BRATISLAVA. Už niekoľko mesiacov platia na Slovensku vyššie dane, ktoré sa prejavujú na raste cien. V apríli sa k nim pridala aj daň z finančných transakcií, čím sa tlak ešte zvýšil.
Jednou z najviac zasiahnutých oblastí je gastro, hoci preň pri koaličných rokovaniach o konsolidácii verejných financií predseda SNS Andrej Danko presadil nižšiu – päťpercentnú daň z pridanej hodnoty.
V niektorých okresoch sa ceny tento rok za priemerný obed už priblížili k desiatim eurám. Prvenstvo má Košický kraj, kde v priemere obed počas prvého polroka stál 9,57 eura. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to takmer o 60 centov viac.
Čo sa v texte ešte dočítate:
- koľko ľudia v priemere platia za obedy v jednotlivých krajoch,
- prečo je strava v Bratislave lacnejšia,
- dôvody, prečo reštaurácie zdražujú svoje obedové menu,
- prečo je pre reštaurácie transakčná daň problémom.
Ktorý kraj je najlacnejší?
Spoločnosť Edenred z údajov zo stravovacích kariet vo svojom indexe vyhodnocuje, koľko ľudia mesačne minú za obed. Nezapočítava len cenu obedového menu, ale celkovú útratu pri stole. Ak si niekto k obedu prikúpi vodu alebo kávu, zobrazí sa to v dátach.
Ak človek v Košickom kraji platí za obed dvadsať pracovných dní do mesiaca, v porovnaní s vlaňajškom by tento rok minul za obedy o jedenásť eur viac. Vlani by si za rovnaké peniaze kúpil ešte jeden obed navyše a zostalo by mu ešte na kávu.
„Zvýšené výdavky na obedy predstavujú pre mnohých zamestnancov citeľnú zmenu,“ povedala Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.

Výraznejšie podľa nej môžu zdražovanie pocítiť ľudia v regiónoch, kde je ponuka gastroprevádzok menšia. Za rovnaké jedlo zaplatia zrazu o desiatky centov viac.
Vyšších daní sa firmy obávali už od ich ohlásenia v konsolidačnom balíčku. Ceny za svoje tovary či služby nezvyšovali preto skokovo, ale postupne. Obávali sa aj reakcie ľudí, ktorí sú najmä teraz na ceny veľmi citliví.
Platí to aj pre reštaurácie. „Rast cien bol plynulý, nie dramatický. Podnikatelia o novej daňovej povinnosti vedeli už od jesene 2024, preto ju pravdepodobne započítavali do cien postupne už v priebehu prvého štvrťroka,“ hovorí Bachratá.
Predpokladá, že o niekoľko centov mesačne budú platby za obedy rásť aj v najbližších mesiacoch.
Niektorým sa už ceny za obedy zdajú privysoké, a preto hľadajú spôsoby, ako sa najesť inde ako v reštaurácii.
Bachratá hovorí, že od jesene minulého roka počet platieb za menu klesá. „Platby za potraviny vzrástli približne o 10 percent, čo naznačuje, že mnohí zákazníci sa vrátili k vareniu doma,“ hovorí.
Obedy sa pre transakčnú daň tiež viac platia hotovosťou, niektorí ľudia sa zas mohli vzdať na obed varenej stravy.
V lete počet ľudí, ktorí obedujú v reštauráciách, každoročne stúpa, Bachratá predpokladá, že to inak nebude ani tento rok. „S príchodom teplejších mesiacov môžeme opäť očakávať obnovený záujem o obedy v reštauráciách, keďže ľudia hľadajú možnosti trávenia času vonku.“
Najmenej za obedy zaplatili ľudia v Trenčianskom kraji, v priemere v prvom polroku roka len 6,85 eura za obed. Je to až o euro menej ako druhý najlacnejší Trnavský kraj. Oproti Košičanom je to menej takmer o tri eurá.
Trenčiansky kraj si podľa Bachratej drží dlhodobo pozíciu najlacnejšieho regiónu.
„Miestne gastroprevádzky volia stratégiu udržania zákazníkov cez nižšiu cenu, a to aj za cenu nižšej marže. Tento prístup môže byť ich reakciou na náročné ekonomické podmienky – uprednostňujú stabilný obrat pred rýchlym ziskom,“ povedala.
Bratislavský kraj je tretí najlacnejší. Nie je to prekvapivé, na lacnejšej strane rebríčka sa objavuje dlhodobo.
Hlavným dôvodom je vysoká konkurencia, čo vytvára tlak na ceny. V meste je pomerne široká ponuka, vrátane fastfoodov, bistro konceptov a prevádzok denného menu, ktoré sú prispôsobené rôznym cieľovým skupinám.
Bachratá pred časom vysvetlila, že sa v hlavnom meste sa prejavuje aj efekt donášok, ktoré zvyšujú tlak ponúkať menu za atraktívne ceny.
Efektívnejšie tiež môžu využívať dodávateľské reťazce a nakupovať suroviny vo väčších množstvách za nižšie ceny. Menšie mestá len s pár lokalitami, kde je možné sa najesť, to nemajú.
V Bratislave je aj viac zákazníkov, čo umožňuje reštauráciám nastaviť nižšie ceny. Ich zisk je potom založený na predanom množstve jedla, nie na vysokej marži. Keď reštaurácie predajú veľa obedov, dokážu optimalizovať aj svoje náklady.
Transakčná daň uberá jedného zamestnanca
Marek Harbulak, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, hovorí, že pre mnohé reštaurácie je čoraz ťažšie hľadať úspory či znižovať náklady.
Nedá sa pritom povedať, ktoré z posledných opatrení ich najviac zaťažilo. Dosahy sa podľa neho prejavujú pri každej reštaurácií v inej miere.
„Akákoľvek zmena a zvyšovanie nákladov je veľmi citlivé a môže znamenať zvyšovanie cien,“ hovorí.
Národná banka Slovenska vo svojom komentári k inflácii upozornila, že na jej raste sa na Slovensku podieľajú najviac práve pohostinské služby.

„Platí to aj v iných krajinách eurozóny, avšak na Slovensku je rast cien najmä v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách veľmi rýchly a v raste pokračujú aj ceny závodného stravovania,“ upozornil analytik banky Branislav Karmažin.
Posledným opatrením konsolidácie, ktorá začala platiť, je strhávanie transakčnej dane. Práve tej sa gastro obávalo.
„Nakupujeme každodenne čerstvé suroviny, aby sme mali z čoho variť, takže aj veľa a často platíme faktúry,“ upozornil pred časom spoluzakladateľ reštaurácie Vyhňa z Bratislavy Pavol Alexander Horváth.
Za jeden deň im banka strhla na dani päťdesiat eur. Človek zarábajúci minimálnu mzdu by na túto sumu pracoval viac ako desať hodín. Okrem reštaurácie majú aj bar. Horváth vyrátal, že mesačne na dani prídu o tisíc až 1500 eur, čo je plat jedného zamestnanca či brigádnika.
Čoraz viac reštaurácií či kaviarní preferuje, aby zákazníci platili v hotovosti. Bežné sú oznamy na dverách či pri pokladniciach podnikov. Platby v hotovosti môžu byť tiež jedným z dôvodov, prečo Edenred zaznamenal pokles platieb svojimi stravovacími kartami.
Vplyv na ceny v reštauráciách majú vo veľkej miere aj ceny potravín a nápojov. Na tie na rozdiel od jedla platí 19- a 23-percentná DPH.
Vplyv na ceny obedov majú aj náklady na mzdy. Gastro je jedna z oblastí, kde sa neraz pracuje za minimálnu mzdu. Pre tento rok je stanovená na 816 eur. Medziročne sa zvýšila o 66 eur, čo je najväčšie zvýšenie v histórii Slovenska. V ďalších rokoch by mala rásť ešte rýchlejšie.
S rastom mzdy súvisí aj zvýšenie príplatkov za prácu cez víkend či počas sviatkov. „To všetko vstupuje do tvorby ceny jedál a nápojov, ktoré reštaurácie ponúkajú,“ hovorí Harbuľák.