení!‘, aby sme motivovali najlepších maturantov zostať študovať doma,“ podotkol.
Za dôležité považuje aj ďalšie opatrenia, ako napríklad investície do infraštruktúry, zvýšenie financovania vysokých škôl a podporu študentov cez talentové a odborové štipendiá.
V neposlednom rade ide o zlepšenie podmienok pre študentov, vrátane podpory duševného zdravia a podnikavosti, ako aj posilnenie medzinárodného postavenia slovenských VŠ.
Analytici odporúčajú pokračovať v opatreniach na zvyšovanie kvality a prestíže slovenských VŠ. Zároveň však zdôrazňujú potrebu aktívnej podpory návratu absolventov zo zahraničia a vytvárania atraktívneho prostredia aj pre medzinárodné talenty.
