Ľudia sú nespokojní, cítia sa bezmocní

BRATISLAVA – Ekonómovia tvrdia, že situácia na Slovensku sa zlepšuje a svoj názor opierajú o štatistické údaje. Občania majú na to iný názor. Podľa prieskumu MVK si viac ako 60 percent Slovákov myslí, že dianie v krajine sa neuberá správnym smerom.

Sociológov a historikov tento rozpor medzi merateľnou skutočnosťou a našimi pocitmi z nej neprekvapuje. Dôvodov na nespokojnosť je podľa nich stále dosť a Slováci sa nesťažujú na svoj osud viac ako iné národy.

„Odpoveď, že sa štát neuberá správnym smerom, nie je len o životnej úrovni,“ hovorí sociologička Iveta Radičová. Spolupôsobí celková atmosféra v spoločnosti i konanie politických špičiek, napríklad neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa. Ďalším dôvodom nespokojnosti je podľa nej pocit bezmocnosti a ukrivdenosti, keď ľudia nemajú pocit, že môžu využiť svoje schopnosti a že sa oplatí ich rozvíjať.

Podľa pozorovateľov vláda nedokáže predať svoje úspechy, ale dokonale predá zmätky, ktoré sa jej podarí spôsobiť. Rozumná vláda si udržuje isté zázemie uspokojených občanov.

Občania po voľbách očakávali okamžité zmeny, ktoré koalícia skutočne sľubovala.

Nesplnili sa hlavne sľuby o vyvodení politickej zodpovednosti za činy minulej vládnej koalície a o začatí reforiem. Tesne po voľbách je spokojnosť podľa sociológov vždy vyššia, pretože každý kandidát niečo sľubuje a víťaznej väčšine stačí k spokojnosti to, že vidí svojich favoritov vo vládnych kreslách.

„Nie sme v ničom výnimoční. Sínusoida nadšenia a sklamania je prítomná vždy,“ povedala Radičová.

„Slovensko sa makroekonomicky podarilo stabilizovať až dnes,“ hovorí sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky. To mala byť jedna z rýchlych zmien, na ktorú však ľudia museli čakať pridlho. Aj keď reálne príjmy už stúpajú, stále sú najnižšie z krajín V 4, s ktorými sa Slovensko najviac porovnáva. Nepochopiteľné podľa neho je, že Slováci sú nespokojní, aj keď vyššiu kúpnu silu z postsocialistických krajín má len obyvateľstvo Česka a Slovinska.

Z ekonomických ukazovateľov straší aj nezamestnanosť. Podľa M. Vašečku hranica 20 percent skutočne môže spôsobovať paniku aj u zamestnaných. Nerozbehnutá reforma sociálneho systému však nezamestnanosť opticky zväčšuje. Načierno pracuje totiž šesť až sedem percent ľudí.

„Spokojnosť je výsledkom konfrontácie ponuky a dopytu. Ponuka sa rozšírila a mnohé vrstvy spoločnosti dráždi. Frustrácia vzniká v konfrontácii s ponukou, na ktorú nemám,“ povedala Radičová. Preto ľudia nedokážu oceniť zlepšenie od pádu socializmu, ktorý toho ponúkal poskromne, ale išlo o dosiahnuteľné méty. (fw)