Deti často nevidia v čítaní oddych a príjemne strávený čas. Spájajú si ho s prácou do školy, skúšaním a známkovaním. Dávame im veľakrát do rúk knihy napísané v 19. storočí s kopou textu a očakávame, že objavia krásu literatúry. Takto to nefunguje.
Deti sa menia a iné sú aj témy, ktoré ich zaujímajú. Žijú v rýchlej dobe technológií a sú viac vizuálne. Knihy, ktoré ich rodičia a starí rodičia v detstve hltali, dnešné deti oslovujú menej.
Ak má kniha viac obrázkov a menej textu, neznamená, že je literárne menej hodnotná. Navyše, môže byť vstupnou bránou do väčšieho sveta kníh.
"Chceme, aby deti prišli na to, že čítanie nie je o známkach, ale je o oddychu. Základ je vytvoriť im čas a dať knihy, ktoré ich budú baviť," hovorí v rozhovore Viktória Marcinová z občianskeho združenia Krajina čitateľov, ktoré pomáha tvoriť v školách triedne knižnice.
V rozhovore sa dočítate:
- Viac ako polovica štvrtákov si v čítaní neverí a vyše polovica 15-ročných o sebe nevie povedať, že sú skúsenými čitateľmi.
- Bavia dnešné deti knihy, ktoré ich rodičia kedysi "hltali"?
- Aké knihy teda dnes deti rady čítajú.
- Má zmysel prikazovať deťom, aby čítali a ako ich motivovať, aby čítali rady?
- Aj obrázky a komiksy sa "rátajú".
- Ako môžu pomôcť e-knihy.
- Prečo vlastne chceme, aby deti a aj dospelí čítali.
Ako sú na tom dnešné deti s čítaním?
Oprela by som sa o štatisticky presné údaje. Máme údaje z medzinárodného testovania štvrtákov PIRLS a medzinárodného testovania 15-ročných PISA.
Tieto štatistiky nám hovoria, že máme 57 percent štvrtákov, ktorí si v čítaní neveria vôbec alebo iba trochu. Podobne, v PISA porovnaní 57 percent 15-ročných o sebe nevie povedať, že sú skúsenými čitateľmi. To sú obrovské čísla a stále sa zhoršujú.
Čísla PISA nám zároveň ukazujú, že 44 percent 15-ročných číta, len keď musí, a pre tretinu z nich nemá čítanie žiadnu hodnotu. Je tam vysoké percento tých, ktorí čítajú len veľmi zriedka. Máme asi 10 až 12 percent detí, ktoré dosahujú veľmi dobré hodnoty. To sú tie deti, ktoré chodia na rôzne literárne súťaže.
Naše združenie robilo drobný experiment na štyroch základných školách na druhom stupni a zistili sme, že tieto deti si slovo čítanie spájajú s čítaním beletrie, ktorá sa preberá v škole a s hodinami čítania, kde sa kladú otázky, analyzuje sa. Čítanie sa im spája s prípravou do školy. My by sme potrebovali, aby prišli na to, že čítanie je úplne legitímny a príjemný spôsob trávenia voľného času.
Je možné motivovať deti k čítaniu tak, aby ich bavilo?
Spolupracujeme s pani učiteľkou, ktorá učí na strednej škole slovenčinu. Ona zaviedla na začiatku každej hodiny slovenčiny 15-minútovky čítania.
Žiaci si mohli doniesť z domu akúkoľvek knihu, ktorá by ich bavila. Priniesli nejakú históriu a staré knihy. Podľa toho, čo priniesli, zistila, že oni doma vlastne nemajú knihy, ktoré by ich bavili.
S tým sme my pomohli a vybrali sme asi 20 kníh, ktoré by ich baviť mohli. Vyberali sme na základe toho, čo nám povedala o deťoch pani učiteľka, aké majú záujmy, čo radi robia. Boli to napríklad životopisy futbalistov, minecraftové príručky, a aj startupové knihy, ako začať vlastný biznis.
Ani tak ešte nemala vyhrané. Deti jej neverili, že môžu 15 minút len tak čítať a ona od nich nebude nič iné chcieť. Hovorili – a vy nás potom určite budete skúšať, budete sa nás pýtať, o čom sme čítali. Ona ich uistila, že nie. Už po pár mesiacoch boli deti samy prekvapené, ako im čítanie robí dobre.
V novembri od nich pani učiteľka chcela, aby jej na lístočky napísali odkaz, čo si o 15-minútovkách čítania myslia. Odkazy hovorili aj o tom, že je to jediný čas v škole, keď si dokážu oddýchnuť a neverili by, že by ich knižka mohla takto zaujať.
To je to, čo chceme – aby deti prišli na to, že čítanie nie je o známkach, ale je o oddychu. Základ je vytvoriť im čas a dať knihy, ktoré ich budú baviť.
Páčila som sa? Oravská knižnica spustila novinku Čítajte Má zmysel deťom čítanie prikazovať, napríklad môžeš sa hrať na počítači, keď budeš čítať hodinu denne?
Nemali by sme povedať, že teraz si desať minúť čítaj a potom môžeš ísť hrať. To je akoby sme hovorili, že čítanie je ťažká práca, nebaví ťa to, tak ja ťa potom odmením.
Iné je, ak by išlo o úlohu, ktorá súvisí so školou, vtedy to má zmysel. Ale potom by sme mohli povedať – dobre, urobili sme, čo bolo treba do školy a teraz sa poďme pozrieť na čítanie, ktoré nás bude oboch tešiť. Ja si tu teraz idem čítať na desať minút, poď si aj ty vedľa mňa sadnúť. No nerobiť z toho školu doma. Skôr domáce vychovávanie k čitateľstvu.
