BRATISLAVA. V minulom roku bol na Slovensku priemerný počet väznených osôb 9203, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za ostatných päť rokov.
K 31. decembru 2024 bolo vo výkone väzby 1062 osôb, z toho 65 žien a 997 mužov. Rovnako k tomuto dátumu bolo vo výkone trestu odňatia slobody 7107 osôb, pričom 6579 tvorili muži a 528 ženy.
Najčastejším dôvodom výkonu trestu odňatia slobody bol trestný čin krádeže.
Uviedla to Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Čo sa týka vekového zloženia, najpočetnejšou skupinou obvinených aj odsúdených boli osoby vo veku od 30 do 45 rokov.
K 21. júlu tohto roka sa v ústavoch nachádzalo 8153 osôb, z ktorých bolo 1169 obvinených a 6984 odsúdených. Mužov bolo celkovo 7556, ženy predstavovali 597 osôb. „Celková kapacita ústavov na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody je 11.511 osôb, pričom momentálna obsadenosť dosahuje len 69,9 percenta,“ spresnila Szakálová.
Pokiaľ ide o cely, tieto sú jednomiestne, dvojmiestne a viacmiestne. V súlade s platnou legislatívou je minimálna ubytovacia plocha na jedného obvineného 3,5 štvorcového metra (otvorený režim) a štyri štvorcové metre (uzavretý režim). V prípade odsúdených je minimálna ubytovacia plocha 3,5 štvorcového metra.
Szakálová ozrejmila, že minimálna ubytovacia plocha na jedného mladistvého obvineného alebo odsúdeného a na jednu obvinenú alebo odsúdenú ženu je štyri štvorcové metre. „Ak sa nadmerne zvýši počet obvinených alebo odsúdených, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť,“ priblížila.
Ministerstvo spravodlivosti pozitívne vníma aktuálny trend znižovania počtu väznených osôb v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, na ktorý mala podľa neho vplyv aj novela trestných kódexov.
Tvrdí, že to potvrdzuje jeho opakovane prezentovaný cieľ v prípade menej závažných trestných činov postaviť trest odňatia slobody ako zásadu, že uväznenie sa má využiť len ako krajný prostriedok.
Dôraz by mal byť podľa MS kladený na individuálny prístup pri trestaní na základe širokej možnosti využitia alternatívnych trestov v súlade so zásadami restoratívnej justície.
Z pohľadu Zboru väzenskej a justičnej stráže sa zníženie počtu väznených osôb pozitívne premietne do zlepšenia priestorových podmienok väznených osôb (napr. v možnosti zvýšenia minimálnej ubytovacej plochy na jednu väznenú osobu).
„Zároveň umožní intenzívnejšiu prácu odborného väzenského personálu pri zaobchádzaní a resocializácii odsúdených na účely zníženia rizík ich sociálneho vylúčenia a zlepšenia predpokladov na ich aktívne začlenenie do spoločnosti alebo na trh práce po prepustení na slobodu s cieľom maximálnej eliminácie opakovaného páchania trestnej činnosti,“ dodala Szakálová.
