Presne rok má Slovensko novelizovaný trestný zákon a trestný poriadok. Žije sa tu bezpečnejšie? Boja sa páchatelia trestných činov viac ako predtým? Kto získal a kto stratil? Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že stráca obeť, stráca štát a získava páchateľ. V ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou prezentovala výsledky jej riaditeľka Zuzana Petková.
Nadácia spochybňuje záujem štátu bojovať hlavne proti ekonomickej trestnej činnosti, kde sa práve na daňových únikoch strácajú finančné prostriedky - v dobe konsolidácie sa tak krajina pripravuje o peniaze viac ako v minulosti: "Otvorili sme dvere daňovým podvodníkom, ktorí majú zo štátnej kasy, v podstate zo štátu, bankomat. Prídu, vytiahnu si peniaze a nič sa im nestane. Pritom dobre vieme, v akej situácii sú verejné financie, že štát musí konsolidovať a tieto peniaze, ktoré chýbajú, potom pýta od ľudí."
Riaditeľka nadácie dáva do pozornosti prípad, ktorý ako jeden z mnohých ilustruje poškodenie podnikateľov: "Naďabili sme na prípad, kde podnikateľ, podvodník vytuneloval svoju firmu a dodávateľov pripravil o 100 000 eur. Firmy, ktoré mu dodali služby však nedostali za ne zaplatené. Prišli o 100 000 eur a je možné, že sa k nim už nikdy nedostanú, pretože trestné stíhanie voči tomuto páchateľovi bolo zastavené."
Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje aj na systematické poškodzovanie majetku a zhoršujúce sa postavenie majiteľov prevádzok, ktorí čelia krádežiam - spadajúcim pod priestupky. Drobných zlodejov novelizácia neodradila, ale skôr povzbudila.
V ARÉNE so Z. Petkovou zaznelo:
- komu pomohla zmena trestných kódexov
- ako nadácia spracovala analýzu
- ako ministerstvo pomohlo páchateľom
- kde štát zlyháva, netrestá a nechráni obeť
- čo Slovensku vyčíta Európska komisia v oblasti právneho štátu
- či sa obáva zásadných krokov proti mimovládkam a občianskej spoločnosti
Citujem z analýzy: „V stredu 6. augusta oslavuje novela Borisa Suska zo Smeru svoje prvé výročie. Spolu s ňou môžu oslavovať aj šátorovci a desiatky ďalších – podozriví, obvinení, obžalovaní či už aj odsúdení – v minimálne 3113 prípadoch.“
Keď si to prerátam, vychádza mi to na 8,5 takéhoto prípadu denne.
Čo teda Boris Susko novelou dosiahol?
Ľudí, ktorým novela pomohla, môže byť ešte viac, pretože boli zastavené aj prípady, kde ešte nebol nikto obvinený – polícia ich len začala vyšetrovať. Novela pomohla práve týmto ľuďom. Naopak, korupcia sa dnes prakticky vôbec nevyšetruje. Otvorili sa dvere daňovým podvodníkom, pribudlo krádeží v obchodoch – hlásia to samotní obchodníci a potvrdzujú to aj štatistiky. Nemyslím si, že sa na Slovensku žije bezpečnejšie a lepšie. Práve naopak.
Minister Susko vyhlásil: „Nadácia Zastavme korupciu šermuje číslami, ako sa jej to hodí. Jej závery sú kombináciou skreslených dát a hodnotiacich úsudkov.“
Tvrdí, že tak robíte v čase, keď správny súd potvrdil hrubé zneužitie politickej moci počas vlády Igora Matoviča. Obviňuje vás, že pomáhate pani Kolíkovej a staviate sa na politickú barikádu opozičnej strany. Ako hodnotíte reakciu ministerstva?
Mňa táto reakcia neprekvapila. Čo iné ministrovi Suskovi ostáva, keď už aj odborníci, prokurátori a advokáti upozorňujú, že novela má škodlivý dopad na trestnú politiku štátu? Pán Susko tvrdí, že klameme a že pomáhame opozícii, no žiadne vecné argumenty nepredložil. Pýtam sa teda: ako klameme?
Veď je pravda, že trestný súd zastavil stíhanie šátorovcom za daňové podvody.
To je jednoducho fakt – a pán minister to nijako nevyvrátil.
Z akých dát ste vychádzali a ako s nimi pracovali?
Túto analýzu sme pripravovali takmer mesiac – krátko pred výročím novely. A je pravda, že dnes je veľmi ťažké dostať sa k dátam. Ministerstvo spravodlivosti totiž zrušilo analytické oddelenie, ktoré tieto údaje zbieralo a pravidelne zverejňovalo s mesačným oneskorením. Dnes takéto analytické centrum chýba. Štatistický úrad síce zverejňuje údaje, ale nie v takej podobe, aby sa z nich dali vyvodiť potrebné informácie a sledovať vývoj.
Preto sme rozposielali infožiadosti – na krajské prokuratúry, Generálnu prokuratúru, Špecializovaný trestný súd, aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, od ktorého sme dostali dáta o prepustených väzňoch. Písali sme aj na ministerstvo spravodlivosti, ale to nám vôbec neodpovedalo. Jednoducho sme museli dáta zhromažďovať aj z verejne dostupných zdrojov.
Ministerstvo vnútra a polícia nám poskytli štatistiky – a z nich je jasne viditeľný pokles vyšetrovaných prípadov korupcie. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch polícia stíhala za trestné činy podplácania alebo prijímania úplatku približne 50 až 70 osôb ročne, dnes je to do desať. Ten pokles je markantný.
Štát ako bankomat. Občan ho plní, podvodník si vyberá peniaze
Ako konkrétne zmeny pomohli mafii?
Zamerali sme sa na konkrétny prípad, v ktorom súd zastavil trestné stíhanie voči členom skupiny šátorovci. Hlavnou postavou bol Pavel Vlčko – ten je už odsúdený za účasť na viacerých vraždách a momentálne si odpykáva trest. Okrem toho však čelil aj obvineniu z daňovej trestnej činnosti. Ak by bol za to odsúdený, jeho pobyt za mrežami by sa mohol výrazne predĺžiť. No trestný súd stíhanie zastavil – vďaka novele je skutok premlčaný.
Treba dodať, že do tohto prípadu boli zapletení aj ďalší členovia skupiny šátorovci. Peniaze, ktoré získali cez DPH vratky, mohli slúžiť na financovanie ich zločineckej činnosti.
Znamená to, že aj nové úrady po NAKA ako Úrad boja proti korupcii alebo Úrad boja proti organizovanej kriminalite síce vznikli, ale v praxi majú pre novelu zviazané ruky?
Presne tak. Aj keby chceli korupciu skutočne potláčať – čo je už samo osebe otázne, keďže sú personálne poddimenzovaní – majú to veľmi ťažké. Dobre vieme, že vyšetrovateľov, ktorí boli schopní a riešili kauzy osôb z vysokej politiky, ako Počiatek, Žiga či Výboh, novela úplne odstavila. Trestné stíhania týchto ľudí boli zrušené. A samotní vyšetrovatelia boli buď postavení mimo služby do domáceho väzenia alebo preložení na okresné oddelenia.
Navyše, novela priniesla nové pravidlá – napríklad to, že daňový podvod do 20-tisíc eur už nie je trestným činom. A to znamená, že takéto prípady sa už jednoducho nestíhajú. Otvorili sme dvere daňovým podvodníkom, ktorí si zo štátu spravili bankomat – prídu, vytiahnu peniaze a nič sa im nestane. A pritom všetci vieme, v akej situácii sú verejné financie. Štát potrebuje konsolidovať a tieto chýbajúce peniaze si potom pýta od ľudí.
Aké sú konkrétne straty? Aké „manko“ vzniklo pre štát?
Sústredili sme sa hlavne na ekonomické trestné činy a vyčíslená škoda v prípadoch, ktoré boli zastavené, dosahuje približne 64 miliónov eur. Keď si to porovnáme s konsolidačnými opatreniami, štát napríklad nemusel tak drasticky krátiť daňový bonus pre rodičov s deťmi. Peniaze mohli zostať ľuďom v peňaženkách.
Skúsme sa na to pozrieť aj filozoficky – komu to vlastne pomohlo? Lebo hoci sa už roky hovorí, že škoda 260 eur ako hranica pre trestnosť činu bola príliš nízka, teraz sa zvýšila na 700 eur, a od toho sa odvíjajú ďalšie sadzby. Lenže kde je tá "výhra pre štát"?
Nejde len o peniaze štátu – mnohé prípady sa týkali aj bežných ľudí. Narazili sme napríklad na prípad, ktorý bol takisto premlčaný pre novelu.
Podvodník vytuneloval svoju firmu a pripravil dodávateľov o státisíce eur. Firmy mu dodali služby, ale nikdy nedostali za ne zaplatené. Títo poškodení si v rámci trestného konania vymáhali aj náhradu škody, no teraz o tie peniaze zrejme definitívne prídu. Trestné stíhanie voči páchateľovi bolo totiž zastavené.
Podnikateľ, ktorý dnes zároveň štátu platí transakčnú daň, ale keď sa stane obeťou trestného činu, štát ho nevie ochrániť. Máte aj iné príklady?
Ako sme zistili, zastavené bolo aj trestné stíhanie v kauze so škodou 47 miliónov eur – ide o kauzu emisných povoleniek z minulosti. Ak by sme spomenuli niektoré veľké kauzy, kde došlo k zásahu, ktorý má výrazný spoločenský dopad, toto môže byť silné memento.
Práve táto kauza je najväčšia, hlavne čo sa týka objemu peňazí. Hovoríme o 47 miliónoch eur. Za to sa na Slovensku mohli postaviť dve či tri nemocnice v okresných mestách. V tomto prípade už polícia mala aj konkrétne osoby, ktoré mohla, ak by získala ďalšie dôkazy, obžalovať. No skutok je dnes premlčaný.
Možno si spomeniete na uniknuté video z kancelárie generálneho prokurátora, kde sa Dobroslav Trnka rozpráva s pánom Počiatkom, Ten tam spomína, že v tejto kauze predseda SNS Ján Slota „oholil ešte aj Fica“ a smeje sa na tom. Boli tam nominanti SNS, ktorí boli podozriví z toho, že pripravili štát o túto obrovskú sumu. Ide o jeden z najväčších škandálov v histórii Slovenska. A ten zostane nevyšetrený. Už nikdy sa pred súdom nedozvieme, čo sa vlastne stalo. Spravodlivosť v tomto prípade úplne zlyhala.
Majitelia predajní vs. páchatelia. Víťazia tí druhí
Vráťme sa k poškodeným podnikateľom, ide aj o majiteľov rôznych predajní, z ktorých dnes mizne tovar. Ako je to teda v prípade trestnej činnosti, ktorá sa novelou zmenila na priestupkovú? Minister spravodlivosti tvrdí, že skutky sa naďalej stíhajú, ale ako priestupky. Nie je to zavádzajúci argument?
Obchodníci naozaj hlásia nárast krádeží. Dá sa povedať, že novela krádeže „spopularizovala“. Mám pred sebou graf, ktorý ukazuje optický pokles krádeží – ale ten je spôsobený len tým, že sme ich prekvalifikovali na priestupky. Čo však naozaj prudko stúpa, je počet vlámaní, a to preto, že tam sa nepozerá na výšku škody. Ide o prípady, kde páchateľ musí prekonať nejakú prekážku, napríklad rozbiť dvere.
Dá sa teda predpokladať, že celkový počet krádeží rastie, len sa dnes za ne menej trestá. Ministerstvo spravodlivosti najskôr na kritiku obchodníkov reagovalo rovnako ako na našu analýzu – odmietaním. No dnes už minister Susko pripravil novelu priestupkového zákona, ktorá má sprísniť tresty, pokuty a zaviesť aj trest verejnoprospešných prác. Odborníci však upozorňujú, že aj tam zostáva otázne, ako sa to bude v praxi vymáhať. A ako sa budú páchatelia reálne postihovať, keď už nepôjde o trestné činy, ale len priestupky.
Hovoríme o ľuďoch, ktorí by v minulosti podľa tzv. horalkového zákona mohli ísť do väzenia za opakovanú krádež, hoci len drobností, nestratili dnes zábrany?
Novela bola pripravená narýchlo a bez dôkladného pripomienkového procesu. Preto dnes čelíme jej negatívnym dôsledkom. Ja si netrúfam navrhnúť konkrétne riešenie, ale jedno viem určite: v susednom Rakúsku krádež do 700 eur páchateľovi len tak neprejde. Inými slovami: my tu vyslovene vytvárame prostredie, ktoré pôsobí ako pozvánka pokojne aj pre ľudí zo zahraničia, že „poďte kradnúť k nám, tu sa vám to oplatí“.
Restoratívne plány po zrážke s realitou
Základným argumentom, ktorým sa novela obhajovala, bola myšlienka tzv. restoratívnej justície. Cieľom malo byť nie len potrestanie páchateľa, ale aj rýchlejšie odškodnenie obete a snaha o nápravu. Deje sa to?
Podľa našej analýzy – nie. Skúmali sme viacero konkrétnych prípadov, komunikovali sme s poškodenými a zistili sme, že k odškodňovaniu vôbec nedochádza. Naopak, máme prípad, o ktorom budeme čoskoro informovať. Išlo o fyzické napadnutie, pri ktorom bol poškodený zrak. Útočník bol pritom už v podmienke, no opäť dostal len ďalšiu podmienku. Aby toho nebolo málo, poškodený nedostal žiadne odškodnenie.
Podobne aj v inom prípade. Žena, ktorá bola väznená, týraná a zadržiavaná, nedostala nič. Súd ju odkázal na civilné konanie. Takže poškodení sú na tom rovnako zle, ak nie horšie. A čo sa týka restoratívnej justície – nevidím ju nikde. Pred pár dňami generálna prokuratúra oznámila, že teraz idú len začať pracovať na systéme restoratívnej justície. Takže realita je takáto: uvoľnili sme pravidlá pre páchateľov s odôvodnením, že ich chceme „naprávať“, no systém, ktorý by to mal zabezpečiť, zatiaľ neexistuje.
Aj keď sme hovorili o tom, že viacerí poškodení nedostali žiadne odškodnenie, v jednom z prípadov sa za poškodeného považuje aj Dušan Kováčik – bývalý špeciálny prokurátor, právoplatne odsúdený, no momentálne na slobode. Výkon trestu mu bol prerušený zásahom ministra spravodlivosti, ktorý zároveň podal dovolanie v jeho prospech. Kováčik teraz žiada odškodnenie vo výške 400-tisíc eur. Pamätáte si vôbec ako bývalá novinárka na priznanú podobnú výšku odškodného?
Nepamätám. Pamätám si len, že sme kedysi sledovali nerovný prístup súdov – napríklad keď sudcovia, o ktorých boli novinárske články, dostávali vyššie odškodnenie ako obete reálnych trestných činov. Ale suma 400-tisíc? To si naozaj nepamätám. Treba ale dodať, že pán Kováčik, pokiaľ viem, žiada túto sumu nie od štátu, ale priamo od vyšetrovateľov, ktorí ho vyšetrovali. Tvrdí, že mu tým spôsobili ujmu. Bude zaujímavé sledovať, ako to celé dopadne.
Zacitujem aj zo správy Európskej komisie o úrovni právneho štátu: „Hoci reforma trestného práva z roku 2024 bola v záujme zosúladenia s právom EÚ prepracovaná, stále existujú aspekty, ktoré vyvolávajú obavy v oblasti boja proti korupcii. Zistené riziká sa naplnili, viaceré prípady veľkej korupcie boli premlčané alebo prekvalifikované len na priestupky. Zároveň boli zrušené špecializované zložky ako ÚŠP a NAKA. Vyšetrovania boli presunuté na iné orgány, spomalili sa a výrazne klesol počet objasnených prípadov korupcie“. Čo to podľa vás indikuje? Máme znova meniť trestné kódexy?
Áno, zmeny sú potrebné. A nie náhodou si to Európska komisia všimla. Väčšina prípadov, ktoré boli po reforme zastavené, sa týkala daňovej trestnej činnosti, teda korupcie spojenej s daňovými úradmi, vratkami DPH a podobne. To sú prepojené nádoby, keď niekto úplatkami obchádza daňové povinnosti, štát prichádza o peniaze. A keď je štát chudobnejší, žiada peniaze od občanov cez šetrenie či zvyšovanie daní.
Únia to sleduje, pretože to má dopad aj na spoločný európsky rozpočet a eurofondy. Z nášho pohľadu by určite malo dôjsť k zmene trestných kódexov. No obávam sa, že momentálne nie je politická vôľa obnoviť špecializované inštitúcie ako napríklad Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa venoval korupcii a veľkým daňovým podvodom. Do budúcna to však bude podľa mňa nevyhnutné.
Ak to zhrnieme, dnes máme viacero negatívnych signálov o tom, ako štát bojuje s korupciou. Vyšetrovateľov závažných káuz, čurillovcov, necháva doma, Úrad špeciálnej prokuratúry bol zrušený a elitní prokurátori preradení na pozície, kde nedozorujú vážne kauzy. Na druhej strane tu máme Daniela Bombica, ktorý je vo väzbe, ale je považovaný za človeka s vysokým politickým krytím. Stabilizovala sa situácia z pohľadu odstránenia nepohodlných?
Môže to byť ešte horšie. Ale ukazuje sa, že stále máme nezávislú justíciu, ktorú sa zatiaľ nepodarilo ovládnuť. Stále existujú súdne rozhodnutia, na ktoré sa dá spoľahnúť, aj keď s nimi nie vždy musíme súhlasiť. No vidíme, ako Robert Fico nedávno zaútočil na Ústavný súd a ako Smer neustále slovne útočí na nezávislých sudcov. Snažia sa tým podľa mňa oslabiť dôveru v justíciu a vyvinúť tlak na sudcov. Dúfam, že sa im to nepodarí, ale stále je priestor zasiahnuť do nezávislosti justície.
Daňová kontrola v nadácii, sektor pod tlakom
Nezávislá justícia je kľúčovou súčasťou systému bŕzd a protiváh, rovnako ako nezávislý mimovládny sektor. To súvisí aj s útokmi na predsedu Ústavného súdu, pána Fiačana, ktoré sa týkali práve mimovládok. Videli sme, že premiér zverejnil fotografie viacerých veľvyslancov s náznakmi, že Európa tlačí na náš Ústavný súd a ovplyvňuje ho v súvislosti s mimovládnymi organizáciami. Ako to vnímate vy?
Tlak pociťujeme denne. Momentálne napríklad prebieha daňová kontrola aj napriek tomu, že nie sme platcami dane. Medzitým tu slobodne pôsobia daňoví podvodníci, a navyše daňové podvody do 20 tisíc eur už nie sú trestným činom. Mimovládky sú však kontrolované, nie sme jediní, kto čelí takýmto kontrolám. Tieto tlaky sú zjavné.
Napríklad prišiel aj útok na kampaň Chcem tu zostať, ktorá bola veľkou občianskou iniciatívou a motivovala mladých ľudí ísť voliť. Premiér proti nej spustil nepravdivé informácie a klamstvá. Z môjho pohľadu ide o snahu podkopať dôveru v občianske organizácie a zastrašiť aktívnych občanov, ktorí sa chcú angažovať. Možno je to aj snaha predísť ich aktivitám pred voľbami.
Obávate sa teda, že táto kritika môže byť predohrou k reálnym opatreniam, ktoré prídu na jeseň?
Nepochybne áno, na stole je návrh zákona o lobingu. Objektívne treba povedať, že Hlas, ktorý je zodpovedný za jeho tvorbu, nás prizval k diskusii. Na rozdiel od iných zákonov máme teda možnosť sa vyjadriť. Uvidíme však, čo s tým zákonom spraví zvyšok koalície v parlamente, aj keby ten návrh bol dobrý. Zákon o lobingu je rovnako namierený hlavne proti občianskemu sektoru.
Stále su tu úvahy, ako obmedziť 2 % z dane, ktoré darujú fyzické a právnické osoby. Zvažuje sa vytvorenie štátnej agentúry, ktorá by prerozdeľovala tieto 2 % medzi vybrané mimovládky. Tie, ktoré nekritizujú vládnu koalíciu, hoci treba povedať, že my sme kontrolovali aj bývalú vládu. Signálov, že útoky na nás budú pribúdať, je veľa.
Mieri niekto z vedenia Nadácie Zastavme korupciu do politiky?
Nie, v žiadnom prípade.
