Horúčavy, požiare a sucho sužujú celú Európu, Slovensko nie je výnimkou. Teploty na niektorých miestach stúpali minulý týždeň k štyridsiatkam, v noci neklesli pod 20 stupňov Celzia. Dážď zároveň niektoré časti krajiny obchádza a celkovo je na väčšine územia nedostatok zrážok.
Trvanie sucha z meteorologického pohľadu je pritom najdlhšie 100 až 120 dní lokálne na Gemeri, v oblasti Cerovej vrchoviny. Vďaka očakávaným zrážkam na konci predposledného augustového týždňa by sa však situácia mohla zlepšiť na celom Slovensku. Mierne sucho by mohlo zostať už len lokálne na Zamagurí, Spiši a Horehroní.
Tohtoročný extrém
Pôdne sucho v polovici augusta na západe, severe aj juhu Slovenska len začínalo, stred a najmä východ krajiny však už opäť lokálne trpel výrazným až extrémnym suchom.
Na juhu sa varia zaživa, na severe sa nehýbu už ani soby. Európa sa zmieta v extrémnych horúčavách Čítajte V polovici tohtoročného júna bolo pritom extrémne sucho na viac ako 23 percentách krajiny. Výrazné až výnimočné sucho zasahovalo ďalších 45 percent plochy Slovenska.
Pri takomto nedostatku vlahy začínajú rastliny obmedzovať rast. V krajine jednak chýbali zrážky a vysoké denné teploty sprevádzané pomerne nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu spôsobovali k tomu vysoký výpar.
"Pri extrémnom suchu, aké sme zaznamenali aj v tomto roku, je opakovanie situácie pravdepodobné menej ako raz za sto rokov," skonštatovala Lívia Labudová, klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktorá sa špecializuje na sledovanie meteorologického sucha na Slovensku.
Monitoring pôdneho sucha pracuje pri stanovení intenzity sucha na báze porovnania aktuálnej vlhkosti pôdy s podmienkami zaznamenanými v rámci referenčného obdobia v rokoch 1961 až 2015.
Prelom leta
Horúčavy a sucho spôsobili, že v úvode júla horeli polia na viacerých častiach Slovenska. Sucho takmer na celom území krajiny ukončili až zrážky na konci júla. Na východe krajiny zostali už len veľmi malé územia lokálneho meteorologického alebo pôdneho sucha.
Teploty, ktoré ohrozujú už aj zdravých. Extrémne počasie môže priniesť tisíce obetí Čítajte Na západnom Slovensku sa dalo hovoriť o mierne vlhkých podmienkach a v severnej časti Záhoria a v okrese Púchov na hraniciach s Českom boli dokonca veľmi vlhké podmienky.
"Z hľadiska vlhkosti pôdy na tom bola lepšie vrchná vrstva do 40 cm, ktorá bola na väčšine Slovenska nasýtená na 60 až sto percent. V spodnej vrstve pôdy od 40 do 100 cm hĺbky sa vlaha ešte nestihla doplniť," priblížila vývoj na konci júla Labudová.
V texte sa ďalej dočítate:
- Ako sa zmenili zrážky a sucho za ostatné desaťročia?
- Aký vývoj očakáva klimatologička v nasledujúcich rokoch?
- Ako sa môžu ľudia prispôsobiť klimatickej zmene?
- Ako to vyzerá s riekami a pitnou vodou na Slovensku?
- Ako môže biouhlie pomôcť so zadržiavaním vody v pôde?
Výrazný deficit
Od jesene minulého roka sa totiž postupne nahromadil taký deficit pôdnej vlahy, že ani zrážky v dvoch týždňoch na prelome leta nestačili na jej doplnenie v nižších vrstvách pôdy. Platí pritom, že pri pohľade na ročný úhrn zrážok na slovenských staniciach nebadať klesajúci trend z hľadiska množstva.
"Čo sa však mení, je ich rozloženie v priebehu roka. Častejšie sa vyskytujú udalosti, pri ktorých spadne veľké množstvo zrážok za pomerne krátky čas," uviedla klimatologička.
V minulosti sa častejšie vyskytovalo aj päť dní nasledujúcich za sebou so zrážkami. Dnes je to pomerne zriedkavý jav.
Významný výpar
"To množstvo zrážok, ktoré kedysi spadli za päť dní, teraz zvyčajne spadne za dva až tri dni. Tým, že sa zrážky sústredia do kratších časových úsekov, vytvára sa priestor pre výskyt suchých období," hovorí Labudová.
Zároveň okrem faktora zrážok hrá pri výskyte sucha čoraz významnejšiu úlohu aj výpar. Ten je podmieňovaný najmä teplotou vzduchu, ale aj jeho vlhkosťou, množstvom slnečného žiarenia a rýchlosťou prúdenia vetra.
Len odtečie
"Ďalším aspektom, prečo sa pôdna vlaha nie vždy v dostatočnej miere doplní aj napriek výskytu dažďa je to, že pri intenzívnejších zrážkach prevláda povrchový odtok vody nad jej vsakovaním do pôdy," konštatuje klimatologička.
Tento efekt je ešte znásobený v prípade, že intenzívnemu dažďu predchádza suché obdobie. Kvôli tomu je vrchná vrstva pôdy zasušená a trvá o niečo dlhší čas, kým sa medzizrnové priestory viac otvoria a umožní sa vsakovanie.
Zmena období
V ostatných desiatkach rokov sa sucho na Slovensku v rámci ročných období zmenilo. "Na základe štúdie, v rámci ktorej sme analyzovali výskyt suchých období v rokoch 1961 až 2020, sme zistili, že počas prvých 30 rokov prevládali suché obdobia v jesennom a zimnom období. Naopak, po roku 1991 sa ich výskyt presunul do jarných a letných mesiacov," priblížila Labudová.
Sucho pustoší úrodu. Vo viacerých regiónoch horia polia, farmári rátajú škody Čítajte Je to spôsobené zmenou v režime zrážok a atmosférickej cirkulácie. Príčinou je tiež rast teploty vzduchu, ktorá podmieňuje aj vyšší výpar, čo zvyšuje nároky na vodu v krajine.
Na západnom Slovensku je najvýraznejší nárast počtu suchých mesiacov predovšetkým v marci a apríli, čo predstavuje problém najmä pre poľnohospodársky sektor.
Problém zostane
K zlepšeniu z hľadiska sucha v krajine pritom v najbližších rokoch nepríde. "Klimatické projekcie do konca 21. storočia sa zhodujú na častejšom výskyte sucha aj v oblasti strednej Európy," konštatuje klimatologička.
Trend z historických údajov pritom jasne poukazuje na problém sucha v jarnom a letnom období najmä v západnej časti Slovenska. "Avšak sucho, či už meteorologické alebo pôdne, sa nevyhýba žiadnemu regiónu Slovenska," dodáva.
Kľúčová príprava
Z tohto dôvodu je preto podľa nej veľmi dôležité intenzívnejšie sa začať pripravovať na výskyt suchých období do budúcnosti a prijímať už teraz také systematické preventívne opatrenia, ktoré pomôžu znížiť negatívny dosah sucha ešte pred jeho výskytom.
"Odborníci totiž poukazujú na fakt, že ad hoc riešenia vo forme odškodňovania až po výskyte sucha sú ekonomicky náročnejšie ako systematické opatrenia vedúce k lepšej pripravenosti na extrémne javy," konštatuje Labudová.
Zmene klímy sa treba prispôsobiť
Klimatické podmienky, v ktorých sme boli zvyknutí žiť v minulosti, sa už podľa vedeckých štúdií nevrátia. Zmene klímy sa musia ľudia prispôsobiť. "Je dôležité uvedomiť si, že teplota vzduchu nerastie vo všetkých regiónoch rovnomerne," hovorí Lívia Labudová, klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Európa sa napríklad otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. "Preto, ak hovoríme o náraste o 1,5 až dva stupne Celzia na globálnej úrovni, tak pre Európu to znamená nárast o tri až štyri stupne do konca storočia," upozorňuje.
Čo s tým
Bežný človek si okrem horúčav, ktoré môžu ohrozovať jeho zdravie, musí poradiť aj so suchom. V lete sú už bežné upozornenia, aby ľudia nepálili pokosenú trávu, aby nevznikol požiar. Zakázané tiež môže byť plnenie bazénov.
Ak človek žije na dedine, kde si zvykol v záhrade vypestovať vlastné ovocie aj zeleninu, bez pravidelného polievania sa mu počas horúcich týždňov nič neurodí. Ak nemá studňu alebo v nej v lete nemá vodu, pestovanie sa mu zavlažovaním pitnou vodou predraží.
"Opakovane sa vyskytujúce sucho zdôrazňuje potrebu zachytávať zrážkovú vodu v čase, keď je jej dostatok, aby mohla byť využitá v čase, keď jej dostatok nie je," hovorí klimatologička.
Využívanie rôznych zberných nádob alebo nádrží v záhradách či pri rodinných domoch na dedinách nie je úplnou novinkou. Mnohí ľudia, najmä na južnom Slovensku, ich využívali aj v minulosti.
"Pravdou však je, že takéto opatrenie je už momentálne potrebné na celom území Slovenska. Rastie aj množstvo vody, ktoré je potrebné zachytiť, pretože dopĺňanie vody zo zrážok v teplom polroku nie je také pravidelné, ako bolo kedysi," dodáva Labudová.
Zavlažovať a šľachtiť
Poľnohospodárstvo je podľa nej v dôsledku prebiehajúcej zmeny klímy čoraz závislejšie od dostupnosti závlahových systémov. "Okrem závlah majú možnosť lepšie hospodáriť s vodou aj pomocou upravených agrotechnických postupov tak, aby bola štruktúra pôdy priaznivejšia a dokázala udržať viac pôdnej vlahy a pomalšie presychať," hovorí Labudová.
Vo vedeckej obci je podľa nej známych niekoľko možností prispôsobenia poľnohospodárstva na zmenu klímy, je však potrebné ich preniesť do praxe. Možnosťou je napríklad šľachtenie plodín, ktoré budú odolnejšie voči suchu.
Ako otepľovanie brzdiť
Aj bežný človek by sa mal snažiť urobiť maximum pre zníženie emisie skleníkových plynov a zmierňovanie nárastu globálnej teploty vzduchu. "Mnohí ľudia si myslia, že ako jednotlivci nedokážu ovplyvniť globálny vývoj a veľké priemyselné podniky. Nie je to však pravda," zdôrazňuje Labudová.
Každý jeden človek podľa nej ovplyvňuje priemysel svojimi nákupmi. "Pokiaľ budú ľudia meniť elektroniku, mobilné telefóny alebo oblečenie každý rok podľa najnovšej módy, nebudú mať výrobcovia motiváciu niečo meniť. Naďalej budú produkovať a prevážať vo veľkom, čo sa odrazí na množstve emisií a na spotrebe či znečistení vody," varuje klimatologička.
To isté platí napríklad pre ovocie počas zimného obdobia, ktoré je na Slovensko dovážané z druhej strany zemegule. "Nielenže sa produkuje množstvo emisií na prevoz, ale odčerpáva sa tak aj voda z daných oblastí, keďže ovocie pozostáva z približne 90 percent z vody. Často ide pritom o oblasti, ktoré majú problém s množstvom vody, ako napríklad Maroko, Juhoafrická republika, ale aj Španielsko a iné," uzatvára Labudová.
