BRATISLAVA. Rodičia mesiace čakali na jej prevoz do Londýna na operáciu, teta, ktorá o prípade hovorila, verila na zázrak, ktorý však neprišiel.
Dorotka Horkelová z Kysuckého Nového Mesta sa transplantácie detskej žľazy nedočkala. Zomrela v pondelok tento týždeň. Mala len šesť mesiacov. Ani operácia by však nebola zárukou jej prežitia.
Lekári necelý mesiac po narodení dievčatka začiatkom tohto roka zistili, že mu chýba dôležitý orgán. Detská žľaza za hrudnou kosťou má dôležitú funkciu najmä pri vývine imunitného systému.
Keďže Dorotka nemala v podstate žiadnu imunitu, musela neustále bojovať s infekciami, vírusmi a opakovane musela byť na umelej ventilácii, lebo mala problémy s dýchaním. Dvakrát jej prasklo aj hrubé črevo.
Dojča nutne potrebovalo transplantáciu detskej žľazy, ale aj po prípadnom zákroku mu hrozila smrť. Zákrok v Európe robia len v Londýne.
Ošetrujúci lekári boli s londýnskou nemocnicou v kontakte, schvaľovanie transplantácie však trvalo mesiace a Dorotka sa jej nakoniec nedočkala.
V článku sa dočítate
- ako na smrť dievčaťa reagovala jeho teta,
- aké zdravotné problémy mala malá Kysučanka,
- ako to bolo s operáciou v Londýne.
Zázrak sa nestal
"Akurát dnes zomrela Dorotka," napísala jej teta Eva Šramová zo Žiliny v pondelok redakcii SME. Rodičia dievčaťa Ctirad a Alžbeta ju opäť poprosili, aby s denníkom hovorila ona, lebo prežívajú veľký žiaľ. Dorotka bola ich vytúžené dieťa.
"Keby kompetentní začali riešiť veci skôr a nevyhovárali sa, že je to len experimentálna liečba a len slamka nádeje, bola by tú operáciu stihla," hovorí Šramová o transplantácii v Londýne.

Lekári podľa nej od konca mája vedeli, že dievča potrebuje operáciu. "Myslím si, že namiesto toho, že pán doktor riešil prečo, za čo a na čo, sa mohla riešiť transplantácia," hovorí Dorotkina teta.
Ešte pred mesiacom, keď denník SME o prípade písal prvýkrát, verila, že všetko dobre dopadne.
Čakanie na operáciu
Hoci sa Dorotka narodila koncom februára predčasne v 34. týždni tehotenstva, spočiatku nič nenaznačovalo, že by mala mať zdravotné problémy. "Z pôrodnice išla neterka s mamou normálne domov," spomínala teta Eva.
Po 26 dňoch lekári zistili, že dieťa nemá detskú žľazu, a teda sa mu netvoria funkčné biele krvinky, ktoré zabezpečujú imunitu.
Na prvý pohľad nejde o neriešiteľný problém, lebo transplantáciu aj s dopravou uhrádza zdravotná poisťovňa.
Rodina sa však domnievala, že hoci bola Dorotka v starostlivosti špičkových lekárov a dve slovenské nemocnice komunikovali s Londýnom, všetko trvalo neúmerne dlho.
"Lekári vravia, že ak sa niečo ohľadom transplantácie razantne nezmení, tak oni ju ťahajú iba hrobárovi z lopaty a je len otázkou času, keď jej telíčko vypovie službu," vravela v júli Šramová. Na mysli mala najmä vyjadrenia lekárov z ARO a JIS v martinskej univerzitnej nemocnici, kde sa o dieťa starali.

"Momentálne je základný problém dieťaťa úplne iný ako imunita," hovoril pred mesiacom jeden z ošetrujúcich lekárov. Svoj pohľad na jeho zdravotný stav poskytol SME iba pod podmienkou, že nespomenie jeho meno, redakcia ho však pozná. "Dieťa je v kritickom stave, lebo ide z jednej infekcie do druhej."
Dorotka mala napokon tracheo, lebo už mala toľko intubácií, že jej nevedili prepchať cez hrdlo ani hadičku. Už v júli bolo preto vysoké riziko, že dievča sa nemusí dožiť transplantácie alebo že nebude schopné prevozu.
"Máme skúsenosti z iných centier, že niektoré deti absolvovali spomínanú transplantáciu a v podstate im nevyriešila základný problém, bohužiaľ," upozorňoval tiež vtedy doktor. Chápal, že rodičia sa upínali na tento zákrok ako na poslednú nádej.
Zlomená slamka nádeje
"Pôvodne sme predpokladali, že budeme transplantovať kostnú dreň," povedal ošetrujúci lekár. Napokon sa pre zákrok jeho kolegovia nerozhodli, lebo dievča na to nemalo jednoznačnú indikáciu, zákrok by zrejme nezvládlo, a ak áno, nepomohol by mu.

Na transplantáciu detskej žľazy sa zas podľa neho rodičia veľmi zafixovali. "Ja som ich upozorňoval, že to tiež nemusí byť vhodné."
"Jeden lekár sestre povedal, že ak jej to netransplantujú, zomrie a zomrie rýchlo," opononovala mu Dorotkina teta.
Tím z martinskej nemocnice sa napriek rizikám podľa doktora snažil robiť všetko preto, aby sa zákrok podaril.
Na pláne transplantácie v Londýne spolupracovala martinská nemocnica s Národným centrom detských chorôb na bratislavských Kramároch, ktoré s tým má skúsenosti. Nakoniec bolo úsilie márne.