Odfotili by ste s človekom, ktorý je obvinený zo znásilnenia, hlási sa k sexuálnemu násiliu, verejne ponižuje ženy a pochválili by ste sa tým svetu? Poradca predsedu vlády Erik Kaliňák to urobil a spolu so straníckym kolegom Glückom dali pozdravovať kamaráta Filipa Sulíka.
Dnešná ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou nie je o politikoch Smeru, ale o Tateovcoch, o svete mizogýnnych mužov, o "manosfére", ktorá ženy nepovažuje za rovnocenné s mužmi. Žena je vo svete Tateovcov dokonca považovaná za mužov majetok a za znásilnenie nesie spoluzodpovednosť.
Redaktorka denníka SME SOŇA JÁNOŠOVÁ a odborník na sociálne siete JAKUB GODA vysvetľujú, o čom hovoria muži známi predovšetkým z TikToku a v čom sú ich myšlienky šírené s obrovským dosahom nebezpečné.
Inšpiráciou boli zrejme aj pre vraha zo Spišskej Starej Vsi. "Toto, čo vlastne urobili páni Kaliňák a Glück, je jednoznačné žmurknutie na mladých voličov, predovšetkým mužov, ktorí sa potácajú v priestore sociálnych sietí a ten im zároveň servíruje veľmi negatívny a toxický obsah," komentuje Soňa Jánošová "lov" mladého voliča.
"Andrew Tate sa stal jednou z najslávnejších osobností na celom TikToku globálne. Počet pozretí, ktoré nazbieral, sa blížili k nejakým 12 miliardám. To sú neuveriteľné čísla."
Kým veľká časť rodičov nemá tušenia, o koho ide, pestrá paleta činnosti dvoch bývalých kickboxerov je príťažlivá pre časť mladých mužov, ktorí ich vedome sledujú na sociálnych sieťach.
Náhodne sa k nim vďaka algoritmom dostane väčšina násťročných. A kto nie - tomu už o Tateovcoch povedali spolužiaci - neraz len piataci. Autá, luxus, majetok, rýchle zárobky dopĺňajú mozaiku úspešného muža, ktorý názormi vracia svet desaťročia dozadu. Často cez slúchadlá v detských izbách bez našej pozornosti.
V ARÉNE o mizogýnoch a nenávisti k ženám zaznelo:
- aký signál vyslali politici zo Smeru mladým voličom,
- kto sú Tateovci a aké názory šíria,
- čo je mizogýnia či manosféra,
- ako fungujú algoritmy zobrazovania obsahu,
- čo sa deje na školách,
- kto je "trad wife"
- čo môže situáciu zlepšiť.
Prečo nad touto témou nemožno len mávnuť rukou, ale treba o nej hovoriť?
Jánošová: Ten „lov“ na mladého voliča, a v tomto prípade zámerne používam generické maskulínum, nie je prehliadnuteľný. Videli sme ho už v Amerike a dnes sa deje aj v Českej republike.
To, čo urobili pán Kaliňák a pán Glück, je jasným signálom mladým voličom, najmä mužom. Tí sa často pohybujú v prostredí sociálnych sietí, ktoré im zároveň podsúva veľmi negatívny a toxický obsah.
Nehovoríme teda o love na obyčajných mladých mužov, ale o tých, ktorí majú sklony k extrémistickým myšlienkam, ponižujú ženy a vyhľadávajú hrubú silu či agresívnu maskulinitu?
Jánošová: Nie je to len o tom, že mladí muži a chlapci, ktorí sú vystavení takémuto obsahu, sa automaticky stávajú mizogýnmi. Škála je veľmi široká. Tento obsah sa k nim dostáva už v momente, keď si mladý chalan založí prvý profil na sociálnej sieti.
Ak si tam nastaví základné záujmy, povedzme typicky „chlapčenské“ – šport, posilňovanie, videohry a podobne –, algoritmy sociálnych sietí mu automaticky začnú podsúvať aj tento typ obsahu. Podľa výskumov sa to môže stať už do ôsmich minút.
Dokonca aj chlapci s neutrálnymi záujmami sa s ním často stretnú v priebehu niekoľkých dní, takže tlak je veľmi silný. To však neznamená, že každý, komu algoritmus takýto obsah predhodí, sa automaticky stane mizogýnom.
Boj o "lajky" a mladých mužov na úkor dievčat
To určite nie. Na druhej strane, v prípade bratov Tateovcov hovoríme o extrémnom, až extrémistickom obsahu, ktorý v tomto zmysle nemá obdobu. Ide o myšlienky, ktoré môžeme bez váhania označiť za stredoveké. Šíria názory, že žena je majetkom muža a že si za znásilnenie môže do istej miery sama. Okrem toho čelia obvineniam zo spáchania násilných trestných činov a dokonca aj z obchodovania s ľuďmi. Dostali sme sa do bodu, keď dokonca aj Anna Belousovová, ktorá spolupracuje so stranou Republika, napísala na facebooku: „Vám už v tej koalícii načisto hrabe. Presne toto mi napadlo ako prvé, keď som videla fotografie, ktorými sa včera na sociálnych sieťach prezentoval Erik Kaliňák, podpredseda strany Smer, a ďalší." Jakub, v čom tá fotografia nebola v poriadku a prečo je symbolom príklonu k extrémnym myšlienkam pre mladých ľudí?
Goda: Nejde o bežné „kontroverzné figúry“ alebo situáciu, kde by sa ozvala jedna žena, že sa niekto správal nevhodne na rande.
V prípade bratov Tateovcov hovoríme o troch samostatných vyšetrovaniach v troch rôznych krajinách – sú obžalovaní v Rumunsku, vo Veľkej Británii a na Floride. V Británii proti nim svedčia štyri ženy, pričom existujú aj ďalšie dôkazy. V Rumunsku vypovedajú ďalšie ženy, ktoré tvrdia, že ich znásilňovali. Niektoré hovoria, že boli škrtené až do bezvedomia.
Objavili sa aj obvinenia z obchodovania s ľuďmi a nútenia žien k pornografickej činnosti. Existujú zvukové nahrávky, hlasové a textové správy, ktoré tieto tvrdenia podporujú. To znamená, že nejde o hraničné prípady, kde by sme museli čakať na verdikt súdu, aby sme si mohli vytvoriť názor. V kombinácii s tým, čo bratia Tateovci otvorene hovoria na sociálnych sieťach, ide o mimoriadne závažné obvinenia.
Chcel som tým zdôrazniť, že informácií je k dispozícii dosť – stačí si ich len pozrieť. A práve preto nerozumiem, ako môže byť v poriadku usmievať sa na fotografii vedľa takýchto ľudí. Je to v priamom rozpore s tým, čo otvorene hlásajú, a zároveň s tým, čo strana Smer komunikuje smerom k ženám. Zaujímavá otázka teda nie je ani tak to, v čom bola tá fotografia problematická, ale prečo sa tomu vôbec venovať.
Niektorí tvrdia, že by bolo lepšie to ignorovať. Ja si však myslím, že odpoveď je jednoduchá – kvôli deťom. Máme tu obrovský rozdiel medzi generáciami. Mladí ľudia, najmä tí, ktorí trávia čas na tiktoku, veľmi dobre poznajú bratov Tateovcov.
Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, mi v nedávnom podcaste povedal, že navštevuje školy po celom Slovensku – od Bratislavy až po Sninu – a všade platí, že väčšina chlapcov v triede vie, kto je Andrew Tate, minimálne po mene.
Prieskumy ukazujú, že to môže byť až okolo 80 percent. A ja, ako mama 13-ročného syna, môžem potvrdiť, že tieto deti už veľmi dobre vedia, kto je Andrew Tate – aj keď môj syn ma presviedča, že ho nesleduje.
Goda: Na rozdiel od dnešných tínedžerov staršie generácie nemusia Andrew Tate vôbec poznať.
Práve preto má podľa mňa zmysel hovoriť o ňom aj v takýchto formátoch – aby rodičia a ďalšie generácie, ktoré nie sú na TikToku a informácie získavajú len sprostredkovane, mali aspoň predstavu, o čo ide. Vnímam to ako prirodzenú súčasť osvety o tom, čo s nami robia digitálne sociálne siete a ako sa s deťmi a mladými ľuďmi rozprávať o obsahu, ktorý konzumujú.
Čo by malo teraz urobiť vedenie Smeru? Čo by sme očakávali od politickej strany, ktorá v kultúrnych domoch rozdáva ružičky seniorkám, no tie by asi neboli nadšené, keby vedeli, čo títo ľudia šíria na sociálnych sieťach a s kým sa pán Kaliňák – ktorý sa k týmto rozdávačom ružičiek pridáva – spája a koho tým propaguje. A najmä, či by sa týmto dámam naozaj páčilo, keby sa k ich vnučkám títo muži správali tak, ako to prezentujú Tateovci.
Jánošová: Keď som to prvýkrát videla, napadlo mi, že o týchto dvoch pánoch síce neviem veľa z ich súkromia, ale viem napríklad o Erikovi Kaliňákovi, že je pomerne čerstvo ženatý.
Jeho manželka je múdra a vzdelaná žena a ich manželstvo vzniklo po dlhoročnom vzťahu, počas ktorého sa vzájomne podporovali. Celá tá skupina „smeráckych vĺčat“ sa môže tváriť akokoľvek chlapácky, ale neverím, že Erik Kaliňák sa vnútorne stotožňuje s touto stranou veci.
Skôr si myslím, že išlo o vypočítavosť – potrebovali žmurknúť na voličov, na ktorých žmurká aj Donald Trump, Filip Turek a mnohí ďalší. Lenže toto už je cez čiaru. Ako pomenoval Jakub, nejde o nejakú neznámu osobu, pri ktorej netušíme, kto je, ale o človeka, pri ktorom sa už ozývajú aj takí, ako Anna Belousovová. Čiže aj pre nich je to jasná červená línia, ktorú prekročili – a myslím si, že spravia krok späť.
Ako sa mizogýn dostane do detskej izby
Poďme si však povedať, ako sa tento obsah dostáva k deťom. Dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina rodičov nemá prehľad o tom, na akých stránkach a platformách sa ich syn či dcéra pohybuje, čo vidí na sociálnych sieťach a internete, a či sa k nim videá Andrewa Tate nedostávajú.
Goda: Treba pomenovať aj inováciu, ktorú priniesla práve sociálna sieť TikTok. Andrew Tate sa tam totiž stal jednou z najslávnejších osobností globálne. V čase vrcholu, ešte predtým, než sa začalo hovoriť o jeho obvineniach, dosiahol počet zobrazení jeho obsahu približne 12 miliárd – čo sú neuveriteľné čísla.
Mnohé experimenty ukázali, že ak si založíte úplne nový tiktok účet, už po pár minútach sa vám začne zobrazovať veľké množstvo jeho videí – či už priamo od neho, alebo od ľudí, ktorí ich "repostujú". Dôvodom je aj to, ako je tiktok postavený.
Na rozdiel od Facebooku, Twitteru alebo Instagramu, kde sledujete obsah od ľudí, ktorých si sami vyberiete, či už známych, alebo neznámych, tiktok vám obsah aktívne podsúva. Tam nevidíte len to, čo zdieľajú vaši priatelia alebo účty, ktoré ste sa rozhodli sledovať.
Mechanizmus na TikToku spočíva v tom, že vám veľmi rýchlo začne ponúkať obsah, ktorý ste si sami nevybrali. Tento obsah vám jednoducho predkladá z celého globálneho množstva videí, ktoré tam sú, bez ohľadu na to, či sledujete nejakú konkrétnu osobu, alebo máte známeho, ktorý vám niečo odporučí. TikTok vám ponúka obsah na základe vášho správania, bez toho, aby ste si ho cielene vybrali. Práve toto je veľká zmena v porovnaní s inými sieťami, a práve preto zdôrazňujem, že to výrazne pomohlo rýchlemu šíreniu videí Andrewa Tatea.
Ak si položíme otázku, ako sa 15-ročný chalan zo Sniny dostal k rumunskému násilníkovi, ktorý na neho hovorí po anglicky, je to pomerne neintuitívne. Prečo teda nesleduje radšej vzory zo svojho okolia alebo zo slovenského prostredia?
Nestalo sa to tak, že by mu to odporučil kamarát ani že by si o tom niekde prečítal, alebo že by ho vyhľadal sám. Stalo sa to tak, že jednoducho prechádzal videá na tiktoku bez toho, aby čokoľvek vedome robil alebo hľadal. Obsah mu tam bol ponúknutý automaticky. A práve to je základný dôvod, prečo sa obsah Andrewa Tatea tak rýchlo a globálne rozšíril. Je to zásadná zmena v tom, ako sociálna sieť funguje.
Jánošová: Sociálne siete nikdy nefungovali tak, že by vám ponúkli jedno video a zároveň jeho protipól, aby vám vyvážili informačný tok. Takto to nefunguje. Keď už raz kliknete na nejaké video a nemyslím si, že chlapci cielene vyhľadávajú niečo s nápisom „mizogýnia“. Tí chalani skôr hľadajú napríklad cvičenie alebo tipy, ako zapôsobiť na dievča. Ide o akýkoľvek obsah, v ktorom je však už infiltrovaná táto mizogýnna filozofia. A stačí raz kliknúť, a celý váš "feed" sa ako keby zasviní týmto obsahom.
Chlapci potom zrejme zostávajú v bubline a deti vo veku od 13 do 19 rokov sa potom utvrdzujú v názoroch, ktoré im pravidelne podsúvajú. Poďme si teraz povedať, ktoré názory sú nebezpečné, mizogýnne a čo je "manosféra". Generácie seniorov ešte vyrastali v predstave, že muž má byť silný a žena si občas možno aj facku zaslúži. Niektoré stereotypy, ktoré spoločnosť postupne začala citlivejšie vnímať, už našťastie miznú a dnes máme mužov, ktorí chodia na rodičovskú dovolenku. Na jednej strane máme svet, ktorý sa stáva citlivejším a na druhej strane je tu skupina ľudí, ktorá si nechce uvedomiť riziká hrubosti a agresivity. Aj o tom je "manosféra". Čo všetko zahŕňa?
Jánošová: Myšlienka manosféry a celej mizogýnie je vlastne taká, že svet sa dostal do neporiadku, pretože nadvládu prevzali ženy.
Čo však podľa všetkých ukazovateľov - finančných, počtu žien v politike či vo verejnej sfére - nie je pravda. Jediné, čo má nejaký reálny základ, je to, že muži dnes menej často dostávajú do starostlivosti deti po rozvode alebo rozpade rodiny. Ale to je zase dôsledok patriarchálneho videnia sveta, takže ani tam nie sme ďaleko od problémov, ktoré manosféra kritizuje.
Táto myšlienka, že za všetko zlé, čo sa mužom v živote deje, môže feminizmus, sa v manosfére objavila už na prelome tisícročia. So vzostupom sociálnych sietí to nabralo veľký rozmer. Dnes ide o široký fenomén, ktorý môže obsahovať napríklad aj tzv. pick-up artistov, teda mužov, ktorí školia, píšu knihy a robia kurzy o tom, ako „zbaliť“ ženy. Tvrdia, že ak sa budeš držať ich rád alebo kúpiš ich kurz, naučia ťa, ako získať akúkoľvek ženu.
To by bolo v poriadku, ak by to boli pravidlá slušného správania a nejakej galantnosti, ktoré dnes často chýbajú. Kde to však už nie je v poriadku?
Jánošová: Často to však takto nebýva. To je len miernejšia vetva. Potom sú vetvy, ktoré bojujú za mužské práva, napríklad ohľadom výchovy detí. A najhoršia vetva sú "incely", muži v nedobrovoľnom celibáte, ktorí veria, že sú v ňom preto, lebo 80 percent žien chce iba 20 percent mužov. Táto teória je základom ich myslenia a často sa prejavuje aj v rôznych symboloch a emotikonoch. Incely sú už veľmi radikálnou časťou manosféry a z tejto skupiny často vychádzajú aj teroristi.
Vieme, že za mnohými školskými útokmi stoja ľudia spätí s incelskou komunitou. Takže tam už hovoríme o úplnom extréme. Tá bublina však nie je jednoliata. Sú prítomné rôzne podmnožiny, ktoré sa často prelínajú.
Ženy, peniaze, luxus
Aká veľká je skupina mužov na Slovensku, ktorí na sociálnych sieťach rozmýšľajú týmto spôsobom? Máme tu aj mladých mužov, ktorí už spáchali trestné činy. Napríklad udalosti v Spišskej Starej Vsi, alebo mladý muž, ktorý vraždil na Zámockej ulici. Títo ľudia mali podobné názory...
Goda: Neviem, či máme presné dáta, ktoré by merali veľkosť tejto skupiny. Pravdepodobne nevieme jasne pomenovať, koľko ľudí je už zradikalizovaných. Je dôležité si uvedomiť, že nie každý, kto sleduje tie videá, automaticky prijíma extrémne názory.
Veľká časť obsahu, ktorý sa šíri, je napríklad súčasťou tzv. Hustlers University. To je filozofia, ktorá tvrdí, že nepotrebujete vysokú školu, naučia vás, ako si zarobiť peniaze online. Táto digitálna stratégia funguje tak, že vám sľubujú návody, za ktoré zaplatíte približne 50 dolárov mesačne. Súčasťou toho je aj to, že ak budete repostovať videá na tiktok, vložíte "affiliate link" na Hustlers University a môžete si tým zarobiť nejaké peniaze.
Jánošová: Je to taká pyramída.
Goda: Je to taká pyramídová schéma, súčasť toho, ako si zarobiť, je to vlastne ďalšie promo Andrewa Tatea a rozširovanie jeho „vesmíru“. Oni ponúkajú naozaj široké spektrum vecí. Možno nás sledujú aj ľudia, ktorí videli nejaké jeho podcasty a nevnímali ich ako extrémistický obsah. V stovkách hodín materiálu nájdete všeličo, možno tam objavili myšlienky, ktoré im pripadali inšpiratívne, motivujúce, povzbudzujúce k disciplíne.
Je to teda široké spektrum a ťažko presne pomenovať tú najnebezpečnejšiu, „incelskú“ časť. Vieme však povedať, že je tam zobrazený luxus, veľa peňazí, veľa žien, životný štýl svalnatého športovca, ktorý vám hovorí: „Počúvajte ma a budete ako ja, budete mať ženy a peniaze. A ja vám dám na to recept.“
Spomínali sme už Vlada Šnídla, novinára Denníka N, ktorý chodí medzi študentov. Ten hovorí, že v nejednej triede sa stretol s tým, že chlapci sa k dievčatám správajú veľmi škaredo. Majú osvojené absurdné myšlienky, ktoré už predstavujú istú mieru šikanovania dievčat. Andrew Tate hovorí aj o tom, ako manipulovať so ženami, ako si ich podriadiť a vytvoriť z nich submisívne partnerky a to až do miery, že sú ochotné robiť aj pornografické videá. Kde sa berie táto submisívnosť obetí?
Jánošová: To je dobrá otázka. Nedá sa na ňu odpovedať úplne jednoducho. Stále žijeme v spoločnosti, ktorá je, aj keď sa mení vo vlnách, v jadre patriarchálna. Výchova dievčat často stále vyzerá tak, že „hlavne sa neozývaj, zbytočne na seba neupozorňuj“ a podobne. Výchova priebojných, sebavedomých dievčat u nás stále zaostáva. A popritom silnie aj trend, predpokladám, že máš na mysli, takzvané "tradwives".
Áno, ale chcem sa ešte na chvíľu vrátiť k mužom. V 90. rokoch tu bol silný trend boybandov teda chlapcov, ktorí pôsobili sladko, jemne. To je úplný opak toho, čo dnes reprezentuje manosféra. A toto je niečo, s čím bola konfrontovaná generácia dnešných rodičov. A ich deti sa dnes namiesto toho stretávajú s videami Andrewa Tatea. Ako tieto dva svety idú dokopy? A ako sa vyrovnať s tým, že to, čo bolo súčasťou našej mladosti, je v ostrom kontraste s tým, čo dnes formuje mladých?
Goda: Mizogýnia existovala aj vtedy, len v iných podobách a šírila sa iným spôsobom. Spoločnosť je dosť rôznorodá na to, aby sa tam dialo niekoľko vecí súbežne. Časť toho, čo dnes vidíme, môže byť aj reakciou na feminizmus alebo na požiadavky, ktoré mladí muži vnímajú ako tlak na seba. Dá sa to teda vnímať ako určitá forma vzbury.
Vnímam to aj v širšom kontexte po anglicky hovoriaceho online sveta, kde je veľmi silný "backlash" voči liberálnym hodnotám, či už ide o menšiny, ženy, rasy, rodové otázky alebo sexuálne menšiny. Existuje časť diskusie, ktorá je úplne legitímna a racionálna, no zároveň sú tam vrstvy, kde ľudia do toho projektujú úplne šialené predstavy, deformujú si význam feminizmu, sexuálnych menšín a ťahá ich to do úplne temných kútov internetu. To vnímam ako súčasť širšieho fenoménu, ktorý sa dnes deje.
Tradwives ako retrogazdinky. Bez seba samých
Čítala som, že veľa z toho pramení z toho, že muži sa boja, že prichádzajú o svoju moc a je to určitý boj proti údajnej zženštilosti. Ale poďme k trendu tzv. "tradwife". Znamená to, že ženy sa dobrovoľne stavajú do úlohy gazdiniek, ktoré pečú, upratujú a starajú sa o domácnosť. V SME sme o tom robili veľkú reportáž s názvom "Upratujem peknučká". Ženy sa prezentujú vo vintage štýle, šaty pripomínajúce 50. roky, pečú koláčiky, čakajú na muža s teplou večerou a dávajú sa živiť, pričom potláčajú svoju samostatnosť, osobnosť. O čom to vlastne je?
Jánošová: Je to vlastne široká vetva celého hnutia. Môžu to byť len ženy, ktoré priťahuje vizuál 50. rokov a rady pečú. Celé sa to vlastne začalo pečením typického amerického jablkového koláča, pri ktorom vznikol aj hashtag #tradwife. Na tom nie je nič zlé. Lenže postupne toto hnutie začala podporovať aj pravica v rôznych krajinách sveta a začalo sa to využívať na širšie ideologické účely.
Hovoríme o ultrakonzervatívnej pravici...
Jánošová: Áno, republikáni začali podporovať tento obraz sveta, kde všetko bolo „v poriadku“. Rodina mala svoj poriadok, ženy piekli koláče a muži boli živiteľmi.
Obviňujú pritom systém, že dnes muži už nemôžu zarobiť dosť peňazí na zabezpečenie rodiny. Takže v tom je aj určitá kritika kapitalizmu, ktorá sa nesie zvláštnou líniou. Niektoré vrstvy tohto hnutia sú už veľmi extrémne, napríklad v Rusku sa to prejavuje snahou, aby ženy zostávali doma a rodili čo najviac detí.
Treba však povedať, že skupiny tradwives a manosféra sa čiastočne prelínajú, no zároveň sa veľmi odlišujú. Alfasamci z manosféry nechcú rodinný život so žiadnou ženou, ktorá pečie koláče a stará sa o domácnosť. Oni chcú mať veľa žien, atraktívnych partneriek, drahé autá a život plný slávy. Tieto svety sa teda veľmi rozchádzajú a nožnice medzi nimi sú obrovské.
Goda: Je potom veľmi zaujímavé, ako funguje tradwife filozofia, keď sa potom tí muži s nimi rozvedú.
Jánošová: Nemysleli na to. Ide o akýsi spomienkový optimizmus, alebo skôr o nesprávnu predstavu o tom, ako svet naozaj fungoval. Že napečený dobrý koláč neznamená automaticky kvalitný život. Na tieto veci sa často zabúda.
Sociológovia tvrdia, že v dnešnom svete plnom vojen, neistoty a otázok ľudia túžia po istote, ktorá často pramení z návratu k tradičným hodnotám. Tento návrat je prirodzenou reakciou na strach z nového a neznámeho. Problém však je, či tento postoj nebrzdí pokrok ženských práv, emancipáciu a boj za rovnaké mzdy. Jakub, ako sa tieto obavy prejavujú u mužov?
Goda: Keď nad tým rozmýšľam, vzťahuje sa to k mojej dcére, ako s ňou budem schopný hovoriť o tom, čo vníma v online svete. Ona je, samozrejme, na druhej strane tých rizík, ktoré sú úplne iné u dievčat. Jednou z kľúčových rodičovských úloh dnes je byť prepojený s tým, čo deti prijímajú, rozumieť tomu, sledovať to, regulovať to do určitého veku, hoci potom je to už ťažšie.
Treba mať základný prehľad o tom, čo sa deje a otvorenú myseľ, aby sme nezavrhovali všetko s tým, že sú to len hlúposti, ktoré deti nesmú sledovať. Namiesto toho sa treba vedieť rozprávať tak, aby dieťa cítilo, že sa môže podeliť so svojím pohľadom.
Toto je pre mňa veľmi osobná a dôležitá otázka, ako k tomu budem pristupovať o sedem až desať rokov, keď moja dcéra bude staršia. Vždy odporúčam seriál Adolescence, ktorý podľa mňa perfektne zobrazuje rozdielne svety rodičov a detí. Ukazuje, ako sa môžu od seba úplne odtrhnúť a byť prekvapení, čo sa stalo. To je jadro toho, čo dnes rodičia potrebujú – byť pripravení rozumieť a komunikovať.
My hovoríme o tínedžerovi, ktorý vraždil a ktorý naozaj mal mizogýnne sklony. Seriál je veľmi sledovaný na Netflixe. Vysvetľovať tieto veci už naozaj potrebujeme aj dievčatám okolo 11 - 12 rokov. Ja to robím minimálne preto, aby sa spolužiaci či ľudia v okolí mojej dcéry správali slušne a aby ona vedela filtrovať, čo je správne a čo nie. Stále však máme v spoločnosti predsudky k ženám. Napríklad naša kolegyňa, jedna z najlepších športových novinárok, nedávno na sociálnej sieti zverejnila status, ktorý mal byť pochvalou od muža: „Sledujem vašu prácu, na ženu píšete veľmi fundovane.“ To ukazuje, akým veľkým rizikom je svet Andrewa Tatea pre slovenskú spoločnosť, ktorá stále ešte žije v dobe, keď ani športové novinárky nie sú vnímané ako rovnocenné športovým novinárom. Ako sa dá v tomto svete žiť lepšie?
Jánošová: Pre nás ako malú a stále dosť konzervatívnu slovenskú spoločnosť, ktorá stále neprekročila mnohé predsudky, je Andrew Tate výrazným rizikom. Ukazuje, aké zraniteľné ešte stále sme k takýmto extrémnym názorom a ako môže ovplyvňovať najmä mladých mužov a chlapcov.
Andrew Tate je len vrchol ľadovca. Ak by zajtra prišiel o všetky sociálne siete, okamžite ho nahradia stovky ďalších podobných postáv. To je extrémne rizikové. A čo s tým? Internet nezmeníme zo dňa na deň, ani sociálne siete nie, aj keď sa volá po regulácii.
Podstatné je, že sa musíme sústrediť na mentálne zdravie mužov, o ktorom sa stále málo hovorí. Ako Jakub spomínal svoju dcéru, ja mám 11-ročného syna. Je v zraniteľnom predpubertálnom veku a viem, že je kľúčové, aby mal v tomto svete pevnú kotvu.
Deti musia vedieť rozlíšiť, že online svet je jedna vec, ale reálny život funguje inak. Že ťažkosti vo vzťahoch nie sú následkom feminizmu, ale sú univerzálnym ľudským problémom, s ktorými sa treba naučiť vyrovnať, ako sú zlomené srdcia, kamarátske konflikty, životné výzvy.
Mimochodom, toto je vek, keď na synov majú väčší vplyv otcovia ako mamy a preto možno apelujeme práve na všímavosť otcov...
Jánošová: Je kľúčové, aby chlapci v detstve a puberte vytvárali priateľstvá s dievčatami. Nemôžeš im síce prikázať, s kým sa majú kamarátiť, to je nemožné a neprirodzené. V tomto veku sa chlapčenské a dievčenské skupiny často samy uzatvárajú, ale treba ich podporovať, aby sa tieto hranice prelínali.
Priateľstvá medzi chlapcami a dievčatami pomáhajú ukázať, že dievčatá nie sú z "iného sveta" a že netreba k nim pristupovať ako k záhade alebo s manuálom. To je zásadné pre zdravé a rešpektujúce vnímanie druhého pohlavia.
Toto bol Sonin recept, Jakub, aký je tvoj? Odvodím ho od toho, čo zaznelo u teba v diskusii práve s Vladom Šnídlom, ktorý povedal, že "veľmi by pomohlo, keby tu bol nejaký namakaný drsniak s drahým autom, ktorý by však bol feminista". Hľadáme takého?
Goda: Áno, bolo to trochu odľahčené, ale zároveň vážne – naozaj by bolo fajn, keby existoval vzor, ktorý by spojil tieto atribúty. Teda niekto, kto pôsobí veľmi maskulínne, je drsný, namakaný, prípadne sa ukáže s drahým autom, no zároveň je feministom.
A minimálne džentlmen...
Goda: Áno, presne tak, z môjho pohľadu by bol "normálny" v tomto zmysle. Páči sa mi aj téma, ktorú v našom priestore otvára Filip Struhárik o tom, ako muži vedia alebo nevedia hovoriť o svojich emóciách, pocitoch, o svojom vnútri. Keď to čítam, kladiem si k tomu otázky aj vo vzťahu k sebe samému. Nachádzam v tom aj seba alebo svoje okolie.
Čo je mi blízke a čomu sa venujem, je regulácia sociálnych sietí, ktorá je na jednej strane zúfalá, pretože vieme, že ju nevieme úplne zregulovať tak, ako by si niekto predstavoval, ale nejaké čiastkové kroky a úspechy sa predsa len dajú dosiahnuť. Nakoniec, aj Andrew Tate dostal ban na sociálnych sieťach, no bohužiaľ, už bolo neskoro, pretože jeho obsah ďalej šíria ďalšie účty a tiktok to jednoducho nezvládal úplne regulovať.
Ale časť riešenia musí spočívať v tom, že aspoň tie najzávažnejšie a najagresívnejšie, teda očividne ilegálne typy obsahu na sociálnych sieťach, by mali byť nejako skrotené. K tomu sa musíme snažiť priblížiť aj na európskej úrovni. Nebude to ideálne, ako by sme si priali, a už nevrátime svet, keď pár veľkých médií určovalo, o čom sa bude hovoriť. To je už preč, ten svet sa už nevráti. Vesmír bude navždy pestrý, ale tie najčernejšie a najextrémnejšie odtiene by spoločnosť mala byť schopná regulovať. To platí jednak vo vzťahu k sociálnym sieťam, ale aj vo vzťahu k jednotlivým tvorcom alebo páchateľom týchto trestných činov.
Na produkcii tohto článku sa podieľali aj Tomáš Rybár, Štefan Straka a Kristína Völpelová.
