BRATISLAVA. Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu je bolestivou pripomienkou toho, kam môže viesť nenávisť, ak sa jej nedokážeme postaviť. Pri príležitosti sobotňajšieho pamätného dňa to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši z Hlasu.
Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu pripomína udalosti z 2. na 3. augusta 1944, keď v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau zavraždili takmer 3000 Rómov.
Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo až okolo pol milióna európskych Rómov a Sintiov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na 1000.
Richard Raši na sociálnej sieti zdôraznil, že celá spoločnosť nesie zodpovednosť za ochranu ľudských práv, budovanie vzájomného rešpektu a zabránenie návratu extrémizmu.
„Ako predseda Národnej rady SR, ale najmä ako človek, budem vždy stáť na strane ľudskej dôstojnosti, rovnosti a úcty ku každého bez rozdielu,“ dodal.
Hnutie Slovensko upozornilo, že počas druhej svetovej vojny zomrelo približne pol milióna ľudí len pre farbu pleti, ideológie vedúce k holokaustu však stále nezmizli.
Podľa hnutia ide o tragickú, no často zabúdanú kapitolu histórie. Pripomenulo, že počas druhej svetovej vojny bolo nacistickým režimom zavraždených približne 500-tisíc Rómov - nevinných detí, žien, starých ľudí a celých rodín.
„Títo ľudia zomreli len preto, že boli iní – iba kvôli farbe pleti. Tento zločin proti ľudskosti nebol dodnes dostatočne pomenovaný či verejne spracovaný. Rómsky holokaust je stále opomínaný. Aj preto sa extrémistické ideológie, ktoré viedli k jeho vzniku, opäť dostávajú do politiky, na verejné tribúny, ba dokonca do vysokých pozícií," upozornilo hnutie.
Podľa bývalého europoslanca Petra Polláka st. (hnutie Slovensko) nesmú ľudia mlčať.
„Na vlastnej koži som pocítil, že ľudská dôstojnosť pre niektorých ľudí neznamená nič, ak ide o Rómov. Počas svojej práce v Európskom parlamente som upozorňoval na to, že Rómovia sú stále jednou z najviac diskriminovaných skupín v Európe. Dnes je preto našou povinnosťou postaviť sa všetkým, ktorí by túto tragédiu najradšej zmazali z pamäti národa," uviedol Pollák.
Poslanec Peter Pollák ml. (hnutie Slovensko) doplnil, že túto minulosť treba pripomínať a porozumieť jej. V opačnom prípade hrozí jej návrat. Poslanec upozornil, že ideológie, ktoré viedli k holokaustu, sú stále prítomné.
„Ich nasledovníci si len prezliekli uniformy za obleky a dnes šíria rovnakú nenávisť – z parlamentu, z televíznych štúdií, z internetových platforiem. My im v tom musíme postaviť hrádzu. Ak zlyháme, história sa môže zopakovať," doplnil poslanec.
Rasizmus a antirómske nálady sú podľa hnutia Slovensko aj naďalej prítomné v slovenskej spoločnosti. Viditeľné je to v komentároch na sociálnych sieťach, v školách, v prijímaných zákonoch či v rozhodnutiach niektorých politikov.
„Ak nás má rómsky holokaust niečo naučiť, tak to, že ak sú porušované práva jednej skupiny, žiadna skupina sa nemôže cítiť v bezpečí. Preto dnes vysielame jedno silné a jasné posolstvo: Ma bisterem! Nezabudnime!" uzavrelo hnutie.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško sa vyjadril, že deň tragédie, pri ktorej zahynulo Auschwitz-Birkenau takmer 3000 Rómov, nesmie upadnúť do zabudnutia.
„Rómsky holokaust je dodnes často prehliadanou súčasťou druhej svetovej vojny. No pravda o ňom musí zaznievať jasne z úcty k pamiatke tých, ktorí sa stali obeťami nacistickej nenávisti a zvrátenej ideológie,“ zdôraznil.
Pripomenul, že vyvražďovanie Rómov bolo súčasťou ideológie rasového riešenia, ktoré malo podľa nemeckých predstáv nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky.
„A hoci ide o historické udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, téma rómskeho holokaustu a boja proti rasizmu je aktuálna dodnes, napriek tomu, že genocída Rómov je často zľahčovaná, ignorovaná, popieraná alebo tabuizovaná,“ upozornil splnomocnenec.
„Nenávisť má totiž iba nové formy a podoby a udalosti po celom svete dokazujú, ako rýchlo možno prejsť od populizmu k extrémizmu a od nenávistných prejavov k vraždeniu,“ vysvetlil.
Verí, že cestou k zastaveniu šíriacej sa nenávisti je aktívna účasť pri zlepšovaní postavenia Rómov v spoločnosti a umocnení pokojného spolunažívania a vzájomného rešpektovania všetkých menšín. Za zásadné považuje v tejto súvislosti vzdelávanie o holokauste, považuje ho za účinný nástroj v boji s rómskym rasizmom, antisemitizmom, predsudkami a nenávisťou.
Daško vo svojom statuse neopomenul ani spoluzodpovednosť Slovenska za tragické udalosti rómskeho holokaustu počas 2. svetovej vojny, vrátane aktívnej spolupráce predstaviteľov vtedajšieho režimu na politike rasového prenasledovania. „To je fakt, ktorý si musíme ako spoločnosť úprimne priznať a poučiť sa z neho,“ uviedol.
Pripomenul, že Slovensko je krajinou mnohých kultúr, jazykov a príbehov a tvoria ho aj Rómovia, ktorí v krajine žijú.“ Kultúra Rómov je súčasťou našej identity a história Rómov je súčasťou našej zodpovednosti,“ poznamenal Daško.
Pamätný deň rómskeho holokaustu je preto podľa neho aj o odhodlaní.
„O záväzku, že nedovolíme, aby sa rasizmus, nenávisť a diskriminácia stali znovu normou. Je o solidarite medzi ľuďmi bez ohľadu na pôvod, farbu pleti, náboženstvo či jazyk,“ napísal splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
"Genocída Rómov je stále menej známou, dlhé roky priam prehliadanou kapitolou našich dejín. Je dôležité si ju pripomínať nielen na znak solidarity s rómskou menšinou, ale aj kvôli tomu, že po celej Európe naberajú na sile krajne pravicové strany, ktoré históriu znevažujú a skresľujú. Spomienka na obete holokaustu nám pripomína, kam až predsudky, nenávisť, a presvedčenie o vlastnej nadradenosti a neomylnosti môžu viesť, keď sa dostanú k moci. Pripomína nám hrozby rasizmu a xenofóbie, ktoré sa žiaľ aj cez vystúpenia politikov stávajú súčasťou každodenného normálu," píše sa v statuse hnutia Progresívne Slovensko.
"Naša vlastná história nás volá, aby sme sa z nej poučili a neopakovali prehrešky a chyby minulosti. Stavanie hrádzí medzi ľuďmi môže mať katastrofické následky, ktoré postihnú niekoľko generácií. Pamätajme na tragické udalosti, ich príčiny aj hrdinky a hrdinov, ktorí im vzdorovali. Nech zvolanie “Nikdy viac Auschwitz” skutočne znamená nikdy viac. Dlžíme to naším aj našim rómskym spoluobčanom a spoluobčiankam a pamiatke ich prenasledovaných a umučených predkov," dodáva Progresívne Slovensko.
