BRATISLAVA. Syndróm vyhorenia ohrozuje desaťtisíce Slovákov v produktívnom veku. Viac ako dve tretiny z nich vykazujú príznaky v osobnej či pracovnej rovine svojho života.
Vyplýva to z prieskumu Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera, do ktorého sa zapojilo vyše 34 000 respondentov.
Vyčerpanie
Podľa výsledkov prieskumu až 76 percent respondentov pociťuje vyhorenie vo svojom osobnom živote, 70 percent po práci cíti výrazné vyčerpanie a viac než polovica ľudí uvádza emocionálnu vyčerpanosť. Alarmujúce je, že 40 percent opýtaných sa cíti byť vyhorených z práce „často alebo stále“.
Najpočetnejšiu skupinu účastníkov prieskumu pritom tvorili ľudia v produktívnom veku od 25 do 54 rokov, ktorí predstavovali takmer 78 percent zo všetkých respondentov.
Chýba čas na oddych
Psychológ Patrik Tóth upozorňuje, že situácia je vážna, no existujú aj prirodzené spôsoby, ako jej čeliť. Jedným z nich je pravidelný pobyt v prírode.
„Syndróm vyhorenia je dôsledkom dlhodobého psychického preťaženia, ktoré sa často bagatelizuje. Dnešní ľudia nemajú priestor vypnúť – duševný oddych nie je súčasťou bežného dňa. Neustále sme obklopení podnetmi a digitálnym stresom. Príroda pritom ponúka okamžité spomalenie, jednoduché znovuukotvenie a pocit bezpečia. A to bez aplikácií a tlaku na výkon,“ vysvetľuje odborník.
Príroda a pravidelný pohyb
Psychológovia a experti na duševné zdravie sa zhodujú, že kontakt s prírodou má preukázateľne pozitívny vplyv na psychiku. Niekoľko výskumov ukazuje, že už 20 až 30 minút denne v prirodzenom prostredí znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, zlepšuje schopnosť sústrediť sa a zvyšuje celkovú psychickú odolnosť.
„Pravidelný pohyb v prírode je dostupnou a vedecky potvrdenou prevenciou pred vyhorením. Aj krátka vychádzka do lesa alebo víkendový výlet mimo mesta môže byť rozdielom medzi dlhodobou únavou a mentálnym resetom,“ hovorí Tóth.
Téma duševného zdravia sa postupne dostáva do popredia aj na Slovensku. Zamestnávatelia začínajú zavádzať programy psychohygieny, no odborníci upozorňujú, že individuálna prevencia ostáva kľúčová.
„Syndróm vyhorenia nezačína z dňa na deň. Je to proces, ktorý môžeme zvrátiť, ak si ho včas všimneme. Spomalenie, ticho a fyzická vzdialenosť od každodenného stresu môžu byť veľmi účinné, najmä ak sa stanú súčasťou životného štýlu,“ uzatvára psychológ Tóth.
