BRATISLAVA. Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške vníma slovenský prezident Peter Pellegrini ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine.
Pellegrini to uviedol v reakcii na piatkový samit dvoch svetových lídrov.
„Hoci stretnutie neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny. Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí,“ priblížil.
Fico vidí aj pascu pre Európsku úniu
Podľa premiéra Roberta Fica stretnutie na Aljaške oficiálne spustilo štandardizáciu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Cesta podľa Fica nevedie cez „osočovanie“ ruského politického vedenia ani cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory.
„Prezidenti spustili na Aljaške životne dôležitý proces. Je to proces, ktorý je súčasne veľkou pascou pre Európsku úniu. Najbližšie dni ukážu, či veľkí hráči v Únii tento proces podporia a budú viesť ukrajinský konflikt k rýchlemu koncu, alebo bude pokračovať neúspešná európska stratégia pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt všemožnou, doslova až neuveriteľnou finančnou, politickou či vojenskou pomocou,“ povedal premiér.
Myslí si, že vojna na Ukrajine má svoje historické korene.
Zatiaľ čo sa prezident Putin na tlačovke s Trumpom odvolával na "základné príčiny" vzniku vojny na Ukrajine, Fico tiež vo facebookovom videu poznamenal, že vojna má svoje "historické korene“.
Ruský prezident pritom frázu o „základných príčinách" vojny dlhodobo zneužíva na ospravedlňovanie invázie na Ukrajinu v roku 2022 a odkazuje tak na ambície Ukrajiny vstúpiť do NATO a nepravdivé tvrdenia ruskej propagandy, že ukrajinskú vládu riadia nacisti. To, že slovenský premiér opakuje naratívy šírené Kremľom, si všimol aj bruselský portál Politico.
Premiér zdôraznil, že je potrebné hovoriť o bezpečnostných zárukách nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Rusko, ktoré ho napadlo.
Podľa jeho slov forma a priebeh aljašského samitu plne zapadajú do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na „všetky štyri svetové strany“.
„Verím, že tento postoj budem môcť opätovne prezentovať aj v Pekingu na bilaterálnom stretnutí s čínskym prezidentom či s ďalšími štátnikmi, s ktorými sa stretnem 3. septembra v Číne pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny,“ poznamenal.
Porušené tradície aj tlačová konferencia bez otázok. Putin a Trump s ničím neprišli Čítajte Kaliňák: Prípadná zmluva o mieri je dobrá správa
Podobne v nedeľu v relácii STVR O 5 minút 12 aj minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru za "dôležitú" označoval Putinovu vetu o tom, že sa "musia odstrániť všetky príčiny konfliktu".
Aj on pokračoval, že si Brusel zatváral oči pred tým, "čo sa dialo od roku 2014 do roku 2022". Spomenul vzťah Ukrajiny k menšinám.
Kaliňák povedal, že on je prívržencom prímeria, ale považuje za dobrú správu aj to, že na samite Trump – Putin riešili rovno dohodu o mieri. Viacerí analytici taký postup interpretujú ako možnosť pre ruského prezidenta získať čas na pokračovanie vo vojenskom ťažení na Ukrajine.
Premiér Fico aj politici Smeru pritom v minulosti zdôrazňovali potrebu práve prímeria a okamžitého zastavenia bojov. Prímerie žiada aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Minister neodpovedal konkrétne na otázku, či sa majú prekresľovať hranice podľa požiadaviek Ruska, aby sa Ukrajina odovzdala Donecka a Luhanska výmenou za ukončenie bojov v Chersone a Záporoží. Vyhlásil, že "možno ide o kompromisné riešenie", lebo on čakal, že Rusko bude žiadať ďalšie oblasti.
Raši verí v konkrétne kroky
Predseda Národnej rady Richard Raši z Hlasu považuje každý krok smerom k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine za dôležitý.
Pozitívne hodnotí aj to, že americký prezident Donald Trump po skončení stretnutia informoval o jeho priebehu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ako aj európskych spojencov.
„Zachovanie rovnováhy v komunikácii je kľúčové pre hľadanie spravodlivého a udržateľného riešenia. Budem pozorne sledovať ďalší vývoj a verím, že diplomatické úsilie sa pretaví do konkrétnych krokov smerujúcich k ukončeniu agresie a obnoveniu trvalého mieru,“ podotkol Raši.
Blanár: Kto si myslel, že sa to vyrieši jeden samit, bol naivný
Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, bol veľmi naivný, povedal minister zahraničných vecí Smeru Juraj Blanár v relácii Sobotné dialógy. "Začal sa proces,“ dodal.
Opakoval stanoviská Smeru, že konflikt podľa neho nemá vojenské riešenie, iba diplomatické. Povedal, že jediný, kto dokázal dostať dve strany za jeden stôl, bola Trumpova administratíva a že už dávno mal niekto z EÚ do Moskvy. "Iniciatívu prebral prezident Donald Trump a nastavil zrkadlo EÚ, že kde sa nachádzame.“
Na otázku, kto by mal vycestovať do Moskvy, povedal, že na tom sa musia dohodnúť lídri, keď k tomu dôjde.
Šutaj Eštok: Radšej rokovania ako zabíjanie
Schôdzka Trumpa s Putinom podľa ministra vnútra a predsedu koaličného Hlasu Matúša Šutaja Eštoka ukázala, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny na Ukrajine. Stretnutie štátnikov sa pritom skončilo bez dohody.
"Jeden samit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine. Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a hovoriť medzi sebou, ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k samitu na Aljaške došlo," napísal Šutaj Eštok na sociálnej sieti.
SNS: Európa nemôže zostať bokom
Ako príležitosť pre mier na Ukrajine vníma stretnutie Trumpa s Putinom aj koaličná SNS. Európa podľa nej pri ďalších diplomatických rokovaniach nemôže zostať „bokom“.
„Ideálnym by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska,“ dodala SNS.
Korčok: Putin nemá záujem o mier
Naopak, podľa bývalého ministra zahraničných vecí a člena vedenia najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko Ivana Korčoka ruský prezident nemení nič na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne.
"Nepodarilo sa dosiahnuť ani prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Vladimira Putina o mier. Putin chce naďalej vojnu a chce zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe. Jediné, čo naňho môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny," uviedol Korčok k schôdzke Trumpa s Putinom.
Dodal, že USA by mali zmeniť svoj ústretový prístup k Rusku.
Remišová: Putin sa s Trumpom hrá
Podľa predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej je Trump najslabší americký prezident v histórii. Víťazstvo nad ním bolo pre Putina podľa nej oveľa jednoduchšie ako dosiahnutie víťazstva nad Ukrajinou.
"Putin sa s Trumpom hrá ako mačka s myšou a zatiaľ na fronte vraždí ďalších ukrajinských civilistov," zdôraznila.
Poukázala na to, že sa samite na Aljaške Trump nedohodol nič: žiadne zastavenie bojov, žiadnu dohodu, žiadne ďalšie stretnutie aj s Ukrajinou. Americký prezident podľa nej len zložil mnoho komplimentov Putinovi.
"Podľa slov Trumpa 'Ukrajina sa musí dohodnúť, lebo Rusko je veľmi silná mocnosť a Ukrajina nie je.' To znamená, že keď v budúcnosti akákoľvek veľká krajina napadne menšiu - napríklad Slovensko, tak je podľa Trumpa úplne normálne, že malá krajina sa musí vzdať a odovzdať svoje územie," pripomenula.
Mier má byť podľa nej spravodlivý, udržateľný a férový hlavne pre krajinu, ktorá je obeťou agresie.
"Predstava o mieri je však podľa Trumpa úplne opačná a je len návodom pre ďalších agresorov na ďalšie a ďalšie ozbrojené konflikty," myslí si Remišová.
KDH: Mier nemá byť založený na konšpiráciách
Podľa opozičného KDH má byť mier na Ukrajine založený na spravodlivosti a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, nie na konšpiráciách. Jediným známym pozitívnym signálom po samite na Aljaške podľa neho je, že na ďalší samit by mal byť prizvaný aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
„Trvalý a spravodlivý mier dosiahneme pomocou bezpečnostných záruk a silnej bezpečnostnej spolupráce, nie kapituláciou Ukrajiny a šírením konšpirácií, ako to robí koalícia. KDH presadzuje slovenské záujmy spoluprácou s transatlantickými partnermi - v EÚ a NATO. Je v životnom záujme Slovenska zostať spoľahlivým partnerom našich spojencov, ktorí hľadajú mier cez fakty a spoluprácu - nie cez propagandu a konšpirácie,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Víta tiež, že rokovania sú koordinované v transatlantickom priestore na najvyššej úrovni. Zdôraznil však, že bez účasti Ukrajiny nie je možné hovoriť o reálnom riešení.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
