Projekt redakcií Новини зі Словаччини (Slovensko), Наш вибір (Poľsko) a ProUA (Česko) s názvom „Boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch v krajinách Vyšehradskej štvorky“ sa zameriava na odhaľovanie falošných správ o Ukrajine, utečencoch a migrantoch, ktoré sa šíria v strednej Európe.
Pred výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 sa vo verejnom priestore opäť objavili dezinformácie o údajnej kľúčovej úlohe Ukrajincov v týchto udalostiach. Na sociálnych sieťach sa šíria tvrdenia, že medzi vojakmi inváznej armády a vedením Sovietskeho zväzu mali Ukrajinci prevahu nad Rusmi.
Historici aj fact-checkingové platformy upozorňujú, že takáto interpretácia nezodpovedá skutočnosti. Rozhodnutie o okupácii prijali v Moskve a sovietska armáda bola zložená z príslušníkov rôznych národností.
V článku sa dočítate:
- Prokremeľský hoax prinútil desaťtisíce Slovákov odmietnuť brániť svoju krajinu
- Hoax o udalostiach z roku 1968: Ukrajinci vraj prevládali v okupačných vojskách
- Ako českí politici obviňujú Ukrajinu z udalostí roku 1968
- V Poľsku sa šíri mýtus o Zelenského hoteli na Cypre
- Nebezpečný „vtip“ o povinnosti Ukrajincov oplodňovať Poľky
Slovensko
Prokremeľský hoax prinútil desaťtisíce Slovákov odmietnuť brániť svoju krajinu
Jedným z najrozšírenejších hoaxov od začiatku celoplošnej vojny sa stala dezinformácia o údajnej mobilizácii slovenských mužov na boj na Ukrajine. V roku 2023 v dôsledku tohto falošného tvrdenia podpísalo viac než 60-tisíc Slovákov tlačivá, ktorými sa vzdalo prípadnej povinnosti brániť svoju vlasť.
Hlavným zdrojom tejto nepravdivej informácie sa stala facebooková stránka Bádateľ, ktorá začiatkom roka 2023 zverejnila dokument z oficiálnej stránky Ministerstva vnútra. Išlo o materiál obvodného úradu v Banskej Bystrici s názvom „Hlavné úlohy na úseku obrany štátu pre rok 2023“. V dokumente sa uvádzali plánované cvičenia na plnenie úloh po vyhlásení vojnového stavu a mobilizácii Ozbrojených síl v spolupráci s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom obrany.
Autor príspevku však využil manipulatívnu techniku – položil rečnícku otázku, či ešte niekto považuje správy o „možnej mobilizácii“ len za bezdôvodné strašenie.
Manipulácia zabrala. Čitatelia stránky podľahli panike a uverili, že ich skutočne čaká povolanie do vojny proti Rusku. Ministerstvo vnútra následne hoax rýchlo vyvrátilo a vysvetlilo, že podobné cvičenia sa na Slovensku konajú už desaťročia, dvakrát ročne. Nemajú nič spoločné s vojnou na Ukrajine – slúžia len na preverenie obranyschopnosti štátu.
Pre civilistov ide výlučne o administratívne úkony, praktickej časti sa zúčastňujú iba profesionálni vojaci. Navyše, cvičenia prebiehajú iba vo vybraných okresoch, nie na celom území, ako to tvrdil Bádateľ.
Následky však boli citeľné. Podľa platformy Hoaxy a podvody podalo v roku 2023 vyhlásenie o odmietnutí vojenskej služby vyše 60-tisíc slovenských mužov, zatiaľ čo v roku 2021 ich bolo len 85 a v roku 2022 približne tisíc.
Niektorí z nich sa dnes snažia svoje rozhodnutie odvolať. Od 1. júla 2025 totiž nadobudol účinnosť zákon o vzniku Národných obranných síl. Do nich môžu vstúpiť len tí, ktorí sa neodmietli podieľať na obrane krajiny, a preto je potrebné podať späťvzatie odmietnutia.
Ministerstvo obrany už eviduje 70 mužov, ktorí svoje rozhodnutie prehodnotili – medzi nimi aj poslanec parlamentu za Smer-SD Richard Glück.
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska poznamenal, že Smer týmto krokom len čiastočne napravuje škody spôsobené šírením hoaxu o údajnom pláne posielať Slovákov bojovať na Ukrajinu.
Táto téma sa stala jedným z kľúčových nástrojov prokremeľskej propagandy. Cieľom hoaxu bolo vyvolať paniku, presvedčiť, že Slovensko môže byť zatiahnuté do vojny prostredníctvom vymyslenej „masovej mobilizácie“, vnútiť myšlienku ukončenia konfliktu podľa podmienok Ruska a podkopať dôveru verejnosti v štátne inštitúcie.
Hoax o udalostiach z roku 1968: Ukrajinci vraj prevládali v okupačných vojskách
Pred výročím udalostí 21. augusta 1968 sa šíril hoax, že Ukrajinci údajne zohrali väčšiu úlohu pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a okupácii než Rusi. O tomto informovala fact-checkingová platforma Demagog.
Napríklad tieto informácie zverejnil na svojej facebookovej stránke slovenský europoslanec, známy šírením dezinformácií, Ľuboš Blaha. Vo svojom videu uviedol, že v auguste 1968 nešlo o ruskú inváziu, ale vo vtedajšom ZSSR zohrávali významnú úlohu Ukrajinci.
Už v roku 2023 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky varovalo pred hoaxom o údajnej prevládajúcej úlohe Ukrajincov: „Okupácia, ktorú Česi a Slováci zažili 21. augusta 1968, priniesla strach a hrôzu po celej krajine. Dnes sa však šíria dezinformácie, ktoré sa snažia tieto udalosti skresliť alebo ospravedlniť.“
V texte sa ďalej uvádza, že väčšinu okupačných vojsk, ktoré sa priamo zúčastnili invázie v auguste 1968, tvorili sovietski vojaci. V armáde ZSSR samozrejme slúžili aj vojaci ukrajinskej národnosti.
Ukrajina bola násilne začlenená do Zväzu sovietskych socialistických republík po tom, čo ju v rokoch 1919–1920 okupovali boľševici. Neexistovali však jednotky formované výlučne podľa národnostnej príslušnosti – sovietske divízie sa skladali z vojakov rôznych národností.
Demagog tiež vyvrátil mýtus, že v okupačnej armáde bolo údajne viac Ukrajincov než Rusov. Kľúčovým faktom je, že najväčšiu časť okupačných síl tvorila sovietska armáda, presné národnostné zloženie ktorej nie je známe. Do Československa vtrhli vojská sovietskej, poľskej, maďarskej a bulharskej armády.
Historik Petr Jašek z Ústavu pamäti národa zdôrazňuje, že podstatnejšie než národnosť boli otázky velenia a politického rozhodnutia. Tieto jednotky zasahovali v rámci zahraničnej politiky a doktríny ZSSR, čo podľa neho prevyšuje význam národnostného zloženia armády z roku 1968.
Historik Martin Slávik zo združenia Living Memory dodáva, že otázka národnostného zloženia sovietskej armády v roku 1968 bola „absolútne nepodstatná“.
Okrem toho sa šíril hoax, že okupáciu údajne iniciovali ukrajinskí predstavitelia, keďže vtedajším lídrom ZSSR bol Leonid Brežnev, pôvodom z Ukrajiny. V skutočnosti sa Brežnev považoval za Rusa. Podrobnejšie sme o tom písali v našom prehľade, ktorý je na odkaze.
O invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vtedajší ZSSR rozhodoval najvyšší orgán moci – Politbyro Ústredného výboru Komunistickej strany. Okrem Brežneva ho tvorilo päť zástupcov z Ruska, jeden z Bieloruska, jeden z Lotyšska a traja z Ukrajiny. Historik Jan Pešek pripomína, že členovia Politbyra konali „v sovietskom duchu“, nie podľa národnosti.
Česko
Ako českí politici obviňujú Ukrajinu z udalostí roku 1968
Podobné mýty sa šíria aj v susednej Českej republike, najmä medzi politickými stranami a jednotlivcami s proruskou orientáciou.
Každoročne v auguste, pri pripomínaní výročia udalostí roku 1968 v Českej republike, sa v verejnom priestore taktiež objavujú tvrdenia, ktoré pripisujú zodpovednosť za inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa Ukrajincom.
V tomto roku príkladom bola výpoveď kandidátky strany SPD Zuzany Majerovej. Vo svojom príspevku uviedla, že rozhodnutia o okupácii prijímali údajne prevažne Ukrajinci v sovietskom Politbyre a dospela k záveru, že „v roku 1968 Československo fakticky okupovali Ukrajinci“. Jej argumentácia sa opierala o tvrdenie, že vo vedení ZSSR tvorili väčšinu Ukrajinci a že hlavná časť inváznej armády pozostávala z vojakov ukrajinského pôvodu, pripomína portál ProUkrainu.
Podobné tvrdenia zapadajú do širšieho diskurzu, ktorý sa v posledných rokoch aktívne šíri medzi českými proruskými kruhmi. Podstata tohto naratívu spočíva v presune zodpovednosti zo Sovietskeho zväzu ako štátu a jeho ruského vedenia na jednotlivé národnostné skupiny, najmä Ukrajincov. Historické fakty nepotvrdzujú takúto interpretáciu, ako už bolo vyššie spomínané.
V českej spoločnosti zostáva pamäť na rok 1968 emocionálne citlivou témou, čo vytvára priaznivé prostredie pre šírenie rôznych interpretácií. Tvrdenia, ako tie, ktoré šíria Majerová či ďalší politici, prispievajú k formovaniu obrazu „alternatívnej“ histórie, v ktorej sa zodpovednosť za udalosti presúva z Ruska na iné národy bývalého ZSSR.
Takéto verzie sa často objavujú na sociálnych sieťach v predvečer alebo v dni výročia invázie, čo naznačuje určitú organizovanosť ich šírenia.
Dôležité je aj to, odkiaľ tieto tvrdenia pochádzajú. Objavili sa prvýkrát v rokoch 2017–2018 medzi českými komunistami a neskôr ich prevzali proruskí aktéri, pre ktorých je téma roku 1968 vhodná na politické využitie.
Overovanie faktov ukazuje, že tvrdenia o „ukrajinskej okupácii“ nie sú pravdivé. V politike sa však používajú na spochybnenie bežného výkladu sovietskej okupácie a na odvrátenie pozornosti od úlohy Moskvy.
Šírenie tezy o Ukrajincoch ako hlavných vinníkoch udalostí roku 1968 možno považovať za príklad modernej informačnej stratégie. Táto stratégia sa nezakladá na presnom zobrazení historických udalostí, ale na zmene dôrazu a hľadaní nových „vinníkov“ s cieľom znížiť zodpovednosť Ruska v kolektívnej pamäti českej spoločnosti.
Poľsko
Nebezpečný „vtip“ o povinnosti Ukrajincov oplodňovať Poľky
Na sociálnych sieťach v Poľsku sa objavil príspevok s vymysleným nariadením ukrajinskej vlády, podľa ktorého mali Ukrajinci v zahraničí údajne „oplodniť čo najviac žien“, zatiaľ čo Ukrajinky mali „zviesť aspoň dvoch mužov“. Autori pritom tvrdili, že dokument podpísal minister Rafael Terkeltaub-Popčenko z neexistujúceho Ministerstva kopulácie a fertility Ukrajiny.
Takéto ministerstvo na Ukrajine nikdy neexistovalo a uvedená osoba nikdy nebola členom vlády. Reálnym ekvivalentom poľského Ministerstva rodiny je v ukrajinskom kabinete Ministerstvo sociálnej politiky, ktoré podobné iniciatívy nikdy neprijalo ani nerozoberalo.
Príspevok sa tiež mylne odvoláva na poľský portál Onet a fact-checkingovú platformu Demagog. V skutočnosti pochádza z satirickej stránky na Facebooku.
Fact-checkeri z Demagogu upozorňujú, že aj žarty vytrhnuté z kontextu môžu byť šírené ako dezinformácia a zavádzať ľudí. V tomto prípade je manipulácia zameraná na posilnenie negatívnych stereotypov o Ukrajincoch v Poľsku.
V Poľsku sa šíri mýtus o Zelenského hoteli na Cypre
V poľskom segmente sociálnych sietí sa opäť šíri nepravdivá informácia o tom, že prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj údajne kúpil Vuni Palace – hotel s kasínom v tureckej časti Cypru. Tento dezinformačný naratív sa prvýkrát objavil v júni 2024, no teraz sa vrátil na Facebook v podobe úryvku videa poľského novinára Leszka Szymowského.
Vo videu Szymowski s odvolaním sa na turecké médiá tvrdí, že Zelenskyj mal v máji 2024 kúpiť hotel za 700 miliónov zlotých, pričom peniaze mali údajne pochádzať zo zahraničnej finančnej pomoci Ukrajine. V príspevkoch sa priamo zdôrazňuje, že hotel bol „zakúpený za peniaze Poliakov“.
V skutočnosti však neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali. Informáciu vyvrátil prezident Cypru Nikos Christodoulides, zástupca majiteľov hotela – spoločnosť Oscar – a oficiálne stanovisko k nej zverejnilo aj veľvyslanectvo Ukrajiny na Cypre. Overovatelia faktov zároveň potvrdili, že správa je vymyslená a ide o súčasť propagandy.
Cieľom tohto dezinformačného obsahu bolo podkopať dôveru voči ukrajinskému vedeniu a vytvoriť dojem, že západná pomoc sa rozkráda. V dlhodobom horizonte to vedie k oslabeniu podpory Ukrajiny v poľskej spoločnosti.
The project is co-financed by the governments of Czechia, Hungary, Poland, and Slovakia through Visegrad Grants from the International Visegrad Fund.
The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.
Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom grantov Vyšehradského fondu.
Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine