BRATISLAVA. Vznik nového štátneho úradu alebo sťahovanie existujúceho do nových priestorov spravidla priťahuje pozornosť novinárov.
Výnimkou nebol ani vznik ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré sídli v novej budove s názvom Sklad číslo 7.
Ide o zrekonštruovanú industriálnu budovu na nábreží Dunaja od developerskej firmy JTRE, ktorá sa oddelila od J&T. Skolaudovaná bola len minulý rok a už na jeseň zaplavil suterén budovy pri povodniach Dunaj.
Novinári sa pýtali, či nejde o zbytočný luxus, no bývalý minister Dušan Keketi to odbíjal tým, že výber budovy bol „dobrý deal“. Faktom je, že žiadny štátny úrad dnes neplatí za štvorcový meter kancelárskych priestorov viac ako Huliakovo ministerstvo.
Ukazujú to dátové podklady k analýze Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorá sa venovala štátnym nájmom.
Bez jasných pravidiel
Ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktorého vznik si pred rokom a pol vybojoval Andrej Danko, potrebovalo niekde umiestniť svojich plánovaných 250 zamestnancov.
Pri hľadaní kancelárií postupovalo tak, že si najskôr preverilo voľné kapacity vo vlastníctve štátu, no bez úspechu. Vyhlásilo teda výzvu, na ktorú zareagovalo 11 súkromných prenajímateľov. Konečný výber spravili po fyzických obhliadkach.
Rezort vraj pri výbere bral ohľad na cenu, ale aj dispozíciu a vybavenie kancelárií, či adekvátnu reprezentatívnosť a vhodnosť lokality. Uvádza to materiál, ktorý neskôr Keketi predložil vláde.
Analytici z ÚHP upozorňujú, že dnes neexistujú žiadne centrálne pravidlá, ako a za koľko si majú úrady vyberať kancelárske priestory. Napríklad pri kúpe vozidiel takéto základné rámce existujú.
Úrady nemusia ani robiť súťaž, pretože na prenájom nehnuteľností sa vzťahuje výnimka v zákone o verejnom obstarávaní.
V praxi sa potom stáva, že medzi kanceláriami jednotlivých úradov existujú obrovské rozdiely. Kým niektoré verejné budovy nemajú ani klimatizáciu a na úradníkov padá omietka, iní pracujú z luxusných kanceláriách bratislavského downtownu.
Najvyšší štandard
Ministerstvo cestovného ruchu a športu platí za jeden štvorcový meter priestorov necelých 20 eur za m2 mesačne.
Ide len o kancelárske priestory, bez spoločných priestorov či energií, ktoré sa platia zvlášť.
Celkovo za mesiac uhradí 99-tisíc eur, a ak tomu prirátame aj poplatky za energie alebo parkovacie miesta, je to 122-tisíc eur.
Rezort síce ušetrí pri platbách za energie, keďže ide o novú, energeticky efektívnu budovu, no napríklad cena za parkovanie je nadštandardná: 210 eur za jedno parkovacie miesto mesačne, pričom si prenajíma 45 miest. Na trhu sa cena podľa ÚHP bežne hýbe od 60 do 150 eur.
Kancelárske budovy na slovenskom realitnom trhu sa delia do štyroch kategórií: A+, A, B, C.
Huliakovo ministerstvo patrí do kategórie A+. To sú najnovšie developerské projekty s nadštandardným vybavením a s prémiovou lokalitou. Tomu však zodpovedá aj cena.
Do tejto kategórie patrí aj Lakeside Park, kde má kancelárie Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania či Úrad vlády. Alebo tiež Twin City, kde si prenajímajú kancelárie Slovak Business Agency a Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Všetky tieto úrady podpísali nájomné zmluvy len v posledných troch rokoch a cena za štvorcový meter kancelárskych priestorov sa pohybuje od asi 15 do 20 eur mesačne.
ÚHP upozorňuje, že jednou z možností, ako by štát mohol na prenájmoch ušetriť, je nevyberať si na prenájom budovy s najvyšším štandardom.
Väčšina štátnych úradov totiž sídli v prenajatých budovách kategórie B, čo sú bežné, štandardné kancelárske budovy.
Problémy s indexáciou
Spomedzi štátnych úradov platí za nájom druhú najvyššiu sumu za štvorcový meter Štatistický úrad, ktorý si od roku 2021 prenajíma kancelárie v budove Westend Plazza na Patrónke. Tá tiež patrí do portfólia JTRE.
Paradoxne nejde ani o budovu najvyššieho štandardu A+, ale „iba“ A. Táto kategória zahŕňa moderné budovy s kvalitným vybavením a dobrou lokalitou.
Štatistický úrad platí 19,67 eura za štvorcový meter kancelárskych priestorov, aj keď ceny iných štátnym nájmov sa v tejto kategórii hýbu od 9 do 19 eur.
Úrad si na hľadanie budovy najal poradenskú firmu a zmluvu podpísal ešte nominant SNS Alexander Ballek. SME v tom čase písalo, že Ballek si ju nedal odobriť vládou.
Cena za nájom nebola pôvodne taká vysoká, ale narástla kvôli takzvanej indexácii. To znamená, že nájomná cena sa zvyšuje podľa inflácie, ktorá bola v minulých rokoch rekordná.
Niektoré nájomné zmluvy indexáciu vôbec nemajú. ÚHP ju odporúča aspoň zastropovať.
Len minulý mesiac podpísal Štatistický úrad dodatok k nájomnej zmluve, podľa ktorého zastropovali index na päť percent.
Do Westend Plazza sa plánuje presťahovať aj ministerstvo zdravotníctva.
NKÚ chce podnájmy centrálne
Podobný problém s indexáciou má zrejme aj Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý sídli v Lakeside Parku. Za štvorcový meter kancelárskych priestorov zaplatí 19,4 eura, čo je tretia najvyššia suma spomedzi štátnych nájmov.
Najvyšší kontrolný úrad pred rokom upozornil, že úrad podpísal v roku 2022 nevýhodnú zmluvu na 10 rokov, ktorá je nevypovedateľná. Navyše kvôli indexácii mu už v roku 2024 skokovo narástla cena nájmu.
Podľa NKÚ by mal štát zriadiť účelovú štátnu organizáciu, ktorá by zabezpečila správu kancelárskych budov pre štátne inštitúcie.
„Neuzatvárali by sa tak zmluvy často za nevýhodných podmienok, prípadne v drahých súkromných priestoroch,“ povedala pred rokom na margo tohto prípadu podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
ÚHP hovorí, že štátne úrady by sa mali snažiť v prvom rade hľadať priestory v štátnych budovách, pretože to tak vychádza z dlhodobého hľadiska lacnejšie. No trend z posledných rokov vyzerá skôr opačne.
Problém je aj v tom, že podľa analytikov má asi polovica súčasných nájomných zmlúv nájomné, ktoré je vyššie ako aktuálne trhové ceny, či už dôsledkom spomínanej indexácie alebo zle vyrokovaných podmienok pri uzavretí zmluvy.
Je tu teda veľký priestor na rokovanie o nových cenách.
