BRATISLAVA. Vek, v ktorom by mala väčšina ľudí na Slovensku odísť do penzie, sa každý rok zvyšuje. Napriek rastúcemu veku dožitia sa ozývajú aj kritické hlasy, či ľudia budú pracovať donekonečna.
Najnovšia štatistika európskeho štatistického úradu však ukazuje, že ľudia na Slovensku v priemere odpracujú 36 rokov. V susedných štátoch s výnimkou Poľska sa pracuje dlhšie.
V štatistike Eurostatu Slovensko zaostáva za krajinami západnej Európy, pri pohľade na krajiny Škandinávie je rozdiel ešte výraznejší. Priemerná dĺžka pracovného života v krajinách Európskej únie bola v minulom roku 37,2 roka
Dôvodov, prečo v priemere ľudia na Slovensku pracujú krajšie, je podľa odborníkov viac.
V texte sa dočítate:
- v ktorých krajinách ako dlho ľudia v priemere pracujú + mapa,
- dôvody, pre ktoré Slovensko skončilo medzi krajinami, ktorých dĺžka pracovného života je kratšia + aké ďalšie štatistiky a dáta to ovplyvňujú,
- čo chce minister práce Erik Tomáš robiť s vekom odchodu do dôchodku a hodnotenie analytika.
Veľký vplyv majú penzie, aj tie predčasné
Štatistika Eurostatu sa zjednodušene podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka pozerá na to, aká časť dospelej populácie je „(ne)zamestnaná v každom roku života“.
Jednou z kľúčových zložiek, ktorá štatistiku ovplyvňuje, je vek, v ktorom ľudia v jednotlivých krajinách odchádzajú do dôchodku. Na Slovensku je to dnes 62 až 64 rokov, v závislosti od pohlavia a toho, či ľudia mali deti a koľko.
"Slovensko má v Európskej únii jeden z najnižších vekov odchodu do dôchodku, čo sa prejavuje aj kratšou dĺžkou ekonomickej aktivity,“ hovorí Martin Kahanec, zakladateľ a riaditeľ mimovládneho Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).
Nejde len o dôchodkový vek. Významnú úlohu zohráva podľa neho aj vyšší podiel ľudí mimo trhu práce už v strednom a vo vyššom veku – v dôsledku predčasných dôchodkov, dlhodobej nezamestnanosti či starostlivosti o blízkych.
Práve odchod do predčasného dôchodku bol posledné dva roky na Slovensku veľmi vysoký. Spôsobilo to uvoľnenie pravidiel, ktoré presadil ešte minister práce Milan Krajniak (vtedy Sme rodina). Ľudia po ňom začali húfne odchádzať skôr do penzie.
Celé roky na Slovensku platilo pravidlo, že do predčasného dôchodku mohli ísť ľudia iba dva roky predtým, ako by dosiahli riadny dôchodkový vek. Krajniak to však napriek nedostatku pracovných síl u nás zmenil a do predčasného dôchodku tak mohli ísť všetci ľudia, ktorí odpracovali 40 rokov.
Okrem toho zmenil podmienky tak, že pre ľudí bolo oveľa výhodnejšie odísť do penzie skôr, ako to bolo v minulosti.
V praxi tak napríklad v roku 2023 vychádzal priemerný predčasný dôchodok (702 eur) približne o 50 eur vyšší ako klasický starobný, a ľuďom sa oplatilo prácu opustiť.
Žiadosť o skoršiu penziu si podľa dát zo Sociálnej poisťovne v tom roku podalo takmer 47-tisíc ľudí. Bolo to približne štrnásťnásobne viac, ako pri návrhu zmien rátalo Krajniakovo ministerstvo.
Vlani síce počet ľudí, ktorí odišli do predčasnej penzie, klesol približne na 25-tisíc, ale tento počet bol stále výrazne vyšší ako pred Krajniakovou zmenou.
„Komu to najviac pomôže? Ľuďom zamestnaným vo fyzicky náročných profesiách. Sú to opatrovateľky, zdravotné sestry, robotníci a mnohí ďalší,“ tvrdil v tom čase Krajniak. "Vďaka tomuto nároku budú môcť odísť na dôchodok v takom psychickom a fyzickom stave, že si ho budú môcť aj reálne užiť."
Nepatríme medzi najzdravšie národy
Zlý zdravotný stav obyvateľstva Kahanec spomína ako jeden z faktorov, ktorý sa prejavil na výsledkoch štatistik o dĺžke pracovného života. V krajinách Únie ľudia na Slovensku patria k obyvateľom s najnižším počtom rokov prežitých v zdraví.
Predčasní penzisti pracujú. Dohoda sa im nevyplatí, firmy tlačia na zmenu pravidiel Čítajte Priemerný vek dožitia v zdraví v Únii je približne 63 rokov, na Slovensku je to necelých 57 rokov. V štatistike Eurostatu sú na tom horšie len Lotyšsko a Estónsko.
„Negatívne vplývajú aj štrukturálne charakteristiky trhu práce – vysoký podiel fyzicky náročných zamestnaní, nízka flexibilita zo strany zamestnávateľov a nedostatočné možnosti rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania,“ dodáva Kahanec. "To všetko sťažuje zotrvanie starších pracovníkov v zamestnaní."
Mladí s vysokou školou vo veku 25 až 34 rokov:
- na Slovensku v roku 2014 malo len 14 percent mladých titul.
- V roku 2023 to bolo už 40 percent, ale často z pochybných škôl.
- Zo susedných krajín majú vyšší podiel Poľsko 46,3 a Rakúsko 43,5 percenta.
- Nižší majú Česko 33,7 a Maďarsko 29,4 percenta. Priemer EÚ je 43,1 percenta.
Horňák tiež upozorňuje, že na to, ako dlho ľudia v priemere pracujú, môže mať istý vplyv aj počet študentov, ktorí tým, že navštevujú vysokú školu, vypadávajú na niekoľko rokov zo zásoby pracovnej sily.
Mladých s vysokou školou na Slovensku rokmi pribúda, upozornil vlani v lete vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát z Eurostatu. Podľa nich bol podiel ľudí v vysokoškolským titulom vo veku 25 až 24 rokov v roku 2023 už 40 percent.
Je to viac ako v Česku či v Maďarsku.
Ministerstvo práce ďalej pripomína, že na priemernú dĺžku pracovného života môže mať vplyv aj dĺžka materskej dovolenky, ako aj počet rodiacich žien či celková miera nezamestnanosti.
Vek odchodu do dôchodku by ešte znížili
Minister práce Erik Tomáš z Hlasu už dlhšie hovorí, že vek odchodu do penzie by sa mal pri niektorých povolaniach skrátiť. Vláda si to dala aj do programového vyhlásenia. Minister si predstavuje, že skôr by mohli odísť napríklad ľudia, ktorí pracujú v lese, na stavbe či v bani.
„Posudzujú sa rôzne varianty riešenia. Prebehli aj odborné konzultácie na expertnej úrovni s partnermi z Česka,“ tvrdí ministerstvo. Kľúčové je podľa neho správne nastavenie kritérií, ktoré zohľadnia skutočnú záťaž na konkrétnych pracoviskách.
Kedy by spoločnosť mohla vidieť legislatívny návrh, je otázne. Ministerstvo hovorí, že „v tejto fáze je predčasné špecifikovať konkrétny časový horizont“.
Kahanec hovorí, že snaha zohľadniť náročnosť povolania pri určovaní dôchodkového veku pôsobí spravodlivo a je ľudsky pochopiteľná. Nie všetky profesie rovnako zaťažujú fyzické a psychické zdravie. Okrem toho niektoré povolania už majú výsluhové dôchodky, napríklad pre vojakov.
Deliť dôchodkový vek podľa náročnosti povolania pre všetky skupiny povolaní by však podľa neho bolo veľmi náročné.
Za zásadnú výzvu považuje objektívne hodnotenie náročnosti: ako presne zohľadniť fyzickú a psychickú záťaž, nočné zmeny, zodpovednosť, viacnásobné či súbežné zamestnania. "Riziká predstavujú aj politizácia a možnosť korupcie pri nastavovaní pravidiel,“ hovorí.
Pri zmene by podľa neho bolo tiež treba zohľadniť dosahy na štátny rozpočet. Sociálnej poisťovni dlhodobo chýbajú peniaze, dnes už približne tri miliardy na vyplácanie dôchodkov, ktoré musia byť dotované zo štátnej kasy.
Máme za sebou dve konsolidácie za takmer štyri miliardy a stále to nestačí. Prečo? (otázky a odpovede) Čítajte Diera v rozpočte poisťovne je tiež jedným z dôvodov, prečo vlády Roberta Fica zo Smeru opakovane otvárali druhý dôchodkový pilier. O ďalšom otvorení teraz rokuje koalícia.
„Skorší odchod do dôchodku znamená dlhší čas poberania dôchodku a nižšie odvodové príjmy. Takýto systém by zároveň predstavoval významnú administratívnu záťaž,“ vysvetľuje Kahanec.
