Dušan Kováčik žiada 400-tisíc za poškodenie povesti. O peniaze sa pre výroky politikov bude súdiť Ján Čurilla, ktorý nemieni tolerovať nálepky označujúce ho za vraha.
Kým po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska je Dušan Kováčik doma, okruh policajtov, ktorí sa v domácom prostredí ocitli skôr ako vo väzení, sa nechcene rozšíril. Matej Varga pôsobil ako kolega čurillovcov na východnom Slovensku. Pod hlavičkou NAKA preveroval informácie o Marošovi Žilinkovi. Vyslúžil si obvinenie zo sabotáže.
„Matej Varga čaká na to, ako prokurátor rozhodne o sťažnosti a buď sa do práce vráti, alebo bude postavený mimo služby. Hoci som s ním posledné dni na túto tému nehovoril, tak si myslím, že nemá záujem odísť z Policajného zboru. Je to človek, ktorý chcel byť policajtom od veľmi útleho veku,“ hovorí právny zástupca policajta Vargu Peter Kubina, ktorý v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou upozorňuje aj na to, že kým obvinení policajti nesmú chodiť do práce, s obžalobou v kauze Očistec sa dá pokojne vykonávať funkcia podpredsedu Národnej rady. S plným platom a paušálnymi náhradami. Čurillovci sa zatiaľ s kolegom Vargom delia o peniaze z verejnej zbierky.
Kubina za klientov – čurillovcov komunikuje so značnou podporou publika rozhodnutia aj na sociálnych sieťach a nezdráha sa používať ostrý slovník. Matúša Šutaja Eštoka označuje za „ministra pomsty a internetového trolla“ a na otázku o vhodnosti slovníka vysvetľuje:
„Je to vec štýlu a vkusu, môže sa to niekomu páčiť, nemusí. Na to, aby to nejakým spôsobom zaujalo, zarezonovalo, aby to bolo patrične dôrazné, tak si myslím, že je prípustné používať aj takéto prostriedky.“
V ARÉNE s P. Kubinom zaznelo:
- ako vníma snahu odsúdeného Kováčika vysúdiť 400-tisíc eur,
- čo sa deje s policajtom Vargom obvineným zo sabotáže,
- či ide do politiky,
- či volí ako advokát vhodný jazyk pri kritike politikov,
- čo sa deje s kauzou „technický spis“, od obvinenia policajtov a prokurátora,
- čo očakáva v súvislosti s kauzou Očistec,
- či politici a ich právnici nevytvárajú tlak na orgány presadzujúce právo,
- či je Čurilla "nezrelou osobnosťou", ako ho nazval advokát Para.
Právoplatne odsúdený Dušan Kováčik chce 400-tisíc za poškodenie svojej povesti a narušenie jeho obrazu v spoločnosti. Takéto odškodnenie sa nepriznáva ani v závažných prípadoch úmrtia alebo poškodenia zdravia. Má šancu na takéto odškodnenie?
S ohľadom na moje skúsenosti môžem povedať, že tá suma je absolútne uletená a nie je podľa mňa šanca toto dosiahnuť v trestnom konaní ako nemajetkovú ujmu. Ale viete, každý má nejaké svoje predstavy a aj poškodený má právo a môže obhajovať svoje záujmy tak, ako uzná za vhodné.
Vo výpovedi v kauze "technický spis" Dušan Kováčik povedal: „Trestné stíhanie vo veciach Očistec a Goliáš, v ktorej som bol neprávoplatne odsúdený, navyše vrhli negatívny reputačný tieň na moju osobu. A to na základe fantazmagórie svedka Slobodníka." A aj preto teda žiada tých 400-tisíc...
Tu sa žiada povedať, že on bol v prvom rade raz právoplatne odsúdený a raz zatiaľ prvostupňovo, neprávoplatne.
Pokiaľ ide o to právoplatné rozhodnutie, bolo podané dovolanie zo strany ministra. Pokiaľ ide o to neprávoplatné, tak tam sa asi odvolali. Toto, čo bolo citované, hovorí o náhrade škody spôsobenej tým trestným stíhaním a odsúdením.
Akákoľvek škoda spôsobená trestným stíhaním, prípadne právoplatným odsúdením, sa dá nárokovať od štátu až potom, keď by tieto rozhodnutia boli zrušené. A to sa dosiaľ nestalo a nie som si vedomý, že by sme k tomu boli nejako blízko.
To je celkovo problém poškodených v rámci kauzy tzv. "technického spisu", že majú veľký problém sformulovať vôbec vo výpovediach, čo im teda spôsobilo škodu a aká škoda im bola spôsobená konaním o "technickom spise". Tam žiadna škoda nikomu vzniknúť nemohla.

Dokáž alebo plať
Ale o peniaze sa chcú súdiť aj čurillovci, ktorí v minulosti žalovali napríklad Borisa Kollára. Tentoraz sa podľa informácií Aktualít plánuje Ján Čurilla uchádzať o finančné prostriedky, ktoré by mu mohol zabezpečiť napríklad Tibor Gašpar práve tým, čo o ňom hovoril. Nakoľko sa cíti Ján Čurilla dotknutý slovami Tibora Gašpara, že ho mieni žalovať?
Keby títo moji klienti mali žalovať každého a za všetky výroky, ktoré sú cez čiaru, klamlivé poškodzovanie dobrého mena, tak by sme nerobili nič, len písali žaloby na ochranu osobnosti.
S výrokom o čurillovskej mafii, kde bol žalovaný pán Kollár, sme zatiaľ na prvom stupni uspeli a čakáme na výsledok odvolacieho konania. Výroky podobnej intenzity odzneli od pánov Gašpara a Fica na pamätnej tlačovke, kde tiež ich nežalujeme za všetko, čo tam povedali. Ale čo je veľa, to je veľa.
Boli tam nejaké mená - síce anonymizované, ale bolo zrejmé, o koho ide. A tieto mená boli prezentované ako obete čurillovcov. Väčšina z nich zomrela, podotýkam, doma na slobode a buď vlastnou rukou, alebo rukou nejakej inej osoby, nie čurillovcov, samozrejme.
Prečo je dôležité sa v takejto situácii obrátiť na súdy alebo obrátiť sa na políciu, aby konala, ak sa cítime vyslovene poškodení výrokmi politikov? Tí sa sami neraz súdia pre výroky.
Ja som prvý, kto sa bude biť za slobodu prejavu. A dokonca uznávam, to je nesporné, to je právna notorieta, že politici majú slobodu prejavu ešte širšiu, a teda viac chránenú.
Lenže tu sa musíme pozerať na to, kto je adresátom toho prejavu, proti komu teda ten slovný útok smeruje. Keď je to situácia politik verzus politik, tak tam je miera ochrany najvyššia. Ale keď je to situácia politik verzus súkromná osoba alebo verzus nejaký profesionál, ktorý síce je verejným činiteľom pre to, čo robí v rámci svojej práce, ale nie je verejne činným a nie je to jeho politický súper, nie je účastníkom politickej súťaže, tak tam tie limity sú - a sú dosť zásadné.
A práve to, že ten vzťah v tomto prípade je, že vysokopostavený politik, ktorý takýmto spôsobom očierňuje, v podstate obviňuje z vraždy, zo zodpovednosti za smrť inej osoby, obviňuje niekoho, kto nie je jeho politickým súperom, ale je to osoba, ktorá sa nemá ako inak brániť.
Žaloba je asi jediný legitímny nástroj, akým sa môžu títo dotknutí policajti efektívne brániť. Dokazuje to napokon aj spor s pánom Kollárom.
Ján Čurilla chodí do rôznych diskusií, vyjadruje sa nejakým spôsobom verejne, čiže toto nepovažujete za dostatočnú ochranu a sú potrebné silnejšie kroky?
Určite áno. Moji klienti, na čele s pánom Čurillom, ale aj ostatní chodia síce do verejných diskusií, ale chodia na pozvanie. To nie je tak, že Čurilla zavolá nejakému novinárovi a povie, že potrebuje ísť povedať niečo na svoju obranu, prípadne, že urobí tlačovky.
Na pozvanie reagujú, a to z dvoch dôvodov, pre ktoré sa vôbec zúčastňujú na týchto diskusiách. Prvý je ten, že už sú stíhaní dosť dlho a bol dostatočný priestor na to, aby sa mohlo rozhodnúť o tom, či sú, alebo nie sú vinní. Doteraz ich nevedia ani postaviť pred súd. Nakoniec, nezastal sa ich ani žiadny ich nadriadený, tak to musia robiť oni, aspoň v nejakej základnej miere.
A druhý dôvod je ten, že už koncom minulého roka sa im už po druhýkrát anonymní darcovia zozbierali na to, aby mohli zostať v polícii a bojovať ten boj ďalej. Cítia nejaký dlh voči týmto ľuďom, takto aspoň nech tí ľudia vedia, komu prispeli, komu pomáhajú.
V jednom zo statusov píšete v súvislosti s tým, že podávate trestné oznámenie, že budú mať ľudia, ktorí ich obviňujú z toho, že sú vrahovia, možnosť "týchto čestných policajtov nezištne finančne podporiť a pomôcť im preklenúť obdobie domáceho väzenia mimo služby". Na druhej strane, nemáte pocit, že spoločenský záujem o tieto kauzy tým, že čas plynie, prirodzene upadá a to hrá v neprospech čurillovcov?
Nemyslím si, že upadá, aspoň podľa toho, aké sú napríklad verejne zaznamenané reakcie na nejaké ich kroky, napríklad na poslednú žalobu. Alebo koľko ľudí sa zúčastnilo na diskusii s nimi na Pohode.
Nemáme nejaké tvrdé dáta, ale to sú také viditeľné, voľným okom pozorovateľné veci. Dokonca som celkom prekvapený, že je záujem, a som rád, že ten záujem trvá. Samozrejme, je tam toľko odbočiek, balastu aj vneseného politikmi do tých káuz, že vôbec sa netreba čudovať ani mať to ľuďom za zlé, že sa v tom možno niektorí nevyznajú alebo že nemajú o tom dokonalý prehľad.
A úplne súhlasím so všeobecným tvrdením, že málokedy sú veci čierno-biele, ale táto vec je čierno-biela. Môžu mi ľudia veriť, nemusia mi ľudia veriť, na konci dňa to ukážu súdy, prípadne rozhodnutia iných orgánov činných v trestnom konaní.
Vy ste síce spomínali Pohodu a spomínali sme rôzne diskusie. Už však nevidieť tlačové konferencie predsedu strany Smer alebo Tibora Gašpara v takej intenzite, v akej v minulosti, rovnako ani výstupy Matúša Šutaja Eštoka.
Na jednej strane je dobré, že už priestor nie je zaplavovaný týmito dezinformáciami tak pravidelne, ako bol predtým. Na druhej strane, škoda už bola spáchaná, to je ako keď rozlejete mlieko, tak už ho naspäť nedostanete do škatule.
Takže to, čo oni tými tlačovkami sledovali, už dosiahli. Povylievali vedrá špiny, ktorá je v podstate celá nepravda. Alebo zásadne upravená pravda, polopravda.
Áno, nie je to také početné. Na druhej strane, stále v nejakej frekvencii sa to objavuje. To nesúvisí podľa mňa s tým, že by o tú kauzu nebol záujem, ale to súvisí s tým, že teraz postupne už začínajú prichádzať rozhodnutia, ktoré im nastavujú zrkadlo. Veď už aj generálny prokurátor - a on teda nie je fanúšikom čurillovcov, rozhodne ho nemožno tak nazvať - rozhodol v ich prospech, pretože sa dopustili voči nim inšpekcia a Krajská prokuratúra v Trnave nezákonného konania.
Teraz hovoríme napríklad o kauze pána Ďurku, za ktorého sa postavil generálny prokurátor, práve aj kritikou svojho podriadeného prokurátora v kauze tzv. otočky pri Vidašičovi...
A bude to čím ďalej, tým častejšie, lebo tie konania prebiehajú, lehoty plynú, takže teraz dochádza druhý polčas, keď to môžem tak futbalovo povedať, tej takzvanej "vojny policajtov". Teraz sa začne ukazovať, že všetko to, čím tá verejnosť bola kŕmená tie prvé štyri roky, takže všetko to je nepravda.

Policajt Varga ako najnovší "čurillovec"
Na druhej strane tu máme čerstvý prípad policajta Mateja Vargu, ktorý sa pridáva do zoznamu čurillovcov, ktorí musia sedieť doma. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho postavil mimo služby. Ide o policajta, ktorý zastrešoval „východniarsku NAKA“, bol obvinený zo sabotáže, preveroval okolnosti, ktoré mali predchádzať tomu, keď mal parlament vydať na stíhanie predsedu vlády Roberta Fica v minulom funkčnom období. A aj v týchto súvislostiach preveroval, či nie je nejakým spôsobom vyvolávaný nátlak na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Je obvinený zo sabotáže, hrozí mu vysoký trest. Za zvláštnych okolností sa potom ocitol v Brezne, v noci. Čo je nové v tomto prípade? Vy ste tam právnym zástupcom.
Ten trestný čin síce znie hrozivo, lebo je to z tej časti Trestného zákona, ktorá sa volá trestné činy proti republike, ktorá sa nepoužíva takmer vôbec od roku 1989. Trestnou sadzbou sa to veľmi neodlišuje od zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Oni to museli kvalifikovať ako sabotáž, bol to taký únik, pretože tam žiadnu právomoc nikto nevykonával. Čiže nedalo sa to kvalifikovať ako zneužitie právomocí, lebo tam nikto z osôb, ktoré sa na tom operatívnom rozpracovaní akokoľvek podieľali, to boli všetko operatívni pracovníci a oni pri tom nevykonávajú žiadnu právomoc.
Čakáme na rozhodnutie prokurátora o sťažnosti. Pokiaľ teda máme správne informácie od vyšetrovateľa, tak už mala byť predložená sťažnosť aj so spisom dozorovému prokurátorovi v Košiciach.
Toto je špecifický prípad aj tým, že prokurátor prakticky okamžite povedal, že nevidí dôvod na stíhanie.
Oni dali v posledných hodinách lehoty prokurátorovi podnet vyšetrovateľa na podanie návrhu na vzatie Mateja Vargu do väzby. Prokurátor ho po nejakých dvoch alebo troch hodinách príkazom okamžite prepustil zo zadržania z CPZ na slobodu.
Príkaz v takýchto prípadoch, našťastie, musí byť odôvodnený. A tam neboli absolútne žiadne dôvody na väzbu.
Ďalším dôvodom prepustenia bolo aj to, že bola spochybnená dôvodnosť toho obvinenia. Prokurátor, ktorý toto vydal, nebol dozorový v tej veci, aspoň o tom neviem. On bol službukonajúci. Dozorový prokurátor, pokiaľ mi je známe, tak je niekto iný v rámci Krajskej prokuratúry Košice.
Čo robí momentálne Matej Varga? Pretože minister vnútra sa naozaj veľmi poponáhľal a napriek tomu, že ešte nemal v rukách rozhodnutie o sťažnosti, tak vlastne rozhodol. Argumentuje, že používa rovnaký modus operandi ako u čurillovcov, ako u všetkých policajtov, ktorí sú trestne stíhaní.
Pokiaľ ide o konanie ministra vnútra, tak ten modus operandi u neho je naozaj štandardný. On najprv bez akéhokoľvek rešpektu k prezumpcii neviny, vždy keď je nejaké - aj úplne šialené - obvinenie niekomu z čurillovcov vznesené, tak hneď je to sprevádzane statusom, obvykle buď na červenom pozadí, že akí sú to grázli, ako oni krivili zákon, ako konečne tých zločincov proste zavrieme.
A toto sa už opakovane stalo, a keď o dva dni ho buď prepustí sudca, alebo dokonca ešte prokurátor spochybní dôvodnosť tohto trestného stíhania, tak tam žiadny status nie je. Toto nie je dôležité potom okomentovať.
Vidím to tak, že minister konal tak, aby tá pomsta bola čo najintenzívnejšia, takže ho postavil mimo služby, kým môže. Postaviť policajta mimo služby môže, aj keď obvinenie ešte nie je právoplatné.
Druhá vec je, že minister si teda z dôkaznej situácie celkovo vybral iba to, čo sa mu hodilo, čiže uznesenie vyšetrovateľa, ktoré bolo už v úvodnej fáze spochybnené prokurátorom. A to, že prokurátor povedal, že sa to stíhanie javí ako nedôvodné, to ho vôbec nezaujíma.
Advokát v slovnom súboji s "Tosma3"
Vy ste však povedali: „Minister pomsty a internetový troll menom Tosma 3 sa neunúval vyčkať na rozhodnutie prokurátora o sťažnosti proti obvineniu Mateja Vargu zo sabotáže, postavil ho mimo služby.“ To by vecne sedelo. Na druhej strane, je tento jazyk hodný právneho zástupcu a človeka, ktorý by sa možno mal vyjadrovať neutrálnejšie, ak nemá záujem vstúpiť do politiky?
Nemám záujem vstúpiť do politiky, toto trvá už dlhé roky a pokiaľ teda mám možnosť to ovplyvniť, tak to aj trvať bude.
Nekontaktovala vás preto napríklad Slovenská advokátska komora, aby vám pohrozila disciplinárnym konaním?
Nie. A keď ma bude kontaktovať, tak, samozrejme, to rád vysvetlím.
V zásade tu platí to, že jazyk je primeraný tomu „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Je to vec štýlu, vkusu, môže sa to niekomu páčiť, nemusí.
Na to, aby to nejakým spôsobom zaujalo, zarezonovalo, aby to bolo patrične dôrazné, tak je prípustné používať aj takéto prostriedky. Dôležité je, aby to bolo vecne správne, aby fakticky veci sedeli a aby sme sa vyvarovali nejakých invektív.
Pokiaľ ide o špecifickú prezývku Tosma3, to je verejne známa vec. Nikto, ani dotyčný človek nepoprel, že to tak bolo.
Vy ste boli pre svoj jazyk v pozornosti inšpekcie, chodíte aj vypovedať. Povedali ste: „Ak raz znova začne zákon platiť pre všetkých, objednávatelia a návodcovia z Olympu bez mihnutia oka hodia svojich podriadených vykonávateľov špinavej roboty cez palubu.“ Toto sa nepáčilo policajnej inšpekcii pod vedením Branislava Zuriana. Ako sa to rieši? Máte z toho problémy?
Nemám z toho problémy. Pokiaľ mi je známa verejná reakcia Úradu inšpekčnej služby - taká polohysterická, tak tam by som to nazval ako také slovenské zagáganie trafenej husi. Pretože toto neobsahuje naozaj žiadnu vyhrážku, ani nič, čo by okolo vyhrážky chodilo.
A pokiaľ ide o to hodenie cez palubu, tak tu narážam na konkrétnu jednu vec, ktorá sa stala. Minister vnútra postavil mimo služby Jána Čurillu a spol., budú to v októbri dva roky, zneužil svoju právomoc, lebo to teda urobil bez súhlasu úradu, ktorý podľa zákona mal získať predtým, ako to spravil.
Toto trestné oznámenie podal Ján Čurilla aj s ostatnými klientmi. Bol predvolaný aj samotný minister vnútra ako podozrivý, aby to objasnil. Aby vypovedal o tom, čo ho k tomu viedlo, ako sa rozhodoval. Z tej výpovede jednoznačne vyplýva, že on to hodil na svojich podriadených.
Dva dni po tom, ako prišiel do funkcie, vydal tieto personálne rozkazy. Evidentne boli pripravené dopredu, pretože v dvoch z nich, ktoré sa týkali Čurillu a Ďurku, bol aj skutok, za ktorý už dávno predtým bolo obvinenie zrušené. A teraz on, keď cítil už dych zákona a spravodlivosti, že bol predvolaný do nejakého konania, odkláňal pozornosť na svojich podriadených. On tam vyslovene povedal, že ja som to zveril týmto a týmto ľuďom v rámci štruktúry ministerstva vnútra a oni teda takto rozhodli, že takto to urobíme.
Preto si myslím, že ak by niekedy došlo k nejakému preverovaniu súčasných postupov inšpekcie, po čom, pre vylúčenie pochybností, ani nevolám, ani o to nežiadam, ani na to nedávam žiadne podnety, ani na to nevyzývam verejne, iba o tom hovorím, že ak by k takému preverovaniu niekedy došlo, tak som presvedčený o tom, že tak ako minister vnútra vtedy hodil cez palubu svojich podriadených, tak ich hodia cez palubu všetci tí, ktorí prípadne majú záujem na tých súčasných nezákonnostiach, ktoré sa dejú.
Inšpekcia spadá pod ministra vnútra. To znamená, že sa po prípadnej výmene vlády vždy dá očakávať, že nastanú zmeny...
Inšpekcia avizovala, že na mňa podá trestné oznámenie. To bolo v nejaký deň, už na druhý deň sa našiel nejaký iniciatívny policajt na Krajskom riaditeľstve PZ, ktorý bez trestného oznámenia vypracoval realizačný návrh, posunul to na obvodné oddelenie, nech sa tam s tým trápia. A bol som predvolený na výsluch v tejto veci aj som bol vypovedať.
Ten realizačný návrh bol naozaj veľmi úsmevný. Bol som podozrivý, že som sa vraj vyhrážal. Táto veta, že to je vlastne vyhrážka smrťou, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej majetkovej škody. Tak nájdete to tam, že to je smrť, ublíženie na zdraví alebo malá majetková škoda.
Vnímam to čisto ako zastrašovanie obhajcu.

Odstavený Varga čaká a chce sa vrátiť
Čo robí Matej Varga? Sedí doma podobne ako čurillovci, je demotivovaný natoľko, že by sa už nemienil vrátiť do Policajného zboru?
Matej Varga je aktuálne postavený mimo služby, čiže je v rovnakom režime, ako sú ostatní čurillovci, len teda na rozdiel od nich ešte len pár dní. Čurillovci boli postavení mimo služby až dva roky po vznesení obvinenia, už v čase, keď bolo právoplatné.
V tomto prípade sa teda na právoplatnosť nečakalo. Teraz Matej Varga čaká na to, že ako prokurátor rozhodne o sťažnosti a buď sa do práce vráti, alebo bude postavený mimo služby.
Hoci som s ním nehovoril posledné dni na túto tému, myslím si, že nemá záujem odísť z Policajného zboru. Je to človek, ktorý chcel byť policajtom od veľmi útleho veku. Takže pre neho je tá práca v podstate poslaním a on pokiaľ bude môcť, tak bude bojovať o to, aby sa tam mohol vrátiť.
Ostatní moji klienti ho zapojili do zbierky. To znamená, že z tej zbierky, ktorá sa momentálne čerpá, tak aj jemu z nej bude počas postavenia mimo služby kompenzovaný plat.
Zbierka by za normálnych okolností mala vydržať pri nezmenených okolnostiach rok a pol až dva. Ona nie je ani zďaleka vyčerpaná. Čiže my ani nepočítame s tým, že tento rok by sa mala nejaká podobná zbierka organizovať, lebo bude ešte dosť peňazí z tej minuloročnej.
Máte informáciu o tom, že by takýchto „Vargov“ mohlo byť v krátkom čase viac?
O tom žiadnu informáciu nemám. Takisto ako som nemal vôbec informáciu o tom, že Matej Varga je v nejakom hľadáčiku. Ale je pravdou, že ten inšpekčný tím preveruje aj opakovane v podstate všetky spisy, ktoré sa na NAKA viedli. Takže nedá sa to vylúčiť.
Samozrejme, nedá sa to vylúčiť, rovnako ako sa stalo v prípade ostatných asi štyroch obvinení. Ale vidím, že tá kvalita v čase klesá, čím ďalej, tým je každé ďalšie obvinenie zúfalejšie ako to predtým.
Som presvedčený o tom, že ak sa niečo nové objaví, bude to rovnako zúfalé a rovnako nekvalitné a rovnako nedôvodné a na vode postavené ako doteraz.
Technický spis a vojna silných mien
Poďme na chvíľočku ešte ku kauze "technický spis". V stredu uplynul presne rok, odkedy si niekoľko policajtov a bývalý prokurátor ÚŠP Michal Šúrek vypočuli, že sú obvinení. Kauza technický spis číslo 80 sa má týkať zhromažďovania informácií do spisu, z ktorého sa potom vyčleňovali prípady do samostatných konaní. Napríklad páni Kováčik alebo Para majú pocit, že nemali dostatočne rýchly a skorý prístup k spisu, a preto sa cítia poškodení. Doslova pán Para hovorí: „Vytvorili nezákonnú platformu slúžiacu na zhromažďovanie dôkazov, ku ktorým napriek ich významu pre moju obhajobu, ako aj pre obhajobu mojich klientov, som ja ani moji klienti nemali mať nikdy prístup.“ Pána Kováčika sme v tejto súvislosti spomínali, on sa cíti natoľko poškodený, že žiada 400-tisíc. Ako vnímate posledné udalosti, ktoré sa spájajú s technickým spisom? Aktuálne prebiehajú výsluchy, z jedného z výsluchov máme napríklad tieto citácie. Generálny prokurátor pre nečinnosť orgánov zasiahol a po pol roku vrátil pána Šúreka do práce. Čiže nakoľko sa ten prípad akceleroval a kde momentálne sme?
Akcelerovať znamená zrýchliť. To by bolo nateraz ešte veľmi odvážne, optimistické tvrdenie ohľadne toho prípadu. Naozaj sa kopia prieťahy na prieťahy.
Prvého pol roka sa nerobilo nič, absolútne. Preto bol tento prípad odňatý z dozoru z Trnavy, bol pridelený do Bystrice, rovnako bol odňatý vyšetrovateľovi a pridelený inému. Ale druhého pol roka sa takisto nedialo nič, len sa čakalo na rozhodnutie o sťažnosti.
Keď sa potom verejne ukázalo, akým spôsobom to prebiehalo, najprv nastal tlak zo strany prokurátorky Habčákovej, potom keď teda tomu tlaku prokurátori na kraji nepodľahli, tak si to celé zobrala a rozhodla sama - tak ako chcela. Čiže to obvinenie, keby sa postupovalo štandardným spôsobom, tak by už dávno bolo zrušené. Ale keďže tam bola táto intervencia zo strany pani Habčákovej, tak sa bránime ďalej, teda klienti sa bránia ďalej.

Doktor Šúrek posielal nejaké sťažnosti, ktorými namietal zaujatosť pani Habčákovej, pána Doricu. Čomu to pripisujete, že dve konkrétne prokurátorky tu majú výberovú príslušnosť práve pre takéto veľké kauzy?
Až teraz začali robiť výsluchy, pokiaľ viem, tak posledné dva týždne. Predstavte si, že by všetky veci, ktoré sa týkali určitých ľudí, robili na špeciálnej prokuratúre dvaja prokurátori. Povedzme, že Repa, Šúrek alebo hocijaké dve mená. Čo by tí ľudia robili a ako by na to útočili, že prečo všetky veci musia robiť dvaja prokurátori, o ktorých tvrdíme, že sú proti nám zaujatí.
Ešte kedysi na ÚŠP to robili tak, že sa na tých vyšetrovaniach podieľalo veľa rôznych prokurátorov, žiadni dvaja, traja, štyria, ale veľký počet. Neviem aký, ale možno takmer všetci.
Je to aj preto, aby sa odstránila nejaká osobná nevraživosť?
Potom nikto nemôže tvrdiť, že je tu nejaký jeden, dvaja prokurátori, ktorí sú voči mne vysadení a teraz všetko robia oni, všetko sa to koncentruje v ich rukách.
Keď sa pozrieme na veci čurillovcov, tak všade tam, kde mali možnosť, kde vo veci rozhodovali prokurátori, ktorí akoby neboli "vybraní", alebo súčasťou tej skupiny, ktorá je voči nim zaujatá, tak všade to dopadlo tak, že buď obvinenie bolo zrušené, alebo malo byť zrušené, ale zasiahlo sa z Generálnej prokuratúry.
To, že stále je to koncentrované v rukách v podstate dvoch prokurátoriek na Generálnej prokuratúre a možno jedného prokurátora na úrovni krajskej prokuratúry, tak pre mňa je to aj dobrá, aj zlá správa.
Tá zlá správa je v tom, že to bude to trvať dlhšie, lebo sa tam asi ťažko dočkáme nejakej spravodlivosti. Pretože sú tam mená prokurátorov, cez ktoré neprejde nič, čo je v prospech čurillovcov. Nič. Môže tam byť nezákonnosť najhrubšieho zrna, neprejde. Všetko sa zamietne.
Ale tá dobrá správa je v tom, že budí to ten dojem, že dochádzajú ľudia. Čím ďalej, tým menej ľudí je ochotných sa na tých nezákonnostiach podieľať.

Ten, kto v takejto situácii má možnosť zasiahnuť a vytvoriť obraz, že nejde o nejakú cielenú záležitosť alebo cielený pohon voči niektorým ľuďom, je Maroš Žilinka. Akým spôsobom vnímate Maroša Žilinku v tejto celej súvislosti?
Rozhodne ho nemožno považovať za nejakého priaznivca alebo fanúšika čurillovcov. Na druhej strane, vidíme tu aj nejaký posun v tom, že v tej kauze "otočky" (kauza Vidašič vs. Ďurka, pozn. red.), kde je evidentné nezákonné trestné stíhanie, tak rozhodol v prospech nášho návrhu a zrušil to obvinenie.
Ťažko povedať, či to je začiatok nejakého trendu, alebo je to len nejaká ojedinelá vec. Nemám o tom dostatok informácií. Nerobil by som kategorické súdy.
Na druhej strane tu máme bystrických prokurátorov, ktorí mali záujem nejako rozhodnúť, pani Habčáková do toho zasiahla. Pán Šúrek posiela sťažnosti o námietkach zaujatosti, čiže tu asi je na mieste čakať rozhodnutie generálneho prokurátora. Mýlim sa?
To myslíte v čom? Rozhodnutie o čom?
Myslím v akejsi „vojne prokurátorov“, ktorá nám tu nastala.
To neviem. Faktom je, že tam, pokiaľ viem, bola podaná 363. A návrhy na postup podľa paragrafu 363 sú momentálne podané ešte v dvoch živých veciach v "technickom spise", toto podával kolega a potom ja som podával ešte vo veci toho skutku, kde údajne Magula s Dunčkom vydierali Patrika Vidašiča, ku žiadnemu vydieraniu tam nedošlo, ale oni to tak kvalifikujú.
Čakáme stále, či sa podarí nejakým spôsobom otvoriť pojednávanie v najväčšej očakávanej kauze, a to je kauza Očistec. Práve túto kauzu v minulosti dozoroval doktor Šúrek, preto vlastne ho v tejto súvislosti spomíname.
A to si myslíme, a to sme presvedčení, že on bol obvinený v tom "technickom spise" práve preto, aby mu odňali kauzu Očistec, aby ju nemohol zastupovať na súde.
Dve najväčšie mená, ktoré tam v podstate figurujú, sú mená ako Tibor Gašpar, Norbert Bödör. Hovoríme o obžalovanom podpredsedovi Národnej rady a o vplyvnom podnikateľovi. Dočkáme sa spravodlivého procesu a objasnenia všetkého, čo sa dialo v rámci kauzy Očistec?
Tu by som len zdôraznil ten kontrast, aby sme si všimli, že na jednej strane tu máme obvineného naozaj zo závažnej korupčnej organizovanej trestnej činnosti, osobu, ktorá vykonáva toho času pomerne vysokú politickú funkciu.
Všetci tvrdia, že má prezumpciu neviny, že má na ňu nárok, môže chodiť do práce normálne, vykonáva túto verejnú funkciu. Ja teda súhlasím s tým, že má nárok na prezumpciu neviny, nech tam teda je. A na druhej strane tí čurillovci, radoví policajti, ktorí nevykonávajú žiadnu vysokú funkciu, sú obvinení, nie sú ani obžalovaní za radovú menej závažnú trestnú činnosť, musia sedieť doma a nemôžu chodiť do práce. Oni už prezumpciu neviny nemajú?
Rovnako tu máme neprávoplatne odsúdeného guvernéra NBS. Ten tiež nikomu neprekáža. Má nárok na prezumpciu neviny? Áno, má. Ja ho rešpektujem a prajem mu ju. Len teda rovnakou mierou doprajme prezumpciu neviny aj týmto policajtom.
Pokiaľ ide o tú otázku spravodlivého procesu v kauze Očistec, tak verím, že sa ho dočkáme. Teraz je, samozrejme, nepopierateľné, že niektoré z obžalovaných osôb sa tam ako keby snažili ten proces oddialiť, prípadne ho aj zvrátiť, vrátiť do prípravného konania, aby sa teda na ten súd nikdy nedostal, alebo aby ten súd neprebehol.
Aktuálne beží taká, myslím, že posledná fáza na Najvyššom súde, v ktorej sa teda rozhodne, či sa to do toho prípravného konania vráti, alebo či sa teda začne a bude pokračovať hlavné pojednávanie.
Predpokladal by som, že do konca roka by sa mohlo v tej veci rozhodnúť, ak by rozhodoval Najvyšší súd v rovnakých lehotách ako doteraz.
Je to špecifická situácia, keďže sú tu, ako sme povedali, vysokopostavení politickí aktéri, očakávate nejaké tlaky politickej moci práve smerom k justičnej moci? Očakávate nejaké torpédovanie procesu? Nepýtam sa to náhodou, lebo v ostatných dňoch sme tu mali ostré výroky Roberta Fica v inej situácii, ale otvorene sa Ústavný súd postavil proti tomu, aby nejakým spôsobom politici intervenovali a tlačili na Ústavný súd. Rovnako sa verejné výroky vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre nepáčili ani Marošovi Žilinkovi a poslal odkaz Robertovi Ficovi. A Slovenská advokátska komora sa postavila na stranu Ústavného súdu. Čo predpokladáte v tejto súvislosti, keď sa blíži pojednávanie s vysokopostavenými politickými aktérmi v Očistci?
Toto, čo môžeme nazvať tlaky na nezávislé súdy a na celkovo orgány presadzovania práva, to nie je len posledný týždeň. To sa tu deje už od jesene 2023. A vždy, keď sa vyskytne nejaké rozhodnutie, ktoré sa súčasnej vládnej garnitúre nepáči, tak nasledujú vyhrážky disciplinárnym konaním. Niekedy sa tie vyhrážky aj zmaterializujú tým, že sa to disciplinárne konanie uskutoční.
Tieto posledné reakcie orgánov presadzujúcich právo však neevokujú nejaký optimizmus, že sú odolnejší ako boli v minulosti?
Tá odolnosť sa vyvíja a podľa mňa sa najviac prejavuje v situáciách, ktoré sú najťažšie. Takže ja verím tomu - a musím aj chcem, aj tomu verím, že naše inštitúcie si tú odolnosť zachovajú a že čím viac takýchto tlakov bude, tak tým odolnejšie budú, a tým si tú svoju nezávislosť budú viac strážiť. Keby som tomu neveril, tak by som nemohol robiť prácu, ktorú robím, pretože moja práca je bytostne závislá od fungovania týchto inštitúcií.
Samozrejme, považujem to za neprípustné, považujem to za hanebné a som rád, že sa advokátska komora k tomu vyjadrila. A cítiť tam nejaký, by som povedal, nový tón alebo nový duch v tej komunikácii.
To, čo sme videli a počuli, bola verejná výmena názorov. Na druhej strane tu máme prítomné rôzne ataky vo vzťahu k novinárom zo strany politickej moci, napríklad premiérov poradca a právnik pána Bombica Dávid Lindtner, bývalý sudca, podáva rôzne trestné oznámenia na novinárov, napríklad aj na novinárov z denníka SME. Nemá toto charakter tzv. SLAPP žalôb (žaloby proti účasti verejnosti na verejnej kontrole), to znamená právnych úkonov, ktoré majú zastrašiť novinára na jednej strane a na druhej strane možno vyvíjať nátlak na vyšetrovateľov?
Súhlasím, že to sú SLAPP úkony a dodal by som k tomu, že tomu nečelia len novinári. Pán Lindtner, keď už ho spomínate, ja by som ho sám od seba nespomenul, lebo som rád, keď ho nemusím mať niekde v mojej mysli. On na mňa podáva pravidelne sťažnosti na advokátsku komoru, čiže aj advokáti tomu čelia a, samozrejme, aj tí sudcovia, prokurátori, čiže tomu čelí každý, kto nekoná tak, ako by si oni priali.
Ale tak to je rozdiel medzi demokraciou a právnym štátom na jednej strane a diktatúrou na druhej strane. Takže si povedzme, čo tu chceme mať a podľa toho sa správajme. Verím tomu, že súdy doteraz v týchto veciach nejakým zásadným spôsobom nepodľahli tomu tlaku.
Para Čurillovi, Čurilla Parovi. Nekonečné odkazy
Európska komisia už vyzvala Slovenskú republiku, aby aj v týchto záležitostiach viac chránila novinárov. Takže uvidíme, ako na toto bude vládna moc a príslušné osoby s ňou späté reagovať. Posledná otázka. Pán Para vo svojej výpovedi práve v technickom spise označil Jána Čurillu za nezrelú osobnosť. Citujem: „Dá sa definovať ako nezrelá osoba, vyžívajúca sa v určitých malichernostiach typu, že keď advokát meškal na úkon, tak ho nechal na vrátnici veľmi dlho čakať. Prípadne, že v určitom čase zaviedol poučenie, že keď advokát bude meškať, tak už ho na úkon nepustí.“ Keď teda poznáte pána Čurillu, robil takéto naschvály, alebo sa nestotožňujete s pánom Parom a je to len pozičná vojna?
Z toho, čo teda viem, tak pán Para vidí viacero vecí alternatívne, než ich vidia fakty a spisy. Mne sa takéto niečo nikdy nestalo. Napriek tomu, že som mal teda rôzne úkony v pozícii obhajcu nielen u Jána Čurillu, ale aj iných vyšetrovateľov.
Čo však môžem uviesť pre kontext, je vec, ktorá sa stala nedávno, že pán Para na nejakej tlačovke povedal vyslovene klamlivú informáciu, asi potreboval zase nejako znova vyliať nejaké vedro špiny, tak povedal takú informáciu, že čurillovci sa snažili ujsť niekde do Karibiku, do Kostariky alebo do nejakej takejto exotickej krajiny, že vyvíjali kroky na to, aby mohli ujsť na nejaký ranč alebo do nejakej vily nejakého ropného magnáta. Fantazmagóriu už cítiť z tej samotnej informácie. Čiže toto odznelo na nejakej tlačovke. Opäť, čo je veľa, to je veľa.
Moji klienti - a Ján Čurilla konkrétne - si zakladajú na tom, že oni nikam nikdy neutekali ani neutečú a oni si ten boj vybojujú tu, nebudú ako niektorí iní, že utečú do Bosny a Hercegoviny a podobne. Pomerne zásadne sa ich to dotklo, čo to "trepe", žiadny útek tu nikto neriešil. Tak Ján Čurilla sadol za počítač a napísal mu výzvu, ako to myslel, že ho žiada o ospravedlnenie, lebo že to je klamstvo.
Ako by ste si predstavovali, že by bola nejaká reakcia na takéto niečo? No buď neodpoviete na to nič, alebo sa ospravedlníte, alebo napíšete, prečo, ako ste to mysleli. Pán Para poslal list, prázdny papier, odpoveď na výzvu na ospravedlnenie, kde bol len titulok a podpis. Nič iné. Prázdny papier prišiel do pošty. Tak čo sa stalo? My sme to ani nezverejňovali. Povedali sme si, že to necháme potom na nejakú neskoršiu fázu a budeme s tým pracovať.
Ale nemali sme to v pláne ani zverejniť, ale už to teda pán Para nevydržal a sám to zverejnil, že sa teda Čurillovi neospravedlní. Takže môžeme si teraz urobiť obraz o tom, kto je ako zrelý a kto je ako nezrelý.
Na produkcii tohto článku sa podieľali aj Tomáš Rybár, Štefan Straka a Kristína Völpelová.