BRATISLAVA. V slovenskom školstve odučil 36 rokov, čo znamená približne 30-tisíc odučených hodín matematiky aj iných predmetov. Jeho manželka vyučuje 25 rokov biológiu, geografiu a angličtinu.
Minulý týždeň ale 59-ročný učiteľ matematiky Mário Boroš a jeho 46-ročná manželka Martina odovzdali kľúče od svojho trojizbového bytu. Aj s deťmi sa rozhodli odísť zo Slovenska.
„Mali sme z toho obrovský bruchabôľ a stále som sa sám seba pýtal, či to nie je len nejaké poblúznenie,“ opisuje učiteľ, čo prežíval od marca po tom, ako sa rozhodli odísť žiť natrvalo do Českej republiky, do obce na Morave neďaleko Břeclavi.
Dlhodobého sna presťahovať sa do domu, keďže sa v trojizbovom ružinovskom byte žili šiesti, sa pár po trojročnom hľadaní vhodného a dostupného bývania pomaly vzdal. V okolí Bratislavy by im to v čase rastúcich cien nehnuteľností finančne nevychádzalo, vraví Borošová.
„Zistili sme, že by sme potrebovali predať dva byty v Ružinove,“ dodáva. Neskôr boli na obhliadkach aj na Záhorí či na Myjave.
Myšlienka na presťahovanie sa opäť vrátila po voľbách a po roku vlády Smeru, Hlasu a SNS, vravia manželia. Po návšteve Roberta Fica v Kremli a stretnutí s Vladimirom Putinom manželia chodievali pravidelne na protesty a na jar sa rozhodli, že tentoraz si už budú hľadať nový domov mimo Slovenska.
„Keby nevládli títo lotri, asi by sme si nakoniec povedali, veď dožijeme aj v našom ružinovskom bytíku na Ostredkoch,“ vraví Borošová.
„Ja ale chcem žiť v štáte, ktorý chce byť súčasťou Európskej únie a koná tak, nepodlizuje sa Ruskej federácii, ktorý nevelebí Putina, ktorý má historickú pamäť,“ dodáva.
Na rozdiel od lekárov či zdravotných sestier, ktorí odchádzajú zo Slovenska za lepšími pracovnými podmienkami najčastejšie práve do Česka, majú učitelia prechod náročnejší. Ak chcú ako manželia Borošovci v Česku pokračovať v profesii pedagóga, musia absolvovať štátnicu z češtiny.
Navyše, ak vyštudovali na Slovensku, musia absolvovať aj konanie o uznaní odbornej kvalifikácie.
„My sme sa rozhodli, že do toho ideme,“ dodáva Borošová.
Sudá a lichá čísla sú najmenej
„Tu nejde len o sudá a lichá čísla,“ vraví učiteľ matematiky o pomenovaní párnych a nepárnych čísiel v češtine, ktoré bude musieť od septembra na hodinách používať.
„My Slováci si mnohí myslíme, že vieme po česky. Ale verte mi, nevieme,“ dodáva Boroš po pravidelnom overovaní si tvaru slov v Mluvnici české.
„V Česku majú přirozená čísla, celá, reálna, a potom z ničoho nič povedia iracionální čísla. Odrazu je tam -í. Nepovedia věktory, ako by som si myslel, ale vektory. Súdeliteľné čísla sú u nich soudělné. Je tam milión detailov, ktoré si človek ani neuvedomí,“ vymenúva učiteľ.
Koľko učiteľov zo Slovenska učí na českých školách, české ministerstvo nevie, keďže nezbiera dáta o národnosti pedagógov. Dá sa ale predpokladať, že ak sa už do Česka učitelia presťahujú, prácu si zháňajú skôr v inom odbore.
Ak totiž chcú pedagógovia pokračovať v učení na základných a stredných školách, musia absolvovať štátnicu z češtiny minimálne na úrovni C1, čo je druhá najvyššia úroveň. O jeden stupeň ťažší level C2 dosahujú tí, ktorí sa v Česku narodili.
„Som zmierený s tým, že prvé mesiace budem v škole vyznievať veľmi smiešne,“ priznáva Boroš. „Keď bude najhoršie, mám už pripravenú pre žiakov aj frázu: Vy, Moraváci ma idete učiť česky!“
Hoci analytici skôr ako sťahovanie za hranice považujú za problém učiteľov na Slovensku vysoký vek a odchody do dôchodku, aj v prípade Borošovcov prichádza slovenské školstvo o skúsených učiteľov.
Mário Boroš učil matematiku celých 36 rokov na bratislavskom gymnáziu na Metodovej ulici, ktoré sa umiestňuje v prvej dvanástke rebríčka slovenských gymnázií zostavovanom mimovládkou INEKO. Tu pred rokmi spoznal aj svoju manželku, ktorá na gymnáziu v biligválnych triedach učila biológiu vo francúzštine. Uplynulý rok bola učiteľkou angličtiny na bratislavskej strednej priemyselnej škole.
Analýza Inštitútu vzdelávacích analýz z roku 2023 odhaduje, že od roku 2026 do roku 2030 môže na slovenských školách chýbať 2100 učiteľov, a to v každom z týchto rokov.
Do dôchodku totiž bude odchádzať ešte viac učiteľov a z absolventov pedagogického štúdia nastúpi podľa odhadov do škôl len niečo vyše tretiny.
Dve deti v Bratislave, dve na Morave
Odchod zo Slovenska si manželia nerozmysleli ani po tom, čo s deťmi prebrali, aký dosah bude mať taký krok na ich život.
Borošovci majú dvadsaťročného syna, ktorý sa hneď po strednej škole zamestnal v IT firme. Ich osemnásťročná dcéra budúci školský rok maturuje na gymnáziu. Keďže posledný ročník chcela dokončiť so svojimi spolužiakmi a v škole, ktorú pozná, tiež ostane v Bratislave.
„S bratom budú bývať v podnájme a budú na seba dávať pozor. Za nami bude chodiť na víkendy,“ vraví Borošová.
Ďalšieho pätnásťročného syna prijali na české gymnázium po tom, čo absolvoval prijímačky z matematiky. Ako študentovi zo Slovenska mu skúšku z češtiny odpustili.
„Zrejme naňho pôjdu zo začiatku pomaly, ale v nejakom bode bude už písať aj diktáty v češtine. Nebude sa učiť diela našich slovenských veľkých spisovateľov, ale bude rozoberať diela Nerudu, Wolkra či Seiferta,“ vraví Martina Borošová. „Ale rodičia mu určite odporučia, že aj taký Kukučín a Timrava sú dobrí.“
Borošovci majú ešte desaťročnú dcéru, pri ktorej sa rozhodli, že si v Česku zopakuje tretí ročník základnej školy, hoci ho už tento rok absolvovala na Slovensku. Aby bol pre ňu prechod zvládnuteľný - nielen do novej školy a k novým spolužiakom, ale aby mala čas zvyknúť si aj na nový jazyk, v ktorom sa bude učiť.
„Radila som sa o tom so školou a s pani riaditeľkou, ktorej sa taký postup páčil. Na dcéru takto nebude naložená naraz až taká ťarcha,“ vraví Borošová.
„Deti sme dopredu pripravili na to, že aj keď sa teraz tešia, určite to všetko nebude vždy len veselé. Že na nich príde aj smútok, aj nostalgia a že všetky tieto pocity budú v poriadku,“ dodáva.
„Na mňa už taký moment prišiel, keď som sedela na Morave v kostolíku. Bola to iná liturgia, iné spevy a tým tetuškám v kostole som ani nerozumela. Vtedy mi začali stekať po tvári slzy. Až som sa hanbila a sama pred sebou som si hovorila, že hádam nebudem fňukať preto, že neviem odriekať liturgiu v češtine,“ vraví.
Prilepšia si
Aj keď manželia neodchádzajú z finančných dôvodov, podľa prepočtov by si mali v Česku platovo mierne prilepšiť - a to aj o 20 percent.
Plat aj po zohľadnení osobných príplatkov a toho, že vychovávajú školopovinné deti, môže mať Boroš v Česku podľa odhadov zhruba dvetisíc eur v čistom.
Manželia si uvedomujú to, čo ukazujú medzinárodné porovnania, že platy učiteľov na Slovensku zaostávajú za ostatnými krajinami EÚ. „Keď tvoria manželský pár dvaja učitelia, treba robiť aj veľa ústupkov a zmieriť sa s tým, že nebude všetko hneď,“ vraví Borošová. „Ale všetko sa dá a my sme to zvládli.“
„Prvýkrát sme leteli lietadlom pred dvomi rokmi, keď mal najstarší syn 19 rokov, a môj manžel letel prvýkrát, keď mal 58 rokov,“ dodáva. "Asi si deti aj zafrflali, že boli vo všetkom oproti bratislavským spolužiakom poslední, napríklad s tabletom. Ale aj toto deti podľa mňa formovalo,“ vraví.
Nemám pocit, že idem do cudziny
Borošovci sa sťahujú z ružinovského trojizbového bytu, kde žili dvadsať rokov, do domu s dvojnásobnou rozlohou.
„Čo je hlavné, že v dome budeme mať dve kúpeľne a dve WC," vraví otec šesťčlennej rodiny. Spomína na situáciu z čias pandémie covidu, keď školy ostali zatvorené a u nich mali naraz v jednej domácnosti online hodinu štyri deti aj dvaja učitelia.
Doma mali nielen málo notebookov, ale aj miestností.
„Sedeli sme so synom za stolom oproti sebe. Dohodli sme sa, že keď ho učiteľ vyvolá, tak ma chytí za ruku a ja stíchnem a prestanem vysvetľovať učivo,“ opisuje Boroš.
V zrekonštruovanom dome pôvodne ešte z roku 1923 v moravskej obci budú mať teraz päť izieb a záhradu.
„Tým, že som sa narodil v Československu, nemám až taký pocit, že by som odchádzal do inej krajiny. Ja sa stále cítim aj ako v mojej krajine,“ vraví Boroš.
Onedlho po tom, ako sa nasťahujú na Moravu, budú sa v Česku konať parlamentné voľby, v ktorých má podľa prieskumov najväčšiu šancu zvíťaziť populistické strany - Andrej Babiš a jeho strana ANO, ako tretia sa vo viacerých prieskumoch umiestnila protiimigrantská SPD Tomia Okamuru.
„Určite sa aj tam nájdu ľudia s podobnými názormi, ako majú naši kotlebovci alebo smeráci. Mám však silný pocit, že v mnohých aspektoch, ako je napríklad národná pamäť, sa česká spoločnosť odlišuje od tej slovenskej“ očakáva Borošová.
